Na tieto, ale aj iné otázky hľadalo odpoveď 167 účastníkov experimentálnej diskusie na tému: „Stojí tvrdý lockdown za psychický breakdown?“ V rámci nej diskutujúci odovzdali až 3 755 hlasov a zdieľali 33 originálnych komentárov.

Výsledky konverzácie potvrdili naše obavy, ale aj príjemne prekvapili. Napriek vysokej miere polarizácie sme sa okrem identifikácie problému dokázali zhodnúť i na tom, ako by sme mali pristupovať k jeho riešeniu.

Keďže sme presvedčení, že by sme sa mali sústrediť skôr na to, čo nás spája a nie čo nás rozdeľuje, tak sa v analýze zameriame len na dve oblasti diskusie – identifikáciu názorových skupín a konsenzuálne komentáre. Práve tie sú pre účely konštruktívnej diskusie najdôležitejšie.

A verzus B – nezmieriteľné názorové tábory?

Algoritmus softvéru Pol.is na základe podobného hlasovania rozdelil účastníkov diskusie do skupín A a B. Napriek tomu, že diskusia sa niesla v dvoch tematických dimenziách (duševné zdravie a zákaz vychádzania) štiepiacu líniu tvorila hlavne miera súhlasu so zavedením tvrdého lockdownu počas pandémie. Inými slovami, najviac nás rozdeľovala odpoveď na otázku opodstatnenosti, vhodnosti a efektívnosti dosahovania účelu, ktorý lockdown sleduje.

Skupina A

Členovia skupiny A sú presvedčení, že aktuálny lockdown nie je príjemná vec, no okrem očkovania je to jediný spôsob ako zabrániť šíreniu vírusu a treba ešte vydržať. Nebezpečenstvo pandémie sa podľa nich nepreceňuje, a preto sú ochotní pristúpiť aj k intenzívnejším zásahom do svojich práv a slobôd. Väčšina z nich si zároveň myslí, že pozitívne prínosy zákazu vychádzania prevyšujú jeho negatívne dôsledky a preto nie je lockdown neprimerane prísnym opatrením.  Dôvodom je zrejme i to, že sociálna izolácia je pre nich znesiteľnejšia ako potenciálna nákaza koronavírusom.

Zavedenie lockdownu do veľkej miery podporujú napriek jeho nedostatkom, pretože regulácia pandémie nikdy nemôže byť ideálna. Práve preto má podľa nich zmysel dodržiavať opatrenia aj keď sú niekedy nelogické a neprimerane tvrdé. Toto presvedčenie sa na druhej strane pravdepodobne prejavilo v tom, že až 61% z nich sa stretávalo so svojimi priateľmi napriek platnému zákazu vychádzania no vždy zodpovedne (rúško – odstup – ruky). V tom nevidia žiaden problém.

Tvrdý lockdown sa však negatívnym spôsobom podpísal na ich duševnom zdraví. Takmer polovica uviedla, že sa citeľne zhoršilo ich duševné rozpoloženie a vnútorné prežívanie. Na druhej strane si však myslia, že osobný kontakt s priateľmi nie je nenahraditeľnou súčasťou ich života a štát má mať za istých okolností právo do tohto vzťahu zasahovať.

Skupina B

Na opačnej strane stojí skupina B. Jej členovia do veľkej miery tvrdý lockdown nepodporujú, pretože je neprimerane obmedzujúci a negatíva prevyšujú jeho pozitívne prínosy. Okrem toho je podľa nich prísny zákaz vychádzania neefektívny pri obmedzovaní sociálneho kontaktu, keďže ľudia si vždy nájdu spôsob ako pravidlá obísť. Preto toto opatrenie nenapĺňa účel, ktorý sleduje.

Väčšina členov skupiny B zároveň považuje život za príliš krátky na to, aby najlepšie roky života strávili tak dlho medzi štyrmi stenami.  Až 60% z nich sa zároveň stotožňuje s výrokom, že „nebezpečenstvo pandémie sa preceňuje a preto sú opatrenia neprimerane tvrdé“.

