Slovenský pracovný trh trpí. Chceme ho zdravý ale aj národný. (Výsledky diskusie)

Intenzívny odliv mozgov a demografická kríza spôsobujú slovenskému hospodárstvu v posledných desaťročiach nevídaný problém. Zamestnávateľom sa nedarí obsadiť viac ako 80-tisíce voľných pracovných miest. Spoločne s problémom starnúcej populácie to vytvára tlak aj na udržateľnosť zdravotného a dôchodkového systému. Čo s tým?

Prispieť k bohatšiemu Slovensku prostredníctvom stabilnejšieho trhu práce by mohla aj riadená migrácia. Tu však narážame na problém. Proces zamestnávania migrantov je prebyrokratizovaný a ťažkopádny. Vidíme však, že časti slovenskej spoločnosti to vlastne vyhovuje. Prečo?

Je totiž presvedčená, že cudzincov vôbec na pracovnom trh nepotrebujeme. Hlavný rozpor tak spočíva v tom, akú úlohu by v tejto suverénnej politike trhu práca mali zohrávať pracovníci z tretích krajín.

Už tretí najkonsenzuálnejší komentár nám ukazuje pôvod problému s cudzincami. Diskutujúci oboch skupín sa výrazne zhodli na tom, že „ľudia sa obávajú cudzieho” a je to najmä strach, ktorý bráni Slovensku vo efektívnejšom zamestnávaní ľudí zo zahraničia.

Zároveň však spoločne uznávame, že Slovensko by nemalo v otázke migrácie opakovať chyby Francúzska či Talianska. Na druhej strane ale nechceme pracovných migrantov odháňať ani tým, že zostaneme chudobnou krajinou. Akú cestu si teda vybrať?

Report vychádza z dát, ktoré nájdete na tomto linku.

Názorové skupiny a štiepiace línie

Zásadné štiepenie a názorové rozdiely medzi dvoma skupinami diskutujúcich vznikli najmä v otázke ochoty prijať a akceptovať akýchkoľvek cudzincov, či už sú zo susednej krajiny alebo z iného svetadielu.

Skupinu A (107 zoskupených diskutujúcich) podporuje uľahčenie zamestnávania pracovníkov z tretích krajín. Uznávajú, že „pracovnú politiku by sme mali robiť na základe dát a nie pocitov.” Aj preto deklarujú, že pokým neexistujú iné efektívne krátkodobé riešenia, mali by sme tolerovať otvorenie nášho trhu práce. Takmer úplne sa tiež zhodujú na tom, že cudzinci sú prínosom, ak rešpektujú našu kultúru a zákony.

Skupinu B (112 zoskupených diskutujúcich) charakterizuje najmä komentár: „na Slovensku nechcem žiadnych migrantov”. V skupine panuje jednoznačne odmietavý postoj k otvoreniu slovenského trh práce pracovníkom z tretích krajín. Ani polovica tejto skupiny si nemyslí, že cudzinci môžu byť pre slovenskú spoločnosť aj prínosom, ak rešpektujú našu kultúru a zákony. Paradoxne takmer polovica (49%) skupiny zároveň deklaruje, že nemá problém s cudzincami s podobnou kultúrou. Absolútna väčšina skupiny tiež hodnotí pozitívne veľkú odstrašujúcu a demonštratívnu proti migračnú akciu vlády na hraniciach s Maďarskom z konca októbra 2023.

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii

1. Slovensko potrebuje suverénnu politiku, ktorá plne reaguje na problémy nášho trhu práce. (5)
2. Zamestnávateľ by sa mal najskôr pokúsiť obsadiť voľné miesto domácimi nezamestnanými. (10)
3. Ľudia sa obávajú cudzieho a politici to dobre vedia. (17)
4. Pracovnú politiku by sme mali robiť na základe dát a nie pocitov. (7)
5. Odliv mozgov a starnutie populácie sú väčšími problémami, než sa zdá. (3)
6. Nemám problém s cudzincami s podobnou kultúrou. (14)
7. Francúzsko a Taliansko sú typické príklady, ako to nerobiť. Slovensko by nemalo opakovať ich chyby! (28)
8. Politici zneužívajú tému migrácie na vlastné politické ciele. (16)
9. Nemali by sme ostať chudobnou krajinou, aby nebola príťažlivá pre cudzincov. (19)
10. Keď som v nemocnici, nezáleží mi na tom, či je doktor cudzinec, ale či je odborník. (21)

Na problémoch pracovného trhu sa zhodneme

Napriek viacerým nezhodám panuje silný konsenzus na podstate problému - odliv mozgov a starnutie populácie sú väčšími problémami, než sa zdá.

