Reforma VŠ - facka či pomoc univerzitám? (Výsledky)

Ako vyvážiť vzťah medzi štátom a akademikmi?

Na tieto, ale i daľšie otázky hľadalo odpoveď 116 diskutujúcich, ktorí odovzdali 2796 hlasov a napísali 35 originálnych komentárov.

Diskusia bola otvorená od 9. do 19. decembra 2021.

Pred otvorením diskusie sme zadali 14 počiatočných komentárov. Komentáre 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, navrhlo ministerstvo školstva, komentáre 19, 20, 21, 22, 23, 25, 26, 27 reprezentanti akademickej obce.

Aké názorové skupiny vykreslil algoritmus a v čom dokázali nájsť napriek polarizácii jednoznačný konsenzus?

Skupina A

Polovica členov skupiny A boli študenti [28]. Táto skupina sa vyznačuje nízkou expresivitou, sklonom ku konsenzuálnym komentárom a vysokou mierou preskakovania hlasovaní (v priemere 48.3 %). Interpretáciu skupiny A komplikuje aj to, že v priemere sa vyjadrili len ku 30% komentárom, čo je o 20% menej ako priemery ostatných skupín. To môžu vysvetľovať viaceré dôvody. Buď nemali na komentáre jasne vyhranený názor, nedisponovali dostatočnými znalosťami o problematike, alebo len daný komentár nepovažovali za dôležitý. Najväčšia miera preskočenia je pri komentároch 46, 32, 35 a 30.

Napriek nižšej expresivite má skupina A značný potenciál nachádzania konsenzu. Najjednoznačnejší názor mali najmä na to, že “univerzity potrebujú komplexnú reformu postavenú na zmene filozofie fungovania vysokých škôl, metodiky ich financovania a výberu študentov a učiteľov.” [49] Dôvodom je najmä to, že najväčším problémom vysokých škôl je podľa nich odliv mozgov do zahraničia. Zlepšenie podľa nich prinesie najmä objemnejšie financovanie vysokých škôl, ktoré zvýši motiváciu učiteľov a materiálne podmienky na vysokých školách, [27] ako aj odstraňovanie byrokracie a celkové otvorenie systému. [13]

Úlohu správnej rady vidia primárne v aktívnejšom dohliadaní na nakladanie s financiami vysokej školy, pomoci získavať prostriedky na vedu a sledovaní kvality vedeckovýskumnej činnosti vysokej školy. [25]

Skupina B

Skupina B pozostáva z ľudí jednoznačne podporujúcich reformu. Túto skupinu v najväčšej miere tvoria študenti – až 69%. Reforma podľa skupiny B prinesie kvalitnejšie univerzity a hlavne zefektívni ich riadenie. Okrem toho nerozumejú odporu niektorých študentov, pretože sami sú študenti a reformu vítajú. [37]

Hlas tejto skupiny je v prospech reformy školstva v novej podobe, pretože “na väčšine škôl to tam stále rozkrádajú zabetónovaní ‘mečiaristi’, ktorých nejde vymeniť. Treba zmeniť.” [31] Tento názorový prúd definuje i presvedčenie, že ministerstvo “by malo mať možnosť zasiahnuť (blokovať a zvrátiť) seba poškodzujúce konanie fakulty ako napríklad v prípade konfliktu Márie Bielikovej a Ivana Kotuliaka na FIIT STU. [33]

Až 95% z nich vníma ako závažný problém vysokých škôl uzavreté prostredie, rodinkárstvo a klientelizmus pričom tieto javy odstránime posilnením vplyvu a kontroly spoločnosti na vysoké školy zväčšením kompetencií správnej rady. [12]

Okrem toho problém vidia i v trende odlivu mozgov, ktorý môže nimi podporovaná reforma zmierniť. [36] Podľa názoru skupiny B by verejnosť mala mať väčšiu možnosť vstupovať do smerovania vysokých škôl cez správnu radu aby reprezentovala požiadavky spoločnosti. A to aj pri hospodárení a rozpočte VŠ. [18]

