Ako predchádzať opakovaniu takýchto skúseností? Prečo firme (ne)chýba funkčný systém nahlasovania? Je podľa vás dôležitejšia anonymita či transparentnosť? Skrátka, ako tento problém riešiť?
Zapojte sa do pokračovania diskusie, ktorú posúvame do roviny spoločného hľadania riešení. Pokým sa v diskusii nevyskytujú prípady neférového prístupu, s ktorými sa stretávate, stále máte možnosť ich doplniť.
Diskusia je anonymná, pretože si ceníme otvorenosť a úprimnosť. Ak sa zapojíte cez ten istý prehliadač a zariadenie, uvidíte len tie názory, o ktorých ste ešte nehlasovali. Vďaka za vašu účasť!
Tri skupiny, tri pohľady
V čase spracovania priebežných výsledkov sa v diskusii automaticky sformovali tri názorové skupiny diskutujúcich A, B a C.
Účastníci (21) zo skupiny A nemajú žiadnu skúsenosť s diskrimináciou či neférovým prístupom na pracovisku. Najväčší súhlas (21 %) skupina vyjadrila s tým, „komunikačné kanály vo firme by mohli byť efektívnejšie, keďže sa neraz mení obsah pôvodnej informácie.
Skupina B (13 zoskupených účastníkov) neuvádza, že sa stretla s diskrimináciou, no 8 % má skúsenosti s neférovým prístupom. Takmer všetci (92 %) zo skupiny konštatujú, že sú častokrát postavení „pred hotovú vec, bez predošlej komunikácie,” a všetci si myslia, že „komunikačné kanály by mohli byť efektívnejšie”.
Skupina C (12 zoskupených diskutujúcich) sa vyznačuje početnejšími skúsenosťami s neférovým prístupom (33%), a až 25 % uviedlo, že sa stretlo s diskrimináciou. 33 % sa „neraz stretáva s blbými (sexistickými) narážkami”. Časť tejto skupiny si myslí, že dôvodom neférového prístupu je ich vek (20 %) alebo fakt, že je na pozícii brigádnika/-čky (31 %). Skupina je zároveň špecifická vysokou mierou preskakovania hlasovaní (priemerne 50 %).
V čom je problém?
Priebežné výsledky nám ukazujú, že žiadna z konkrétnych situácii sa nestretla s väčšinovou skúsenosťou medzi účastníkmi. Najvyššiu mieru podpory (33 %) malo tvrdenie: „Som pod neustálym stresom kvôli tržbe, a následnému strašeniu zo stany zamestnávateľa, že budú nízke odmeny, aj keď vo finále za to nemôžem.”. Následne 20 % diskutujúcich má pocit, že ich návrhy a nápady sú často zamietnuté, aj keď ich považujú za dobré; 17 % si myslí, že dôvodom je to, že sú na nižšej pozícii.
14 % diskutujúcich navyše uviedlo, že sa „neraz stretáva s blbými (sexistickými) narážkami”.
Čo s tým?
Z diskusie vyplýva, že 22 % (zo všetkých) si myslí, že v spoločnosti „chýba funkčný systém na nahlasovanie neférového prístupu” (57% explicitne nesúhlasí, 21 % preskočilo). Nesúhlas vyjadrili najmä tí, ktorí nemajú skúsenosť s diskrimináciou či neférovým prístupom.
Vzhľadom na identifikované prípady je otázka, či si naozaj myslíte, že spoločnosť nepotrebuje funkčný systém nahlasovania? Alebo ako inak by ste problém riešili?
Mal by sa vytvoriť nový stály kanál na zdieľanie skúseností s neférovým prístupom? Je podľa vás dôležitejšia anonymita a dôvernosť alebo transparentnosť a zodpovednosť? Aké riešenie by ste privítali?
Ako fungujú DEMDIS diskusie?
DEMDIS diskusia je unikátnou metódou nachádzania vzájomného porozumenia a spoločných riešení. Hlasujte sa jednotlivé názory. Ak v diskusii chýba váš pohľad na vec pridajte vlastný, o ktorom budú hlasovať ostatní.
Na základe vášho hlasovania sa automaticky vytvárajú názorové skupiny pomocou ktorých dokážeme identifikovať hlavné spory a najmä zhody. Teda to, čo nás napriek odlišnostiam spája. Kompletné vysvetlenie toho, ako fungujú diskusie a ich kurátorstvo nájdete na tomto linku. Ak vás zaujíma podrobná štatistická metodika, viac sa o nej dočítate tu.
Diskusia je anonymná, Vaše osobné údaje nijakým spôsobom nezbierame. Diskusia trvá obmedzený čas (do 5.5.) a je otvorená len pre zamestnancov spoločnosti CURAPROX. Po ukončení pre vás vypracujeme prehľadný report o výsledkoch.
V prípade akýchkoľvek otázok, či nejasností sa neváhajte na nás obrátiť mailom na [email protected], či telefonicky na (+421 944 293 693).