Ako dlhodobo uvádzajú aj zamestnávatelia, pracovníkov je v súčasnosti treba takmer vo všetkých oblastiach hospodárstva. Uvedomujú si to aj diskutujúcich, ktorí sa zhodli na tom, že „pracovníkov potrebujeme na všetkých postoch”. Toto tvrdenie odmietla len tretina všetkých diskutujúcich.

Najjasnejšie z celej tejto diskusie sa zhodujeme práve na tom, že Slovensko potrebuje suverénnu politiku, ktorá plne reaguje na problémy nášho trhu práce. Toto konštatovanie podporilo až 80 % ľudí, ktorí sa zapojili do diskusie, pričom s ním nesúhlasilo len 7 %.

Tento jednoznačný súhlas tiež potvrdzuje celkovo štvrtý najkonsenzuálnejší komentár diskusie. Za tvrdenie, že „pracovnú politiku by sme mali robiť na základe dát a nie pocitov”, hlasovalo až 73 % diskutujúcich. S týmto tvrdením nesúhlasilo len 12 % účastníkov diskusie, takmer výhradne zo skupiny B, ktorá je charakteristická práve odporom voči cudzincom.

Riešenie?

Ako je vidieť z aj medzi najkonsenzuálnejšími komentármi, uvedomujeme si problém stability slovenského pracovného trhu, zhodujeme sa však aj na riešeniach? Kto nastúpi na takmer 80 tisíc voľných pracovných miest?

Na túto otázku odpovedali diskutujúci v troch hlavných líniách - politika zamestnanosti, lepšie pracovné podmienky a pracovná migrácia.

Nezamestnaní a vyššie mzdy

Jednoznačne najväčšia zhoda panuje na tom, že zamestnávateľ by sa mal najskôr pokúsiť voľné pracovné miesta obsadiť domácimi nezamestnanými. Miera evidovanej nezamestnanosti síce dosahuje historické minimá, stále to však znamená desiatky tisíc ľudí v produktívnom veku bez zamestnania.

Aj celkovo druhý najkonsenzuálnejší komentár ukazuje, že riešenie nedostatku pracovníkov by diskutujúci najradšej riešili nezamestnanými ľuďmi zo Slovenska, vrátane Rómov zo sociálne vylúčených komunít. Myslí si to až takmer 80 % všetkých diskutujúcich.

Časť diskutujúcich však za problémy slovenského trhu prácu viní aj zamestnávateľov a pracovné podmienky, ktoré dávajú ľuďom na Slovensku. Až 70 % diskutujúcich, hlavne zo skupiny B si myslí, že lepšie pracovné podmienky na Slovensku, najmä vyššie mzdy, by zastavili odliv mozgov a viedli by tak aj k zlepšeniu situácie s nedostatkom pracovníkov.

Sťažnosti zamestnávateľov na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily časť diskutujúcich vníma len ako výhovorku, ktorou sa podnikatelia snažia udržiavať na Slovensku nízke mzdy. Snahu o jednoduchšie zamestnávanie cudzincov vníma v súvislosti s neochotou zamestnávateľov vyplácať vyššie mzdy až 65 % diskutujúcich.

Cudzincov? Najlepšie miestnych

Jedným z riešení nedostatku pracovnej sily na Slovensku je aj zamestnávanie cudzincov, vrátane tým z krajín mimo Európskej únie.

