Systém našich ľudí by mal skončiť a farba tričiek nám zatieňuje úsudok. Na čom sa ešte zhodneme? (Výsledky)

Je namieste biť na poplach alebo sa to príliš dramatizuje? Sme uzrozumení so všetkými dôsledkami zmien? Čo tým koalícia sleduje? Nie len tieto otázky tvorili základný rámec diskusie o aktuálne prijatých trestných kódexoch. Jej cieľom bolo nie len budovanie porozumenia medzi polarizovanými tábormi, ale aj participatívna identifikácia a vyvažovanie základných aspektov našej trestnej politiky.

Report výsledkov vychádza z dát, ktoré nájdete na tomto linku.

Čo nás odlišuje? (názorové skupiny)

Zmeny v trestnej politike rezonujú a rozdeľujú. Hlavné názorové štiepenie medzi zúčastnenými skupinami A a B spočíva v (ne)podporovaní koalície a zmien, ktoré presadzuje.

Skupina A vládu podporuje a je presvedčená, že hlavným motívom novely je deklarovaná humanizácia trestania. Napriek presvedčeniu, že miernejšie postihy za korupciu neposilnia podvodné správanie, si viac ako polovica skupiny myslí, že „toto z bežných ľudí nemôže posúdiť skoro nikto”.

Skupina B jednoznačne nepodporuje koalíciu a odmieta navrhované zmeny. Ich pretláčanie vníma ako snahu pomôcť trestne stíhaným „našim ľuďom” a po prijatí novely „bude na Slovensku radosť kradnúť”. Diskutujúci zo skupiny si zároveň myslia, že „tak zásadné zmeny by mali podliehať širokej laickej a odbornej diskusii”.

Najkonsenzuálnejšie komentáre

V čom vidíme zhodne problém?

Výsledky diskusie nám ukazujú zhodné vnímanie viacerých problémov, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch základných kategórií - (procedurálne) výhrady súvisiace s (ne)prítomnosťou a úrovňou diskusie počas prijímania noviel a (meritórne) výhrady týkajúce sa obsahu noviel trestných kódexov.

Bola diskusia adekvátna?

Napriek identifikovaným rozporom sa diskutujúci zhodujú na tom, že schváleniu zákonov mala predchádzať širšia odborná diskusia - „návrh zmien musí vytvoriť seriózne odborné právnické konzílium z najlepších právnikov”. Zákon je taktiež potrebné „odborne odkomunikovať a prijať konsenzom”.

Relatívna zhoda panuje aj pri názore, že „parlamentná rozprava nemá nahrádzať pripomienkové konanie, kde sa môže vyjadriť aj verejnosť či stavovské organizácie”. Dlhodobá nespokojnosť verejnosti s neprítomnosťou diskusie, ktorá predchádza prijímaniu zásadných zmien sa zrejme premieta až v skeptické presvedčenie, ktoré panuje v oboch skupinách: „Ja si myslím že každá vláda si štyri roky navrhne čo jej vyhovuje a obyčajní ľudia za to doplatia, však sa to tam točí dookola.”.

Demokracia je diskusia. Preto neprekvapujú aj identifikované nedostatky verejnej (a laickej) diskusie. V tejto rovine obe skupiny uznávajú problém, že „neradi akceptujeme vecné argumenty názorových oponentov. ,Farba tričiek’ nám zatieňuje rozumný úsudok.”. Otvorenou otázkou zostáva, či sa sami dokážeme pozrieť do tohto nelichotivého zrkadla, alebo ho len nastavujeme druhej strane brehu.

Korupcia na najvyšších miestach existuje

Základným predpokladom riešenia akéhokoľvek problému je jeho pomenovanie. V tejto rovine sa obe skupiny zhodujú na tom, že „Slovensko má problém so stíhaním korupcie na najvyšších miestach” a „to kradnutie a systém našich ľudí by mal skončiť”. Vo svetle tejto zhody sa tak rozpor javí byť v otázke, či navrhované zmeny prispejú k riešeniu týchto (chronických) problémov Slovenska, alebo nie. Viaceré konsenzy týkajúce sa trestnej politiky nám však naznačujú príklon diskutujúcich skôr k tomu, že nie.

