Vieme, čo je fašizmus? (Výsledky)

Ako sa dnes vyznačuje fašizmus? Je každý zákaz zo strany štátu jeho prejavom? A mali by sme sa označovať nálepkou “fašistu”? Práve to boli nosné otázky DEMDIS diskusie na tému „Vieme, čo je fašizmus?”.

Do konverzácie sa zapojilo viac ako 120 diskutujúcich, ktorí spolu odovzdali 45 komentárov. Cieľom diskusie bolo ujasnenie si pojmu fašizmu a zistenie, či si ho obdobne vysvetľujeme. Kto sa teda zúčastnil? A na čom sme napriek názorovým odlišnostiam dokázali zhodnúť?

Aké názorové skupiny sa zúčastnili?

Do diskusie sa zapojili dve názorové skupiny. Diskutujúci z prvej skupiny A z si myslia, že „doba sa natoľko zmenila, že nie je žiaduce aby sme sa oháňali a nálepkovali niekoho ako fašistu”. A to napriek tomu, že podľa nich fašizmus „existuje aj dnes – len v iných, často skrytých podobách.”

Jeho prejavy vnímajú najmä v potláčaní politických práv inak zmýšľajúcich ľudí. Na strane druhej však uznávajú, že „nie každý zákaz zo strany štátu je nevyhnutne prejavom fašizmu”, rovnako ako aj „uprednostňovanie verejného záujmu pred súkromným”. Relatívna väčšina zo skupina A si taktiež myslí, že práve liberalizmus je fašizmus.

Diskutujúci z druhej skupiny B si oproti prvej skupine fašizmus spájajú nie len s diktátorskými praktikami, ale aj s prehnanou formou nacionalizmu. A to preto, že delí občanov na dve kategórie „podľa ich príslušnosti k národu”, a teda „potláča ľudskú rovnosť”. Na dosiahnutie moci pritom podľa druhej skupiny „zneužíva naše predsudky a strach z neznáma”. Hlavný názorový rozdiel oproti skupine A teda spočíval v tom, že fašizmus spájali s prehnaným nadraďovaním jedného národa nad inými.

Fašizmus existuje aj dnes

Napriek odlišným postojom sa diskusia vyznačovala vysokou mierou zhodných postojov. Základným východiskom diskusie je, že fašizmus nevymrel po druhej Svetovej vojne a že „existuje aj dnes, často v skrytých podobách”. Ako sa teda podľa diskutujúcich prejavuje dnes?

Hlavný znak spočíva v tom, že „fašizmus je nedemokratický”. To znamená, že v praxi „potláča politické práva inak zmýšľajúcich ľudí” a „zakazuje demokratické politické strany”. Okrem toho sa diskutujúci zhodli, že „fašizmus potláča ľudskú rovnosť, tým že nelegitímne delí ľudí na dve kategórie”. Fašizmus podľa ľudí taktiež „využíva propagandu vo výrazne vyššej miere, aby presadil svoje názory”.

Nie každý zákaz prejavom fašizmu

Jednou z otázok diskusie bolo vyriešenie problematiky udeľovania zákazov zo strany štátu. V tomto kontexte sme dokázali nájsť vzájomnú zhodu na tom, že „nie každý zákaz (zo strany štátu) je prejavom fašizmu“. Okrem toho si spoločne uvedomujeme, že ním nevyhnutne nie je ani „uprednostňovanie verejného záujmu pred súkromným“.

Na strane druhej sa však diskutujúci zhodli, že „aj fašistický štát využíval racionálne a potrebné zákazy, príkazy, ktoré zneužil”, pričom „klamal a vyžil ľudské city a nízke pudy na dosiahnutie cieľa”. Otvorenou otázkou do budúcna tak je, kde ležia hranice prípustnej regulácie zo strany štátu a jeho vplyvu na spoločnosť ako takú?

Diskusia odhalila aj relatívny konsenzus (s relatívne väčšinovou podporou v rámci skupiny A) na tom, že „fašizmus využíva populizmus na dosiahnutie moci”, „pričom umelo vytvára strach v mysliach občanov, aby sa mohol postaviť do role ochrancu národa”. Zrejme aj z týchto dôvodov sa našla zhoda na tom, že „ak sa fašisti dostanú k moci už je neskoro“. Treba ich „identifikovať a zastaviť v zárodkoch“. A to aj preto, že „spoločnosť je rôznorodá a nemali by sme deliť ľudí na základe ich príslušnosti k národnosti”.

Vieme, čo je fašizmus

Na základe konsenzuálnych komentárov sme dokázali spoločne vytvoriť konsenzuálnu definíciu fašizmu. Ide teda o „nedemokratickú ideológiu, ktorá nelegitímne potláča politické slobody občanov, zakazuje demokratické politické strany a potláča ľudskú rovnosť neodôvodneným delením občanov na dve kategórie. Svoje ciele dosahuje populizmom, zneužívaním ľudských emócií, nízkych pudov a strachu z neznáma, aby sa jeho predstavitelia mohli stavať do role ochrancu národa. Fašizmus existuje aj dnes – len v iných, často skrytých podobách.”

Definíciu nájdete aj v našom Slovníku konsenzuálnych interpretácií, ktorý vďaka vašej účasti budeme naďalej aktualizovať. Ďakujeme!

Kompletný Pol.is report z diskusie nájdete na tomto linku.