Väčšia časť diskutujúcich by s otvorením nášho trhu práce za určitých podmienok problém nemala. S tvrdením: pokým neexistujú iné efektívne krátkodobé riešenia, som ochotný tolerovať otvorenie nášho trhu práce, súhlasilo 49 % diskutujúcich. Proti nemu sa vyslovilo len 39 %. Vzhľadom na odmietavý postoj skupiny B však o konsenze hovoriť nemožno.

Táto relatívna podpora však neznamená, že by sme situáciu na trhu práce vnímali až tak negatívne, aby sme boli vo všeobecnosti ochotní zamestnať aj ľudí z krajín mimo EÚ.

S tvrdením, že „Slovensko potrebuje otvoriť svoj trh práce pracovníkom z tretích krajín”, súhlasilo iba 38 % diskutujúcich, pričom až 52 % bolo proti.

O niečo ochotnejší boli diskutujúci pri miernom spresnení toho, o akých pracovníkov by sa malo jednať. Ak by títo prípadní pracovníci prišli na územie Slovenska legálne a nemali či nemajú problém so zákonom, podpora ich zamestnania vzrastie na nadpolovičnú väčšinu.

Až 47 % ľudí súhlasí s tým, že „odliv mozgov treba kompenzovať zamestnávaním legálnych migrantov”. Proti tomuto tvrdeniu bolo 43 % diskutujúcich.

Ešte viac ale ľudia, ktorí sa zapojili do diskusie, trvali na bezpečnostnom aspekte riadenej pracovnej migrácie. Až 65 % diskutujúcich deklarovalo, že sú „za zamestnávanie cudzincov, ktorí nemajú problémy so zákonom”. Proti tomuto tvrdeniu sa ohradilo len 27 % diskutujúcich a ide len o veľmi tesnú nezhodu.

Prečo nie cudzinci? „Multi-kulti" problém

Aj na výsledkoch diskusie vidíme, že spoločnosť si uvedomuje problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v mnohých odvetviach hospodárstva. Rovnako ako prirodzený úbytok pracovníkov v dôsledku demografických zmien a úbytok spôsobený odlivom mozgov.

Zároveň však môžeme pozorovať nezhodu na tom, ako tento problém riešiť. Až 80 % diskutujúcich podporuje suverénnu politiku, ktorá bude reagovať na problémy trhu práce, takmer 50 % pripúšťa otvoreniu trhu práce ako dočasné a krajné riešenie a len 38 % si myslí, že Slovensko potrebuje otvoriť svoj trh práce pracovníkom z tretích krajín.

Zároveň ale až 65 % diskutujúcich deklaruje, že je za zamestnávanie cudzincov, ktorí nemajú problémy so zákonom.

Ako si teda vysvetliť taký výrazný posun podpory od zamestnávania „migrantov” ku zamestnávaniu „cudzincov, ktorí nemajú problémy so zákonom” či „legálnych migrantov”? Veľká časť diskutujúcich za tým vidí strach, s obľubou živený aj politikmi.

Až 72 % ľudí si myslí, že „politici zneužívajú tému migrácie na vlastné politické ciele” a až 74 % diskutujúcich je presvedčených, že tému migrácie politici zneužívajú pomocou strachu z cudzieho.

Aj stabilne vysoká podpora nasledujúcich komentárov potvrdzuje, že mnoho ľudí si tému pracovnej migrácie spája so slovnými spojeniami ako „Afrika”, „problémy s cudzincami”, „škodliví”, „multi-kulti spoločnosť”, „islamský štát Slovensko”.

Dôsledkom pracovnej migrácie je podľa tejto časti diskutujúcich pestrá multikultúrna spoločnosť, ktorá predstavuje pre štát nielen blahobyt ale aj bezpečnostné riziko. „Francúzsko a Taliansko sú typické príklady, ako to nerobiť. Slovensko by nemalo opakovať ich chyby!” myslí si až 72 % diskutujúcich.

V tomto prípade však môže ísť o nejasnú zhodu, keďže „to” môže byť skupinami interpretované odlišne.

Za akých podmienok?

