Vody, rozvírené ostrým záverom prezidentskej kampane, sa tri týždne po voľbách pomaly upokojujú. To však neznamená, že konflikt zo spoločnosti zmizol. Viditeľné je to aj na výsledkoch našej diskusie, ktoré odhaľujú rôzne voličské motivácie. Na čo počúvali voliči víťazného kandidáta, a čoho sa obávajú voliči porazených?
Kto sa zapojil?
V diskusii o voľbe prezidenta sa názorové skupiny pochopiteľne vyprofilovali podľa toho, koho diskutujúci volili. Skupiny sa následne vymedzili na základe toho, aká volebná rétorika u nich zafungovala, a ktoré témy považovali v kampani za dôležité.
Skupinu A vytvorili voliči víťazného kandidáta. V ich rozhodovaní výrazne rezonovala kandidátom nastolená téma pokoja - 89 % skupiny súhlasilo, s výrokom: „Volil som tak, aby na Slovensku konečne zavládol pokoj.” (8)
Podobne dôležitá bola pre túto skupinu otázka potenciálneho zapojenia Slovenska do vojny, z ktorého majú diskutujúci strach. „Volil som tak, aby sme nešli do vojny,” uviedlo až 60 % diskutujúcich z tejto skupiny. (9)
Navyše, 30 % tejto skupiny volilo v súlade so svojim náboženským presvedčením, ktoré im „nedovolilo voliť progresívneho kandidáta.” (7)
Skupina A by zároveň preferovala, aby prezident úzko spolupracoval s vládou. S tvrdením „bezpečnostná situácia na Slovensku sa zhoršuje. Potrebujeme, aby prezident spolupracoval s vládou,” (13) súhlasilo až 86 % diskutujúcich.
Prekryv medzi voličmi vládnej koalície a víťazného kandidáta môže ilustrovať aj tvrdenie takmer pätiny diskutujúcich skupiny A, ktorí by v prípade takej možnosti za prezidenta radšej volili súčasného premiéra. (21)
Skupina B sa vyprofilovala okolo neúspešného kandidáta. V drvivej väčšine títo diskutujúci považovali kampaň za neférovú. Vyjadrilo sa tak až 97 % hlasujúcich tejto skupiny. (35) Absolútna väčšina z nich zároveň nebola spokojná s tým, „ako sa kampaň na poslednú chvíľu vyostrila.” (17)
Výber kandidáta u tejto skupiny ovplyvnil strach zo zmeny zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. S výrokom: „Volil som, pretože sa bojím o našu zahraničnopolitickú orientáciu,” sa stotožnilo až 80 % hlasujúcich skupiny B. (11)
V tejto skupine nerezonovala obava zo zapojenia do vojenského konfliktu. S výrokom: „Volil som, aby sme nešli do vojny,” (9) súhlasilo iba 5 % diskutujúcich. Skupina je však presvedčená, že táto téma rozhodla voľby. S výrokom: „Téma vojny rozhodla voľby,” súhlasilo 72 % diskutujúcich skupiny B. (36)
Skupina B citlivo vnímala porušenia volebného moratória. Za výrok: „Treba prehodnotiť nastavenia moratória,” hlasovalo 65 % diskutujúcich tejto skupiny. (31) Vnímaná neférovosť kampane sa prejavila u niektorých členov skupiny tým, že ich 15 % nesúhlasilo s tým, že treba „rešpektovať výsledky volieb.” Ďalších 14 % otázku preskočilo. (27)
1. Prezident by mal dôstojne reprezentovať občanov (štát) a nie politické strany. 30
2. Unavujú ma neustále politické konflikty. 6
3. Kandidát, ktorého som nevolil, vo mne vzbudzuje vážne obavy. 15
4. Téma vojny a mieru na Ukrajine je dôležitá téma celej domácej politiky. 10
5. Bez ohľadu na právomoci prezidenta je dôležité poznať hodnotové ukotvenie kandidátov pri rôznych témach. 22
6. Nepáči sa mi, ako sa kampaň na poslednú chvíľu vyostrila. 17
7. Prezident by mal byť schopný vyvažovať pôsobenie vlády. 12
Zahraničná politika
Za kľúčovú tému volieb považovali obe skupiny vojnu na Ukrajine a zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. S výrokom: „Téma vojny a mieru na Ukrajine je dôležitá téma celej domácej politiky,” súhlasilo 72 % všetkých diskutujúcich. (10)
U oboch skupín zároveň rezonuje obava o zahraničnopolitické smerovanie krajiny, hoci u skupiny A hlasovala za výrok: „Volil som, pretože sa bojím o našu zahraničnopolitickú orientáciu” iba relatívna väčšina - 48 %. (11)
Kampaň a moratórium
Náhle vyostrenie kampane medzi kolami vnímali diskutujúci prevažne negatívne. Absolútna väčšina v oboch skupinách súhlasila s výrokom: „Nepáči sa mi, ako sa kampaň na poslednú chvíľu vyostrila”. (17) No medzi skupinami bol pomerne podstatný rozdiel.
Zhoda nastala aj v prípade komentára: „Som za vyššie pokuty za porušenie volebného zákona,” s ktorým súhlasila absolútna väčšina 69 % všetkých diskutujúcich. (32)
Spokojnosť s kandidátmi
Už z predvolebných debát vyplývalo, že s výberom kandidátov sme pomerne spokojní. Menšie zlo v týchto voľbách vyberalo 26 % všetkých zapojených diskutujúcich. Medzi skupinami došlo ku vzácnej zhode - v skupine A nebolo s výberom kandidáta spokojných 27 % hlasujúcich, v skupine B 25 %. (14)
Záver
Diskusia o výbere vo voľbách sa pochopiteľne točila okolo tém, ktoré nastoľovali kandidáti. U voličov víťazného kandidáta tak rezonoval povestný „pokoj” a strach zo zapojenia Slovenska do vojny.
U voličov porazeného kandidáta išlo najmä o zahraničnopolitickú orientáciu krajiny a presvedčenie, že by prezident mal vyvažovať pôsobenie vlády. Obe skupiny sa teda rozhodovali skôr podľa toho, z čoho mali obavy, než podľa pozitívnych vízií.
Hlasujúci sa zhodli na tom, že vojna u našich východných susedov zásadne ovplyvňuje domácu politiku. Určité zhody nastali aj na tom, že prezident by mal zastupovať v prvom rade občanov, a ak je to nutné, vyvažovať pôsobenie vlády.
V spoločnosti zároveň negatívne zarezonovalo vyostrenie kampane medzi kolami, hoci nie natoľko, aby u voličov víťazného kandidáta spôsobilo výrazné pochybnosti.
