Paragraf 363: čo s toľkou mocou v jedných rukách? Ponechať, obmedziť ci zrušiť?

Názory na to, či by sme ho mali zrušiť, obmedziť, či ponechať v súčasnej podobe, sa líšia. Názorovým vývojom si prešiel aj sám generálny prokurátor (GP) Maroš Žilinka. Zatiaľ čo pri vypočutí v roku 2020 podľa neho robil „šarapatu”, dnes si myslí, že obmedzenie § 363 by z neho spravilo len „štatistu”.

Čo si myslíte vy? Je prípustné, aby mal jeden človek moc svojvoľne rozhodovať o osude trestného konania? Nemali by sme zaviesť nástroje opravy jeho potenciálne chybných rozhodnutí? Či zúžiť okruh rozhodnutí, ktoré sa paragrafom 363 môžu rušiť? Alebo je to dnes nastavené dobre?

Zapojte sa do diskusie a nájdime spoločné riešenie, ktorým posilníme spravodlivosť na Slovensku.

Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.

Ďakujeme, že diskutujete slušne.

Prečo sa pýtame?

Paragraf 363 sa stal za posledné roky jednou z popredných tém, najmä po tom, čo generálny prokurátor zrušil korupčné obvinenia napríklad Vladimírovi Pčolinskému, Jaroslavovi Haščákovi, Zoroslavovi Kollárovi či Robertovi Ficovi. V praxi sa tento paragraf využíva už roky a pomerne často. V minulosti napríklad § 363 GP využili na stiahnutie obvinenia novinárov či väzby aktivistov Greenpeace, ktorí obsadili ťažobnú vežu. Interpretácia v podobe „zneužívania” či „nadužívania” sa však intenzívnejšie objavuje v súvislosti s prácou Maroša Žilinku, ktorý sám v minulosti uviedol, že „robí nám to šarapatu”.

Paragraf 363 slúži ako mimoriadny opravný prostriedok proti nezákonnému trestnému stíhaniu. Konkrétne ide o právomoc rušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní. Ak sa teda napríklad pri zatýkaní či  väzbe vyskytne procesná chyba, ktorá môže toto vyšetrovanie viesť zlým smerom, paragraf 363 slúži ako nástroj opravy a GP ním môže obvinenia aj zrušiť. Na jednej strane to neznamená, že obvinený nemôže byť znova stíhaný, ak sa napríklad nájdu nové relevantné dôkazy. Na druhej strane - problémom vyšetrovania korupcie je najmä to, že dôkazov je málo a konkrétna obeť neexistuje. Je ňou celá spoločnosť. Zastavenie trestného stíhania tak neraz vedie k „potopeniu” celého vyšetrovania.

Paragraf 363 sa opakovane vynára vo verejnom diskurze. Koncom júna 2023 Ústavný súd SR na návrh prezidentky rozhodol o súladnosti § 363 s Ústavou SR. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan vtedy uviedol, že „to, že je § 363 súladný s Ústavou SR, neznamená, že je v poriadku”. Preskúmavať sa môže aj aplikačná prax zo strany GP. Vzhľadom na povahu rozhodnutia GP pri § 363 TP je však veľmi málo pravdepodobné, že by oslobodené osoby namietali sťažnosťou porušenie svojich práv na Ústavnom súde. V súčasnosti prezidentka zvažuje podanie disciplinárneho podnetu na generálneho prokurátora.

Je toľká koncentrácia moci prípustná?

Kde sú dvaja právnici, tam sú tri právne názory. Tento zaužívaný aforizmus načrtáva aj potenciálnu problematickosť aktuálneho nastavenia paragrafu 363. Posúdenie toho, či je niečo v poriadku (zákonné), alebo nie, leží v rukách jedného človeka. Minulé skúsenosti vyplývajúce zo zverejnenej nahrávky rozhovoru Mariana Kočnera a vtedajšieho GP Dobroslava Trnku naznačujú, že to nemusí byť najlepší systém garancie spravodlivosti.

Pri paragrafe 363 zároveň neexistuje prostriedok opravy a preskúmania takéhoto rozhodnutia. Generálny prokurátor rušením obvinení sčasti zasahuje do právomoci súdov. Jeho konanie nikto nekontroluje a generálny prokurátor svoje rozhodnutie nemusí s nikým konzultovať.

Hlavnou otázkou diskusie tak je, či je vhodná koncentrácia toľkej moci v rukách jedného človeka. Nemali by sme to spoločne prehodnotiť? Dokážeme efektívne zamedziť korupcii, ak moc rozhodovať o zastavení trestného stíhania má jeden človek?

Nemali by existovať opravné mechanizmy?

Všetci ľudia sú omylní. Aj preto v právnom štáte skladáme súdy zo senátov viacerých sudcov. Jedným z argumentov je práve predídenie možným chybám prostredníctvom vzájomnej diskusie sudcov. Tento mechanizmus však pri rozhodovaní generálneho prokurátora chýba. Otázkou tak je, či by jeho autokratické rozhodnutia nemali podliehať aspoň minimálnej kontrole zo strany súdov. Nemali by mať poškodení, páchatelia, obete či ich obhajcovia možnosť podať návrh na preskúmanie rozhodnutia generálneho prokurátora zo strany súdu? Či by sme docielili len ďalšie prieťahy zbytočnou diskusiou sudcov? Neexistuje kompromis v podobe nie predbežnej, ale následnej kontroly?

Mali by sa paragrafom 363 rušiť všetky rozhodnutia?

Jednou z kritík nastavenia paragrafu 363 je, že sa môže používať na všetky rozhodnutia v prípravnom konaní trestného stíhania. Generálny prokurátor tak môže v podstate ukončiť celé trestné stíhanie a rozhodnúť o veci. Potenciálne riešenie v podobe zvýšenia rovnosti zbraní procesných strán môže byť zúženie okruhu rozhodnutí (na tzv. nemeritórne), na ktoré sa paragraf 363 môže aplikovať. Ak teda napríklad GP vidí pochybenie v niektorých častiach procesu, môže ich napraviť svojím rozhodnutím. V takom prípade by však nemohol celé vyšetrovanie a stíhanie zrušiť. Je podľa vás takýto kompromis prípustný? Či mal by mať generálny prokurátor možnosť zasahovať a rušiť všetky rozhodnutia, ako napríklad tie o začatí či skončení trestného stíhania?

Zapojte sa do diskusie!

O projekte

DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.