Keď sa teda vrátime ku konsenzu, že „pracovnú politiku by sme mali robiť na základe dát a nie pocitov”, v konečnom dôsledku sa väčšina ľudí prikloní k názoru, že rozhodovať by nemal pôvod ale odbornosť. Až 72 % diskutujúcich súhlasilo s tvrdením, že „keď som v nemocnici, nezáleží mi na tom, či je doktor cudzinec, ale či je odborník”. S takýmto komentárom nesúhlasilo len 21 % zo všetkých diskutujúcich.

Až 65 % navyše deklaruje, že je za „zamestnávanie cudzincov, ktorí nemajú problémy so zákonom”. Dokonca ešte viac, 69 % diskutujúcich uznáva, že „cudzinci sú prínosom, ak rešpektujú našu kultúru a zákony”.

Podľa zamestnávateľov je ale proces zamestnávania migrantov prebyrokratizovaný a ťažkopádny. V tejto téme boli ľudia v diskusii rozdelení na dve takmer rovnaké polovice. Rovnaký počet 34 % súhlasí aj nesúhlasí s konštatovaním, že „súčasné podmienky zamestnávania cudzincov sú nastavené dobre”.

Preto neprekvapí, že diskutujúci nevnímajú uzavretosť Slovenska voči svetu ako priveľký problém. S tvrdením, že „Slovensko si prehnaným antiimigračným postojom strieľa do nohy.” súhlasí len 38 % diskutujúcich.

Zjednodušenie podmienok zamestnávania pracovníkov z tretích krajín podporuje 40 % diskutujúcich, skrátenie doby vydávania potrebných dokladov pre migrantov podporuje 39 % a rozšírenie okruhu profesií, na ktoré by sa nevzťahovalo vydávanie pracovných povolení, schvaľuje 37 % diskutujúcich. Prevažná väčšina z nich je však zo skupiny A.

Akých profesií by sa však mali výnimky na pracovné povolenia týkať? Na túto otázku sme odpoveď nedostali.

Väčšina ľudí očakáva, že občania tzv. tretích krajín by mali môcť na Slovensku pracovať na základe ponuky od úradu práce a až po preverení. Súhlasí s tým 38 % ľudí, kým proti takémuto návrhu bolo len 21 % diskutujúcich.

Napokon, ľudia jasne uznávajú, že „cudzinci sú prínosom, ak rešpektujú našu kultúru a zákony”. S týmto tvrdením súhlasilo až 65 % diskutujúcich. Zároveň si uvedomujú, že aj prijatie a podmienky, ktoré im ponúkneme, budú mať vplyv na ich integráciu.

Väčšina, aj keď len veľmi mierna, na úrovni 45 %, uvádza, že „ak budú cudzinci u nás pracovať a žiť v dobrých podmienkach, ľahšie sa asimilujú”. Druhá polovica diskutujúcich, 41 %, s týmto tvrdením nesúhlasila.

Nevôľa Slovákov k cudzincom však výrazne klesá, ak sa jedná o ľudí k blízkeho okolia, s podobnou rečou a rovnakého náboženstva. Až 69 % hlasujúcich totiž deklarovalo, že nemá „problém s cudzincami s podobnou kultúrou”.

V tomto ohľade sú dobrým príkladom občania vojnou sužovanej Ukrajiny, ktorí sú na Slovensku vďaka vzájomnej blízkosti kultúr akceptovaní oveľa viac ako utečenci z vojnami poznačenej Sýrie či Afganistanu.

Na záver: chudobní ale v pokoji? Suverénne ustráchaní?

Diskusia ukázala jednoznačnú zhodu na tom, že „odliv mozgov a starnutie populácie sú väčšími problémami, než sa zdá.” Rovnako sa zhodujeme, že „Slovensko potrebuje suverénnu politiku, ktorá plne reaguje na problémy nášho trhu práce”.

Kvôli prirodzenému strachu z cudzieho a neznámeho, často zneužívaným aj na politické ciele, ale očakávame, že zamestnávatelia vyriešia dlhodobý nedostatok pracovných síl dlhodobo nezamestnanými občanmi Slovenska.

Až 70 % diskutujúcich, hlavne zo skupiny B si myslí, že lepšie pracovné podmienky na Slovensku, najmä vyššie mzdy, by zastavili odliv mozgov a viedli by tak aj k zlepšeniu situácie s nedostatkom pracovníkov.