Skupina C

Skupina C pozostáva z jasných odporcov reformy, podľa ktorých je posilnenie vplyvu ministerstva školstva na správnu radu problematické. Ak by sa k moci dostal niekto nekompetentný, či extrémisti, slobodné fungovanie vysokých škôl by potom bolo ohrozené. [26]

Len tretinu členov skupiny C tvoria študenti. [28] No tí pri pohľade na tieto “reformné” snahy z pozície študenta reálne uvažujú o odchode do zahraničia. [46] Reforma podľa ich názoru nepovedie k zlepšeniu v kritériách QS World University Rankings [29] a z veľkej časti nereflektuje existujúce problémy, ale vytvára nové, pričom chýbajú argumenty na zavedenie navrhovaných zmien. [57]

Problém s novelou vidia najmä v tom, že neprebehla dostatočná diskusia všetkých zúčastnených strán a ministerstvo by malo prestať klamať o tom, že takáto debata prebehla. [43]

Rodinkárstvo a klientelizmus je podľa ich názoru problémom celej spoločnosti. Posilnením vplyvu ministerstva školstva na správnu radu sa tento problém presunie len na inú úroveň. [19]

Zmena postavenia správnej rady podľa skupiny C taktiež nevyrieši problémy ako plagiátorstvo, nízke platy učiteľov, byrokracia, kupované práce a podobne. [48]

Členovia Skupiny C jednoznačne odmietajú aj kompromisný návrh ministerstva, ktoré po novom navrhuje aby bolo zloženie správnej rady: 50% menovaných ministerstvom a 50% volených akademickým senátom. Takto zvolená rada si potom zvolí ďalšieho, nepárneho člena, čo by malo zlepšiť kontrolu kvality vysokej školy a neumožní ministerstvu školstva mať blokovaciu polovicu. [15]

Dôvodom je podľa ich názoru to, že v takom prípade bude jazýčkom na váhach v hlasovaní správnej rady osoba, ktorá svojím hlasovaním môže sledovať také materiálne záujmy, ktoré neprospievajú danej vysokej škole. [39]

Na druhej strane väčšinovo súhlasia s tým, že pri nekompetentnej vláde je jedno ako je nastavený vplyv ministerstva na správnu radu, pretože vtedy má problém celý štát. Je úlohou občanov takúto vládu kontrolovať. [17]

Konsenzus

Ako ukazuje vykreslenie skupín, diskusia na tému reformy vysokých škôl bola relatívne polarizovaná. Napriek tomu sa však našiel konsenzus vo viacerých oblastiach problematiky. Drvivá väčšina diskutujúcich identifikuje ako veľký problém odliv mozgov do zahraničia. Jednotlivé názory na jeho riešenie sa však nevylučujú, ale dopĺňajú.

Až 62% zo všetkých súhlasilo, že pri probléme odlivu mozgov “prinesie zlepšenie najmä objemnejšie financovanie vysokých škôl, ktoré zvýši motiváciu učiteľov a materiálne podmienky na vysokých školách.” [27]

Okrem toho jasná väčšina podporuje argument ministerstva, že súčasný systém vysokých škôl je uzavretý a zaťažený byrokraciou. Preto “odliv mozgov vyrieši aj odstraňovanie byrokracie a celkové otvorenie systému.” [13]

Pozoruhodný konsenzus sa našiel i v presvedčení, že reforma vysokých škôl je potrebná. Ako ukazuje vykreslenie skupín, rozdiely medzi diskutujúcimi sa následne prejavujú už len v tom, či jej aktuálne znenie je to, čo je prospešné pre vysoké školy a spoločnosť. V každom prípade “univerzity potrebujú komplexnú reformu postavenú na zmene filozofie fungovania vysokých škôl, metodiky ich financovania a výberu študentov a učiteľov.” [49]