Humanizácia vs. odstrašenie

Cieľom diskusie nebolo participatívne navrhovanie konkrétnych noriem Trestného zákona, ale okrem iného nachádzanie zhôd na základných princípoch našej trestnej politiky. V tejto rovine nám ukazuje, že s požiadavkou na humánnejšie trestanie sme na jednej lodi - názor, že „mnohé tresty sú u nás príliš prísne a zjemnenie je na mieste,” podporuje 58 % percent zúčastnených.

Mierna neistota pri tomto názore panuje v skupine B. S najväčšou pravdepodobnosťou však nevyplýva z kategorického odmietania humanizácie trestania, ale zo skeptického hodnotenia úprimnosti motivácie predkladateľa. Tento záver podporuje aj intenzívny konsenzus medzi oboma skupinami na tom, že „ak je skutočným cieľom humanizácia trestania, mal by sa sledovať v celom Trestnom zákone. Nie len pri korupčných trestných činoch.”

Na strane druhej panuje silná podpora aj na princípe, že „trest by mal byť dostatočne odstrašujúci pre potenciálnych páchateľov”. To nám ukazuje, že otázka nastavovania trestnej politiky je neraz balansovaním medzi protichodnými pólmi - v tomto prípade medzi humanizáciou trestania a zachovaním dostatočného odstrašujúceho účinku na strane druhej.

Vzájomná diskusia nám v tomto svetle ukazuje, že výsledok zvažovania účastníkov sa značne odkláňa od toho, čo sa v trestných novelách navrhlo a schválilo.

Diskutujúci zhodne odmietajú, aby „daňové podvody do 35 tisíc eur neboli trestné”. Naopak, podporujú, aby bola „korupcia politikov a nominantov politických strán postihovaná prísnejšie,” či to, že „prijatie fľaše vína by nemalo byť trestané rovnako ako prijatie úplatku za pol milióna eur”.

Podobne to vidíme aj pri zhodnom presvedčení, že „ak trvá škoda, zločin by nemal byť premlčaný”. Tu ide konsenzus nad rámec aj súčasného stavu a existuje viacero dôvodov, pre ktoré má premlčanie svoje miesto v Trestnom zákone. Čo nám však ukazuje, je že drvivá väčšina zúčastnených odmieta zavedenie benevolentnejších premlčacích dôb - a to obzvlášť v prípade deklarovaného úmyslu predkladateľa zamerať sa viac na náhradu škody než trestania.

Príbehu je koniec?

Napriek schváleniu trestných kódexov nám DEMDIS diskusia ukazuje zhodu medzi tábormi na vnímaní problémov ako aj vybraných aspektoch nastavovania trestnej politiky štátu.

Nie len vo svetle zhody na tom, že Slovensko má problém so stíhaním korupcie na najvyšších miestach vidíme, že zjemňovanie trestov a premlčacích dôb za majetkové trestné činy je citlivou záležitosťou. A tá si vyžaduje dôkladnejšiu verejnú ako aj odbornú diskusiu.

Diskusia nám v neposlednom rade ukazuje, že s inovatívnym prístupom možno dospieť k vecným záverom aj laickou diskusiou. A to aj v oblasti, ktorá je tradične vnímaná ako vysokoodborná záležitosť. Jednoducho - máme na čom stavať.

Ako čo najoptimálnejšie vyvažovať medzi týmito protipólnymi hodnotami? Ako zlepšiť proces prijímania zásadných zmien tak, aby nevzbudzovali tak intenzívny odpor spoločnosti? Sme ochotní tolerovať argumentačné nedostatky a chyby lídrov nášho „politického kmeňa”? Aj tieto otázky nám vytvárajú nový priestor na diskusiu, v ktorej nám bude radosťou pokračovať.

Priestor na diskusiu nebol ani zďaleka vyčerpaný. Ďakujeme za vašu účasť!