Prevenciu a ochranu zdravia počas pandémie však vidia v zodpovednom a bezpečnom kontakte s úzkym okruhom priateľov alebo rodiny. Úzkosť prameniaca z dlhej sociálnej izolácie väčšinu z nich zároveň presvedčila, že je menej stresujúce podstúpiť riziko nákazy, než sa trápiť v izolácií. To istotne súvisí aj s tým, že až u 58% členov skupiny B sa počas lockdownu zhoršilo duševné rozpoloženie a vnútorné prežívanie, čo je o 16% viac ako v skupine A.

Členovia skupiny B tak jednoznačne uprednostnili ochranu duševného zdravia pred neadresnou a neefektivnou prevenciou a aj preto s prísnym zákazom vychádzania do veľkej miery nesúhlasia.

Na čom sme sa zhodli?

Stručná charakteristika skupín nám potvrdzuje, že polarizácia účastníkov diskusie na túto tému je nesmierne vysoká. Napriek tomu sme sa však dokázali zhodnúť na viacerých myšlienkach a riešeniach problému. V nasledujúcej časti nájdete zhrnutie konsenzuálnych komentárov, ktoré dokázali získať väčšinovú podporou v každej jednej skupine. Tie sme rozdelili do štyroch kategórií, na zhodu v oblasti: 1. identifikácie problému, 2. ochrany duševného zdravia, 3. protipandemických opatrení a 4. osobného prístupu.

Všetci čelíme rovnakému problému

Prvou kategóriou konsenzuálnych tvrdení je zhoda v identifikácií problému a jeho príčin. I keď sa to nemusí javiť ako prelomový poznatok, opak je pravdou. Zhoda na kontúrach problému, ktorému čelíme je prvým a nevyhnutným predpokladom na jeho spoločné riešenie.

Drvivá väčšina diskutujúcich sa zhodla na tom, že im chýba osobný kontakt s okolím a prísny zákaz vychádzania im nevyhovuje. Lockdown v skorších fázach pandémie väčšina diskutujúcich zvládali dobre, no postupne si začali všímať negatívne zmeny na duševnom zdraví, ktoré sa prejavovali neustálou podráždenosťou, apatiou, negatívnymi myšlienkami a mentálnym znudením.

Okrem toho nám kríza odhalila, že mnohí máme skryté psychické problémy, ktoré sa väčšmi prejavili počas sociálnej izolácie. Nepríjemným zistením taktiež bolo, že psychické problémy pramenia aj zo zlého rodinného prostredia, z ktorého nemôžme počas pandémie tak jednoducho uniknúť. V tomto prípade nešlo o jednoznačný konsenzus, no s týmto výrokom sa stotožnila až polovica všetkých účastníkov, čo je poznatok hodný pozornosti.

Jednoznačná zhoda však panovala na tom, že straty na výučbovom procese budú mať dramatické dôsledky pričom online výučba nikdy nedokáže plnohodnotne nahradiť prezenčnú formu vyučovania. Toto presvedčenie podporuje i relatívny konsenzus na tom, že sme stratili „rok svojho vysokoškolského života, ktorý sme mali naplno využívať budovaním kontaktov, cestovaním a vzdelávaním sa“.

Ochrana duševného zdravia sa podcenila

Najpodstatnejšou kategóriou sú konsenzuálne tvrdenia, ktoré sú zároveň aj konštruktívne. Na základe nich totiž vieme problém nie len identifikovať, ale ho aj spoločne riešiť. Napriek vysokej polarizácií sa drvivá väčšina účastníkov z oboch táborov zhodla na tom, že štát pri zavádzaní prísneho zákazu vychádzania podcenil dôležitosť ochrany duševného zdravia. Aj počas tvrdého lockdownu sa omnoho lepšie mohla a mala chrániť hodnota duševného zdravia ľudí.  A to napríklad osvetovou kampaňou, či lepšou propagáciou možností na koho sa môžeme obrátiť v prípade problémov. Na stránke korona.gov by malo byť číslo, na ktoré sa človek dovolá a opatrenia by mohli byť prehľadnejšie. Pozitívnym záverom je spoločná zhoda na tom, že aktuálna situácia zlého psychického zdravia môže byť skvelým východiskom pre tvorbu osvetovej kampane v oblasti duševného zdravia.

