Tento článok je len výňatkom výsledkov diskusie. Kompletný PDF report nájdete na odkaze nižšie:
Do diskusie sa zapojili dve názorové skupiny A a B. Základný rozdiel spočíval v účasti na referende a otázke toho, či malo uskutočnené referendum zmysel a či nebolo len skrytou kampaňou jednej politickej strany.
Napriek tomuto štiepeniu sa však diskutujúci zhodli, že „referendum (ako také) je dôležitou zmysluplnou súčasťou našej demokracie”. Referendum zhodne považujeme za dobrý nástroj, ale len keď je o „zásadných otázkach spoločenského života” aj napriek nákladom na jeho usporiadanie by sme sa na to „nemali pozerať cez peniaze”. Zároveň došlo k zhodnému uznaniu, že „naša spoločnosť nie je naučená občianskej účasti na referendách”.
Skutočná demokracia či drahé fiasko?
Na rozdiel od iných volieb, v prípade referenda si nevolíme žiadnych zástupcov ani iných reprezentantov demokratických inštitúcií, ktorí rozhodujú o osude našej krajiny. Prostredníctvom neho vieme o smerovaní a otázkach rozhodovať priamo a všetci. No účasť na referendách bola na Slovensku vždy nedostatočná, z deviatich referend v ére samostatnosti Slovenska bolo platné iba jedno. Vzhľadom na nízku účasť bola na mieste otázka o jeho finančnej zmysluplnosti, nakoľko jeho usporiadanie stojí vyše 10 miliónov eur.
Deviate celoštátne referendum sa konalo 21.1.2023. Iniciovala ho opozícia na čele s Robertom Ficom. Jeho uskutočneniu predchádzal nepriaznivý politický sled udalostí pre vtedajšiu vládu a zloženie parlamentu z roku 2020. Samotné referendum tak bolo namierené proti nim, napriek faktu, že jeho výsledok by nespôsobil okamžitý pád vlády ani predčasné voľby.
Rok predtým chcela opozícia iniciovať referendum, no neuskutočnilo sa, nakoľko otázka neprešla cez ústavný súd. Napriek silnej kritike opozície na stranu prezidentky, sme súhlasili, že „v prípade neústavnosti referendovej otázky je to chyba toho, kto ich formuloval, a nie toho, kto na to poukázal”.
Samotné referendum, ktoré sa nedávno uskutočnilo, malo lepšie naformulovanú otázku, v súlade s ústavou (až na jednu týkajúcu sa okamžitého pádu vlády), preto ho prezidentka vyhlásila na 21.1.2023. Avšak nebolo úspešné, nezúčastnila sa ho ani tretina oprávnených voličov. Niektorí poukázali na zbytočnosť a prílišnú politickosť daného referenda, niektorí na fakt, že je to možnosť ako rozhodnúť o volebnom období Národnej rady v krajine. Diskusia síce odzrkadlila politickú polarizáciu v spoločnosti a nespokojnosť so súčasnou vládou a parlamentom, no zhodli sme sa na tom, že ak by referendum o skrátení volebného obdobia existovalo, „nemalo by sa konať rok po voľbách.”
Stačí len referendum?
V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že nastal konsenzus v tom, že na spravodlivú a efektívnu správu našej krajiny je potrebná transparentnosť a dostatočná prístupnosť nás všetkých k štátu. Preto je dôležitý fakt, že „občania by mali mať možnosť efektívnejšie presadzovať svoje požiadavky než len voľbami alebo referendom.” A ak už sa referendum koná, tak aj tam je potrebné jasné nastavenie pravidiel a limitov vedenia kampane. Preto ,,potrebujeme jasnejšie pravidlá vedenia predreferendovej kampane.”
Politika nie je len činnosť vedúcich orgánov moci, strán a organizácií. Politika znamená aj aktívna účasť nás občanov na živote štátu. Štátny aparát nie sú len ľudia tam hore kdesi v Bratislave. Je predovšetkým aj na nás, aby sme ovplyvňovali ako občania dianie nášho štátu.
Verejná diskusia je jedným z takých nástrojov.
Ďakujeme za Vašu účasť!
Kompletný Polis report nájdete na tomto linku: https://pol.is/report/r764dhr7kmfvjnbxrkxef
Odpojiť Facebook účet
){kind=link}