Nová vláda, nové poriadky, ale staré obavy a pochybnosti. Točíme sa v začarovanom kruhu vzájomnej nedôvery a držíme sa vraj pri tom vekmi osvedčeného porekadla “dôveruj ale preveruj”. Prečo neveriť ľuďom pri moci? Je nedôverčivosť neresťou charakteristickou pre slovenský národ alebo kultúrnym dedičstvom, ktoré nás má chrániť pred “mocipánmi”? Je naša nedôvera forma opatrnosti či skôr podozrievavosti?
Zapojte sa do diskusie a nájdime spoločné odpovede na tieto otázky.
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Kto sa zapojil?
Do diskusie o vzťahu moci a dôvery, ktorú máme v ľuďoch pri výkone verejnej moci, sa zapojilo 112 diskutujúcich, ktorí boli automaticky na základe svojho hlasovania rozdelení do dvoch skupín- A a B. Hlavnou štiepiacou líniou medzi skupinami bola miera reflexie nedostatku dôvery a čo považujeme za dôveryhodné správanie.
Skupinu B definuje vyššia miera názorovej konzistentnosti, a práve táto skupina vníma nedôveru ako zásadný spoločenský problém. Diskutujúci tejto skupiny citlivo vnímajú, ak osoby pri moci zneužívajú svoje postavenie na získanie benefitov pre seba či iné osoby. Takéto správanie považujú za koreň nedôvery v spoločnosti.
Podobne vnímajú aj rodinkárstvo, „našich ľudí“ či korupciu v inštitúciách. Drvivá väčšina tejto skupiny považuje za problematické, ak politik nemá dostatočnú osobnú integritu a jeho slová odporujú skutkom. Avšak táto skupina diskutujúcich je kritická aj k slovenskému voličovi, ktorého považuje za unikátneho v tom, že síce nedôveruje nikomu, aj tak ale volí nedôveryhodných politikov.
Na druhej strane skupinu A definuje vyššia miera nekonzistentnosti v názoroch, a teda aj nejasnosť v tom, či je nedôvera celospoločenským problémom. Na jednej strane drvivá väčšina súhlasí s tým, že by sme mali viac kontrolovať inštitúcie a súdnictvo, avšak na druhej až polovica nevidí zásadný problém v korupcii, rodinkárstve či v „našich ľuďoch“.
Pri osobnostných štandardov ľudí pri moci sú diskutujúci skupiny B podobne neistí. Na jednej strane klamstvo a úmyselné zavádzanie považujú za problematické, na druhej strane ak politik v Bruseli hovorí iné ako na domácej pôde, nepovažujú to za nedôveryhodné. Táto skupina taktiež neverí, že by nedôvera mala hlbšie korene v histórii Slovenska.
Priebežne najkonsenzuálnejšie názory
- Dôveruj, ale preveruj- potrebujeme často a komplexnejšie kontrolovať súdnictvo a inštitúcie. (13)
- Za dôveryhodné správanie určite nepovažujem to, ak politik klame a úmyselne zavádza. (14)
- Neprehľadnosť demokratických procesov a nedostatočná informovanosť verejnosti upevňujú nedôveru. (17)
- Potrebujeme nezávislé médiá, ktoré dokážu objektívne hodnotiť a informovať o stave spoločnosti. (8)
- Potrebujeme vyššiu mieru transparentnosti pri výkone verejnej funkcie. (3)
- Za objektívne médium nepovažujem také, ktoré je financované z pochybných zdrojov. (9)
- Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí to s touto krajinou nemyslia úprimne a dobre. (6)
- Potrebujeme systémové riešenia pre budovanie dôvery. (12)
- Zvyšovať vzdelanie národa. (35)
- Točíme sa v začarovanom kruhu - rastie polarizácia spoločnosti, rozdelené názorové skupiny si nedôverujú. Diskutovať nechcú. Riešenie? (29)
Otvorené otázky
Hoci DEMDIS diskusia opäť ukazuje, že vieme nachádzať zhodu, stále pred nami zostávajú mnohé otvorené otázky, ktoré priťahujú našu pozornosť. Takouto oblasťou je aj celkom základná otázka, do akej miery vieme dôverovať ľuďom. S komentárom „ľuďom možno vo všeobecnosti dôverovať“ súhlasilo len 45 % diskutujúcich.
S touto otázkou sa potom spája druhá otvorená strana debaty, či je nedôvera sama o sebe charakteristikou slovenskej spoločnosti. V komentári: „Brat neverí bratovi – aké charakteristické pre Slovákov,“ sa ukazuje štiepenie diskutujúcich na takmer dokonalé polovice.
Ako to teda s nami je? Vieme si radšej nedôverovať ako dôverovať? Je nedôvera forma opatrnosti? Či dôvera forma nádeje a férovosti?
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.