Zhodujeme sa, že protesty musia mať svoje miesto v demokracii a nikto by nám nemal toto právo upierať. Sú však jediným či efektívnym nástrojom riešenia problémov, ktoré ľudí vyháňajú do ulíc?
Zapojte sa do diskusie a nachádzajme spoločné riešenia!
Zahlasujte za aspoň 7 komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Čo si myslia skupiny diskutujúcich?
Diskutujúci zo skupiny A sú presvedčení, že protesty sú len „zaplatené divadlo” a „opozičný cirkus” opozície. Ich hnacím motorom je podľa skupiny frustrácia z prehratých volieb a sú v záujme cudzích štátov. Skupina teda s protestami nesúhlasí a nezúčastňuje sa ich.
Na protipóle figuruje skupina B, ktorá sa protestov zúčastňuje - vníma ich totiž ako spôsob vyjadrenia nespokojnosti s tým, čo sa deje a vytvárania politického tlaku, ktorý nie je bezzubý. Diskutujúci z tejto skupiny rešpektujú výsledok volieb, „ale keď vláda robí kroky, ktoré nemajú s demokraciou nič spoločné, tak treba vyjadriť svoj nesúhlas.”
Protesty majú zmysel
Napriek nájdeným štiepeniam nachádzame zhodu na tom, že „protesty musia mať svoje miesto v zdravej demokracii” - tá sa totiž „nezaobíde bez aktívnych občanov a slobody prejavu”. Obe skupiny sú väčšinovo presvedčené, že „protestom len realizujem svoje ľudské právo a každý by to mal rešpektovať a neznevažovať”.
Diskusia nám zároveň ukazuje vzájomné neporozumenie ohľadom podstaty „politiky”, ktoré sa nám ukázalo aj pri ostatnej diskusii na tému démonizácie mimovládnych organizácii. V tomto prípade sa však zhodujeme, že „každý protest je zo svojej podstaty politický”. V politickom charaktere protestov tak nevidíme problém - ten skôr môže nastať, ak by boli „protesty zneužité na presadzovanie vlastných záujmov politických skrachovancov”.
Sú efektívnym nástrojom?
Relatívna zhoda medzi účastníkmi panuje na názore, že „protesty vytvárajú tlak, ktorý nie je úplne bezzubý”. Demokracia je diskusia - je arénou mierového presadzovania kolektívnych záujmov a argumentov. Otvorenou otázkou tak zostáva, či majú protesty kapacitu prispieť k systémovému riešeniu, alebo ich ambíciou je len vyjadrovať nespokojnosť so symptómami krízy demokracie. V tomto kontexte sa približujeme ku zhode na tom, že „treba sa viac zamerať na dialóg. Protesty ,presviedčajú’ len presvedčených”. Myslíme to však úprimne?
Zapojte sa do pokračovania vzájomného dialógu a nachádzania porozumenia!
