Je podporovanie nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej invázie proti duchu fair-play, alebo by malo platiť, že politika do športu nepatrí? Stratí olympiáda s účasťou ruských športovcov svojho mierového ducha?
Zapojte sa do diskusie a nájdime spoločné riešenia.
Keď zahlasujete za aspoň 7 komentárov, budete zoskupení v názorových skupinách.
Ďakujeme, že diskutujete slušne.
Odpojiť Facebook účetPrečo sa pýtame?
Olympijské hry sú po majstrovstvách sveta vo futbale najprestížnejšie a najsledovanejšie spoločenské podujatie na svete, ktoré pravidelne priťahuje pozornosť stoviek miliónov ľudí zo všetkých svetadielov.
V Rusku, ktoré pred viac ako rokom začalo neoprávnenú vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine, patrí najmä ľadový hokej medzi športy štátneho významu. KHL, bývalá ruská superliga napojená na režim Vladimira Putina, a v nej súťažiace tímy vojnu otvorene podporujú.
Na majstrovstvách, ktoré sa uskutočnia už o pár týždňov vo Fínsku, sa aj preto ruskí a bieloruskí hokejisti nepredstavia. Násilnú inváziu do susednej krajiny ale rovnako hlasno obhajujú aj ďalší ruskí športovci. Tí bojujú najmä za povolenie účasti na budúcoročných olympijských hrách v Paríži.
Malo by sa olympijské hnutie vo svojom rozhodnutí prikloniť viac na stranu obrany vlastných hodnôt mieru a fair-play? Alebo za každých okolností trvať na apolitickom pokuse o dialóg, zmierenie a porozumenie, pretože šport má schopnosť spájať a prispievať k zbližovaniu rozdielnych ľudí?
Hry, kult a politika
Šport sa najmä s kultúrou, ale aj politikou spája už od známych počiatkov. Staré Panhelénske hry, medzi ktorými dominovali práve olympijské, sa konali na oslavu bohov, ale zároveň slúžili aj na upevňovanie národnej jednoty rozdelených gréckych kmeňov.
Samotné disciplíny týchto hier zväčša odkazovali na bojové umenie a dôležitosti vojenského výcviku, či už hod diskom, ktorým odkazoval na štít vojaka, hod oštepom, kladivom, box, zápasenie, alebo beh v plnej poľnej zbroji. Víťazstvo v hrách si preto starí Gréci cenili a pripomínali podobne ako víťazstvo vo vojenskej bitke.
Olympijské prímerie
Šport ako masová zábava dokáže v modernej spoločnosti ľudí spájať a vzbudzovať kolektívnu radosť, hrdosť až spolupatričnosť a vlastenectvo. Dokáže však rovnako aj rozdeľovať, fanatizovať a povzbudzovať nacionalizmus.
Aj staré grécke kmene a štáty mali často vzájomné spory a viedli voči sebe vojny. Preto sa počas hier dodržiaval všeobecný posvätný mier – ekecheiria, počas ktorého boli prísne zakázané vojny a násilné činy.
Cieľom olympijského prímeria je priniesť kontakt medzi komunitami v konflikte, ponúknuť humanitárnu pomoc krajinám vo vojne a vytvoriť priestor pre dialóg a zmierenie. Aj v súčasnosti je snaha uplatňovať toto olympijské prímerie. Ako ho ale dosiahnuť?
Ako by sa mali počas pokračujúcej ruskej vojne voči Ukrajine k najsledovanejším medzinárodným podujatiam postaviť demokratická spoločnosť a jednotlivé medzinárodné športové organizácie?
Ako môže aj popularita športu prispieť k dosiahnutiu mieru na Ukrajine?
O projekte
Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike nájdete na tomto linku.
