Diskusia o zmierení sa ukázala ako veľmi zmierlivá. Na mnohom sa zhodneme, no demokracii sú vlastné nezhody. Vieme s nimi nakladať tak, aby nás posunuli dopredu?
Čo si myslia účastníci?
Diskutujúci sa v čase písania tohto článku rozdelili až na tri skupiny (A, B, C), no diskusiu charakterizujú viac zhody než nezhody. Najviac diskutujúcich je v skupine C, ktorá predstavuje názorový stred, a skupiny A a B sa od nej odkláňajú.
Skupina A sa od ostatných dvoch odlišuje presvedčením, že názory „tých druhých,” ak sú aj nesprávne, nie sú nebezpečné, a že druhá strana barikády nepredstavuje závažné ohrozenie. Táto skupina je zároveň najmenej presvedčená, že existujú názory, ktoré by mali človeka diskvalifikovať z diskusie.
Skupina B prejavuje opačné tendencie. Na rozdiel od skupín A a C si nemyslí, že by sme si mali viac dôverovať a predpokladať, že ten druhý má dobré úmysly. Táto skupina je zároveň najmenej ochotná ustupovať zo svojich požiadaviek v záujme toho, aby predišla konfliktu.
Zásadné názorové rozdiely sa teda prejavujú najmä v otázkach spoločenskej dôvery, a v otázke toho, ako pristupovať k názorovým oponentom, s ktorými zásadne nesúhlasíme, alebo ktorí podľa nás majú extrémne názory.
Rozdelenie nám škodí. Vinníkmi sme všetci, politici obzvlášť
Diskusia o zmierení nám ukazuje veľké množstvo výrazných zhôd. Veľká väčšina z nás je presvedčená, že konflikty sú v demokracii prirodzené, a ani zmierená spoločnosť nebude vo všetkých názoroch jednotná.
Všetky tri skupiny sa zhodnú, že rozdelenie spoločnosti nám škodí. Vidíme ho do veľkej miery ako zodpovednosť politikov, ktorých z neho viní viac ako 90% diskutujúcich. Napriek tomu zhodne uznávame, že je vecou každého z nás. Až 80% diskutujúcich tvrdí, že so zmierením musíme začať každý vo svojom okolí.
Zhodneme sa aj na tom, čo nám najviac vadí. Klamstvá, krikľúnstvo a šírenie nenávisti sa opakovane objavujú ako najväčšie prekážky zmierenia a vecnej diskusie. Vidíme problém v tom, že „prevaha hlupákov môže prehlasovať génia,” teda, že v diskusii nemusí ísť vždy o kvalitu. Pocit bezmocnosti i nespokojnosť s tým, že nie je tolerovaný „iný” názor, nám prekážajú tiež.
Chceme byť počutí, no vieme počúvať?
Neistou prejavujeme najmä v otázkach toho, kde sú hranice slušnej a vecnej diskusie. Tak napríklad, viac ako 60 % diskutujúcich tvrdí, že sú ochotní diskutovať s kýmkoľvek, bez ohľadu na to, ako veľmi s ním nesúhlasia.
Zároveň však takmer 80 % diskutujúcich uznáva, že existujú názory, ktoré človeka diskvalifikujú z diskusie. Toto pnutie je charakteristické pre viaceré podobné výroky. Ako pracovať s radikálnym nesúhlasom, alebo ako ho usmerniť pravidlami?
Na to, aby sme spolu mohli debatovať, si musíme dôverovať. Ako túto dôveru budovať? Väčšina diskutujúcich sa necíti dobre, keď je nevypočutá, ale mnohí (aj keď nie väčšina) sa dokážu zmieriť s tým, že „iný” názor nebýva tolerovaný. Chceme byť počutí, no vieme počúvať?
Naozaj sme ochotní ustúpiť od svojich požiadaviek, aby sme tým predišli konfliktu, ak pre niektorých z nás predstavuje druhá strana barikády závažné ohrozenie, s ktorým sa zmieriť nedá?
Naozaj sme ochotní diskutovať s kýmkoľvek, ak na jednej strane pripúšťame, že vo verejnej diskusii majú právo zaznieť aj názory, ktoré nám pripadajú absurdné, a na strane druhej by sme limitovali verejnú prezentáciu názorov nepodložených faktami a rozumnými argumentmi?
O projekte
OZ DEMDIS inovatívnymi metódami nachádza zhody a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Aktuálna diskusia je súčasťou projektu „Zmierenie”, ktorého snahou je dostať sa pod povrch a hľadať nové spôsoby zmierňovania napätia v spoločnosti. Viac informácií o DEMDIS a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