Napriek spoločnej potrebe reformy sa diskutujúci zhodli, že každá vysoká škola má špecifické problémy, ktoré je treba riešiť individuálne. Ďalším veľkým problémom je však to, že súčasný systém je komplikovaný kvôli vysokému počtu vysokých škôl. [41]

Jasný konsenzus reflektuje aj na nespokojnosť s aktuálnym vedením ministerstva školstva. Podľa väčšiny by ministrom školstva mal byť kompetentný človek s poctivo získaným titulom a byť vzorom študentstvu. [44]

Pri kritike navrhovanej reformy sa často vyskytoval argument – test fašistom. Jeho podstata spočíva v tom, že akademické slobody by mohli byť posilnením vplyvu ministerstva na správnu radu ohrozené, ak by sa k moci dostali fašisti, či nekompetentní ministri. V tomto kontexte sa však v konverzácii našiel relatívny konsenzus na protiargumente ministerstva, že “pri nekompetentnej vláde je jedno ako je nastavený vplyv ministerstva školstva na správnu radu, pretože vtedy má problém celý štát. Je úlohou občanov takúto vládu kontrolovať.” [17]

Nečakaný konsenzus sa našiel i v oblasti fungovania správnej rady, ktorá by mala zmeniť spôsob, akým vplýva na vysokú školu. Väčšina si totiž myslí, že správna rada mala “hlavne aktívnejšie dohliadať na nakladanie s financiami vysokých škôl, pomáhať jej získavať prostriedky na vedu a sledovať kvalitu vedeckovýskumnej a vzdelávacej činnosti vysokej školy.” [25]

Záver

Tému reformy vysokých škôl sme vybrali najmä kvôli tomu, aby sme otestovali softvér Pol.is aj pri komplikovanejších reformných témach. Vzhľadom na novembrové študentské protesty a štrajky vysokých škôl sa ukazuje, že polarizácia na túto tému je v spoločnosti značne prítomná. Časť akademickej obce nedôveruje reformným snahám ministerstva školstva a kritizuje nedostatočnú diskusiu. Druhá strana zas nerozumie odporu niektorých študentov a pedagógov.

So správnym nástrojom v rukách sme však dokázali nájsť konsenzus v identifikovaní problému, ako aj v náznakoch, akým smerom by sa malo uberať jeho riešenie. Väčšina si jasne uvedomuje, že súčasný systém fungovania vysokých škôl je súci na zmenu. Primárny problém vidia v odlive mozgov, ktoré je jasným dôkazom toho, že kvalita slovenských vysokých škôl zaostáva za tými v západných krajinách. Jeho riešenie by však malo byť komplexným mixom zvýšenia financovania vysokých škôl, otvorenia systému a znižovania byrokracie.

Z výsledkov konverzácie sa tiež dá implikovať, že značná časť diskutujúcich nedôveruje súčasnému vedeniu ministerstva školstva a ich reformným snahám. Na strane druhej to potvrdzuje konsenzuálny súhlas s niektorými argumentami ministerstva pre navrhovanú reformu, ak hlasujúci nedisponujú informáciou o ich autorovi.

Spoločnou diskusiou sme taktiež zistili, že téma reformy vysokých škôl je príliš komplexná na to, aby sme ju vedeli uchopiť cez niekoľko stručných komentárov. Diskusia ohľadom jej podoby tak vyžaduje viac času a priestoru, čo sa ukazuje byť aj jeden z hlavných faktorov odporu voči jej zavedeniu. [43] V každom prípade je pozitívnou správou, že tak ako širokej verejnosti, aj akademickej obci stále záleží na kvalite vysokých škôl a majú chuť zapájať sa do diskusie o nástrojoch ako to dosiahnuť. A to je prvým a základným predpokladom na to, aby sme sa spoločnými silami posunuli vpred. Pretože bez diskusie niet demokracie. A bez demokracie niet akademických slobôd.