Trnava žije sporom o parkovaciu politiku. S narastajúcim počtom áut ide o tému, ktorá v mnohých mestách vyvoláva emócie. Pomôže rozšírenie regulácie? Alebo len skomplikuje občanom život? Čo si o parkovacej politike myslíte vy?
Mnohí sa dnes spoliehame na auto ako na primárny dopravný prostriedok. Do práce, do školy, na výlet, za príbuznými - všetky tieto cesty je pre mnohých rýchlejšie a pohodlnejšie absolvovať autom. Na konci výletu však často čaká nepríjemné hľadanie parkovacieho miesta na ulici preplnenej autami. Ako na to, aby sme sa mohli aj voziť, aj parkovať?
Regulácia parkovania má za cieľ tento problém vyriešiť, mnohí však neveria, že v konečnom dôsledku zavádzanie všeobecne-záväzných nariadení pomôže. Tu prichádza v Trnave na rad miestne referendum. To môžeme brať ako jeden z nástrojov demokracie.
Tento názor zdieľa aj DEMDIS. Ide o platformu, ktorá prináša možnosti efektívnejšieho zapájania občanov do tvorby verejných politík. Platforma DEMDIS súhlasí s tým, že referendum je legitímna možnosť občianskej participácie, no absentujú v ňom návrhy na riešenie vzniknutého problému.
Práve preto DEMDIS otvára túto diskusiu.
Regulácia vs. sloboda
Otázky parkovacej politiky dnes rieši takmer každé európske mesto. Počet áut rastie v posledných desaťročiach rýchlejšie, než sa mu stíha infraštruktúra prispôsobiť. Mestá okrem toho nie sú nafukovacie a počet voľných plôch je obmedzený.
Môžeme sa každodenne biť o parkovacie miesta, alebo sa môžeme pokúsiť parkovanie v preplnených oblastiach regulovať. V Trnave, podobne ako vo väčšine moderných miest, padlo už v roku 2012 rozhodnutie regulovať. Prečo sa teda dnes vynára nespokojnosť s rozširovaním opatrení na ďalšie zóny?
Iniciatíva, ktorá zvolala referendum, sa nazýva Stop parkovaciemu teroru. Zo strany priaznivcov parkovacej politiky sa ozýva, že o žiadny teror nejde - podmienky sú nastavené tak, aby domácich vodičov čo najviac zvýhodňovali. Aj cena parkovania pre rezidentov je najnižšia zo všetkých krajských miest. Iniciátori referenda tvrdia, že neodporujú parkovacej politike ako takej, sú nespokojní iba s konkrétnymi opatreniami. “Parkovací teror” napriek tomu dobre odkazuje na pocity tých, ktorí sú podozrievaví voči regulácii ako takej. Prečo by mal človek platiť za parkovanie “pred vlastným domom,” keď doteraz nikdy nemusel?
Rezidenti a dochádzajúci (a tí ostatní)
Slovensko sa, rovnako ako väčšina sveta, posledných 150 rokov urbanizuje. Ľudia opúšťajú vidiek a počet obyvateľov miest narastá. Trnava v žiadnom prípade nie je výnimkou. S uľahčením mobility však dochádza k tomu, že si ľudia, ktorí sa do mesta prisťahujú, neprehlásia trvalý pobyt. Mesto tak prichádza o podielové dane. V skratke musí radnica za menej peňazí udržiavať infraštruktúru, ktorú využíva viac ľudí. Zvýhodnenie rezidentov v parkovacej politike reaguje práve aj na tento rozdiel.
Nahlásiť si trvalý pobyt v meste však môže byť pre niekoho náročné, aj keď v Trnave býva a pracuje. Získať status Trnavčana s trvalým pobytom je zložité najmä pre ľudí žijúcich v prenájmoch. S trvalým pobytom totiž musí súhlasiť majiteľ bytu. Otázkou teda ostáva, ako vybalansovať parkovaciu politiku tak, aby zvýhodňovala tých, čo to potrebujú, a zároveň nekomplikovala pobyt v meste ľuďom, ktorí majú prístup k trvalému pobytu sťažený.
Výsledok referenda?
Miestne referendum je jedným zo spôsobov, ktorým môžu občania vstupovať do rozhodovacieho procesu na úrovni mesta. Zo svojej podstaty ide však o pomerne nepresný nástroj, ktorý umožňuje iba vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s predloženými otázkami. Ak bude referendum úspešné, dozvieme sa, že Trnavčania nie sú spokojní s niektorými aspektmi navrhovanej parkovacej politiky. Aké sú však ich predstavy? Úplné zrušenie aktuálnej parkovacej politiky podľa predstaviteľov mesta spôsobí opätovné preplnenie regulovaných zón a výpadok vo verejnej pokladnici. Mesto zatiaľ bude musieť navrhnúť novú parkovaciu politiku. Z referenda však nevzídu žiadne nové návrhy, iba informácia o tom, s čím ľudia nesúhlasia.
Ak bude referendum neúspešné, dozvieme sa, že väčšina obyvateľov nemá výhrady voči konkrétnym opatreniam, ktoré prekážajú iniciátorom referenda. Nespokojnosť však nezmizne. Na to, aby mohlo mesto riešiť dôvody nespokojnosti s parkovacou politikou, odpovede z referenda stačiť nebudú.
V oboch prípadoch nebudeme vedieť, aký je celkový postoj voči parkovacej politike, ako si občania predstavujú riešenia a aký je vplyv týchto riešení na ich každodenný život.
Na získanie presnejšieho prehľadu o tom, ako sa Trnavčania k parkovaniu stavajú, treba hlbšiu analýzu. Napríklad v tejto diskusii!
