Dáva štát potrebnú podporu ľuďom, ktorých pracovné odvetvie pomaly stráca dych? Nahradia nás roboti a umelá inteligencia? Ako zmeniť celoživotné vzdelávanie, aby reflektovalo trendy a nástrahy 21. storočia? A akým prekážkam čelíme?
Zapojte sa do diskusie a nájdime spoločné riešenia, pokým nebude neskoro!
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Odpojiť Facebook účetPrečo sa pýtame?
Naše vzdelanie a zamestnanie do veľkej miery určuje, kým sme. Ukazuje sa, že zásadné a väčšmi dynamické spoločenské zmeny posledných dekád vyžadujú nový prístup k vzdelávaniu na všetkých jeho úrovniach.
Dramatický nárast digitalizácie a jej presah do všetkých oblastí života, globalizácia spoločenských aj pracovných vzťahov či významné zmeny v životnom prostredí si vyžadujú, aby boli dostatočne odzrkadľované vo viacerých úrovniach. Od štátneho vzdelávania až po jednotlivcov.
V odbornej verejnosti už dekádu panuje všeobecná zhoda, že vzdelávanie naprieč všetkými stupňami je už nedostatočné, zastarané a nevie pre žiakov, študentov či zamestnancov vytvoriť predpoklady pre ich ďalší rozvoj a plnohodnotný život. Prečo sa nevieme posunúť vpred?
Osvojujeme si zručnosti či len prijímame vedomosti?
Odborníci uznávajú, že vzdelávanie musí reflektovať globálne zmeny a trendy. Ako potvrdzujú aj analytici iniciatívy To dá rozum, v súvislosti so spoločenským, vedeckým aj technickým vývojom, sa mení poslanie školy, ale aj vzdelávania ako takého.
Znalosť a získavanie izolovaných informácií a rozvoj vedomostí z jednotlivých predmetov už v 21. storočí stačiť nebudú. Aktuálne si spoločenské zmeny vyžadujú najmä väčšiu ukotvenosť získaných vedomostí v širších súvislostiach a ich vzťah k životným zručnostiam a skúsenostiam. Učitelia od základných škôl po univerzity, ako aj zamestnávatelia považujú za najväčší nedostatok najmä nízku schopnosť učiť sa v súvislostiach, kriticky a analyticky myslieť.
„Vzhľadom na neustály technologický a vedecký pokrok či okamžitú dostupnosť informácií by sa do centra pozornosti mali dostávať nielen čítanie s porozumením, logické a matematické myslenie, ale aj schopnosť objavovať, analytické a kritické myslenie a učenie sa do hĺbky a vo vzájomných súvislostiach,” upozorňujú odborníci.
Rýchlo sa meniaci trh práce a pravdepodobnosť zmeny povolania počas aktívneho života vytvára tiež tlak na otvorenosť k zmene, motiváciu k učeniu sa a k práci, osvojovanie si rôznych stratégií učenia sa, či zvládanie záťažových situácií. Zmena charakteru práce si už aj v súčasnosti vyžaduje prípravu na schopnosť pracovať v tíme a diskutovať.
Rozvíjame si kritické myslenie?
Či už ide o žiaka, alebo o mladého človeka, ktorý už pracuje, vyžadované zručnosti sú v zásade podobné. Učitelia aj zamestnávatelia budú čoraz častejšie musieť tlačiť na rozvíjanie viacerých schopností alebo aj gramotností.
Základnými oblasťami gramotnosti sa rozumejú jazyková a komunikačná gramotnosť, matematická gramotnosť, prírodovedná, technická, digitálna, spoločenskovedná a občianska gramotnosť, tiež finančná, estetická a pohybová gramotnosť.
Tieto gramotnosti, resp. spôsobilosti však majú byť zároveň kombinované a paralelne rozvíjané aj so sociálno-psychologickými schopnosťami – zodpovedným a etickým konaním, kritickým myslením, tvorivosťou a iniciatívnosťou a schopnosťou spolupracovať.
Komplexný rozvoji týchto schopností je dôležitý aj preto, že prichádzajúce zmeny v spoločnosť budú klásť zvýšený tlak na flexibilitu pri častejších zmenách v pracovnom zaradení a s ním súvisiacimi zručnosťami.
„Mäkké zručnosti, kritické myslenie, ani schopnosť spolupráce nie sú systematicky a plošne rozvíjané,” upozorňujú v analýze vzdelávacej iniciatívy To dá rozum.
Vzhľadom na neustály technologický a vedecký pokrok, či okamžitú dostupnosť informácií, by sa podľa odborníkov mali do centra pozornosti dostávať jednoznačne také oblasti rozvoja osobnosti, akými sú analytické a kritické myslenie, či vnímanie súvislostí.
Sme ešte schopní sa učiť alebo už všetko vieme?
Vzhľadom na meniaci sa trh práce a pravdepodobnosť zmeny práce počas aktívneho života je potrebné neustále rozvíjať aj schopnosť učiť sa, motiváciu k učeniu sa a k práci, zvládanie záťažových situácií či rozvoj hodnotiacich procesov. Zmena charakteru práce si už aj v súčasnosti vyžaduje schopnosť pracovať v tíme, diskutovať a obhajovať problémy.
Tieto nároky potvrdzujú aj zamestnávatelia, prostredníctvom špecialistov na ľudské zdroje. Zamestnanci (nízko, stredne aj vysokokvalifikovaní) spĺňajú tieto očakávania zamestnávateľov len čiastočne, pričom tie oblasti, ktoré sú žiadané najviac, spĺňajú najmenej.
Potvrdzujú, že práve formálne vzdelanie, ktoré z ich pohľadu zohráva najmenšiu rolu pri prijímaní do práce, spĺňa najväčší podiel záujemcov. Najmenej ich však spĺňa tieto schopnosti – motivácia k učeniu sa, motiváciu k práci, a napokon dôležitú schopnosť učiť sa.
Podľa vysokoškolských učiteľov a zamestnávateľov nemajú uchádzači o štúdium či prácu rozvinutú motiváciu k učeniu sa k práci, chýba im aj schopnosť učiť sa v súvislostiach, vyjadrovať svoje myšlienky písomne a diskutovať.
Aj keď je tieto schopnosti v postupujúcim vekom čoraz náročnejšie nadobudnúť, dynamicky sa meniaca štruktúra priemyslu a s ním aj pracovný trh si niekedy vyžadujú zmenu kvalifikácie. Ako však upozornili aj zamestnávatelia, aj s novou kvalifikáciou aj tak od zamestnancov budú stále vyžadovať schopnosť a motiváciu sa učiť.
Čo si myslíte vy?
Aké zručnosti a schopnosti budú najdôležitejšie pre náš spoločenský rast a osobnostný vývoj v 21. storočí? Kto by nás mal k týmto znalostiam viesť? Školstvo? Zamestnávatelia? Či je to len v našich rukách? A akým prekážkam čelíme?
Zapojte sa do diskusie!
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