Ak už lockdown, tak..

Nájdenie konsenzu v tom, že ochrana duševného zdravia je dôležitá, a že štát sa mal v tomto ohľade viac angažovať potvrdilo naše očakávania. Prekvapujúca však bola zhoda na tom, akými princípmi by sa mala riadiť tvorba protipandemických opatrení, keď je ich zavedenie nevyhnutné.

Až 78% účastníkov bolo presvedčených, že ak by „tvrdý lockdown prišiel skôr a ľudia by ho dodržiavali, nemusel by trvať tak dlho a spoločnosť by nemusela tak veľmi trpieť. Chýba tu organizácia.“. Toto presvedčenie podporuje i konsenzuálny komentár: „Ak by boli pravidlá konzistentné a logické, ich dodržiavanie by som psychicky zvládal/-a lepšie,“ ktorý získal podporu 75% diskutujúcich. Fascinujúcim zistením bola i názorová jednota pri uplatňovaní princípu rovnosti, keďže sa väčšina účastníkov (61%) zhodla na tom, že ak už má byť lockdown tak bez výnimiek a „žiadne také, že rovní a rovnejší“. Za konštruktívnu možno považovať i zhodu na tom, že zodpovedný a bezpečný kontakt s úzkym okruhom priateľov a rodiny by bol schopný naplniť účel ochrany fyzického i duševného zdravia zároveň.

Začať by sme mali od seba

Posledná kategória konsenzuálnych komentárov predstavuje odpovede na otázku „ako to zvládate?“. Tie načrtávajú riešenie spomínaných problémov osobným prístupom každého z nás, bez štátnej intervencie. Väčšina sa snaží maximálne zamestnať sa a odvrátiť pozornosť od negatívnych myšlienok. Okrem toho sa účastníci diskusie zhodli, že kľúčová je „prítomnosť vlastného osobného cieľa a zmyslu. S pocitom, že nie je pre čo žiť to nebudeme psychicky zvládať.“. Relatívny konsenzus sa našiel i na tom, že „mojej psychike dosť pomohlo, že každý deň sa stretneme s kamarátmi online,“ pričom „hráme spolu hry a kecáme“.

Záver

Všetci si uvedomujeme dôležitosť ochrany zdravia, či už fyzického alebo psychického. No v náročných časoch globálnej pandémie musíme delikátne vyvažovať medzi záujmami jednotlivca a záujmami spoločnosti. Cieľ je pritom jediný – minimalizácia ľudského utrpenia.

To, že máme rozličné pohľady na to, ako by malo vyzerať primerané vyvažovanie medzi týmito hodnotami v praxi je pochopiteľné a potvrdili to aj výsledky diskusie. Regulácia pandémie v modernej spoločnosti je aktuálne jednou z najpolarizujúcejších tém, ktorá nás rozdeľuje a naštrbuje medziľudské vzťahy. S vhodným nástrojom v rukách sme však schopní nájsť zhodu nie len na identifikácií problému, ale i na tom, ako ho riešiť.

Väčšina z oboch názorových táborov sa totiž zjednotila na tom, že ochrana duševného zdravia pri zavádzaní tvrdého lockdownu mala byť dôslednejšia, že sa podcenila, a že tieto chyby môžu byť prvým krokom k osvete v tejto oblasti i mimo pandemických časov. Okrem toho sme dokázali nájsť konsenzus i v tom, že ak by boli protipandemické opatrenia logické, konzistentné a v zásade by platili pre všetkých rovnako, tak by sme sa mohli vyhnúť toľkému ľudskému utrpeniu.

Nebojme sa preto diskutovať s druhou stranou názorového brehu. Len spoločným dialógom dokážeme nájsť riešenia, ktoré budú pre väčšinu spoločnosti akceptovateľné a zároveň prispejú k nárastu vzájomnej dôvery. Nezabúdajme na to, že diskusia zachraňuje.

Zdroje

Nižšie nájdete vybrané komentáre. Celý report z diskusie so všetkými komentármi nájdete tu.