Aj keď sa teda zhodneme, že „pracovnú politiku by sme mali robiť na základe dát a nie pocitov”, v diskusii bola väčšinou tendencia odmietať migrantov, či pracovníkov z krajín mimo EÚ. Keď však nebolo tvrdenie takto otvorené ale charakter migrantov bol nejakým spôsobom bližšie špecifikovaný, diskutujúci ich prijímali v oveľa vyššej miere.

Až takmer polovica ľudí súhlasí s tým, že „odliv mozgov treba kompenzovať zamestnávaním legálnych migrantov” a ešte viac ľudí zaujímal práve bezpečnostný aspekt riadenej pracovnej migrácie. Až 65 % diskutujúcich deklarovalo, že sú „za zamestnávanie cudzincov, ktorí nemajú problémy so zákonom”.

Aj keď panuje zhoda na tom, že politici tému migrácie zneužívajú, v diskusii sa ukázali aj rasové predsudky a tiež prirodzený strach z cudzieho a neznámeho. Panuje relatívna zhoda na tom, že „cudzí pracovníci sú začiatok multi-kulti spoločnosti a problémov s ňou spojenými.”

Dôsledkom pracovnej migrácie je podľa významnej časti diskutujúcich pestrá multikultúrna spoločnosť, ktorá predstavuje pre štát nielen blahobyt ale aj bezpečnostné riziko. Väčšina diskutujúcich sa zároveň prikláňa k tvrdeniu, že „ľudia na Slovensku si môžu vybrať: hospodársky blahobyt spojený s problémami multi-kulti spoločnosti, alebo menší blahobyt bez problémov.” Otázkou do ďalších diskusií tak je, či náhodou nejde o falošnú dilemu.

Ako riešenie sa tak ponúka v podobe pomerne silnej zhody, že nemáme „problém s cudzincami s podobnou kultúrou”. Vyžadujeme však tiež, aby boli spôsoby ich prijímania funkčné i suverénne, aby boli prípadne sektorové a viazané len na požadované pozície a z bezpečnostného hľadiska zároveň požadujeme, aby zahraniční pracovníci nemali problém so zákonom.

Na jednej strane teda vidíme, že problémy slovenského trhu práce si uvedomujeme, na strane druhej sa však nezhodujeme na tom, ako ich vyriešiť. Vieme, že prioritou by malo byť zamestnať desaťtisíce ľudí bez práce, nenachádzame však spoločný postup, ako by sme k tomu mali dospieť.

Migrácia ako jedno z riešení nás výrazne rozdeľuje. Uvedomujeme si, že z veľkej časti za to môže strach, nezhodneme sa však na tom, do akej miery sú mnohé naše obavy oprávnené a do akej miery dôsledkom strašenia politikov pre ich prospech. Vysoká miera podpory sa však objavuje pri návrhoch riadenej pracovnej migrácie, ktorá by bola premyslená, riadená, dobre kontrolovaná a prípadne časovo obmedzená.

Paradoxom je, že uzavretosť Slovenska môže v istých prípadoch prinášať jeho väčšiu závislosti od iných. Napríklad každoročným nárekom politikov nad znižovaním potravinovej sebestačnosti Slovenska predchádzajú žiadosti poľnohospodárov o otvorenie trhu práce sezónnym pracovníkom z tretích krajín. Zbytočne sa pestuje, keď nemá kto pozbierať, upozorňujú poľnohospodári a potravinári.

Bolo by preto zaujímavé sledovať, či sme ako spoločnosť ochotnejší prijímať cudzincov len do niektorých hospodárskych sektorov, napríklad poľnohospodárstvo, a do iných už nie. Alebo či sme ochotnejší prijímať iba vysokokvalifikovaných pracovníkov alebo by nám v tom bránila zas závisť. Sme ochotnejší prijímať zdravotné sestry, ak vieme, že ich je akútny nedostatok, či skôr športovcov, bez ktorých by sa väčšina z nás obišla?

O tom však niekedy nabudúce. Ďakujeme za vašu účasť!