Liberáli vs. konzervatívci. Nenávisti predídeme diskusiou a nenálepkovaním. (Výsledky diskusie)

Našim cieľom je vychádzať ponad barikády a objavovať konsenzus aj tam, kde by sme ho neočakávali. A týmito výsledkami sa tak môžete sami presvedčiť, že so správnym nástrojom nejde o raketovú vedu.

V tomto článku sa dočítate o kľúčových záveroch z diskusie. Report so kompletnými výsledkami si viete stiahnuť v PDF verzii.

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii

1. V civilizovanej diskusií by sme sa mali správať slušne, neznevažovať druhých a snažiť sa o pochopenie. (29)
2. Riešením je kultivovaná diskusia bez vzájomného osočovania. (27)
3. Nemali by sme sa navzájom nálepkovať a hádzať ľudí do jedného vreca. (6)
4. Obeťou nenávisti nie sú len sexuálne menšiny. (7)
5. Snažím sa slušne komunikovať aj s tými, ktorí nezdieľajú moje videnie sveta. (26)
6. Nenávisťou nie je vecná kritika názoru. (13)
7. Každý si zaslúži rešpekt, pokým neubližuje druhým. (20)
8. Ži a nechaj žiť! (21)
9. V diskusii by sme nemali tolerovať nenávistné prejavy voči komukoľvek. (Teda aj voči konzervatívcom aj LGBTI ľuďom). (22)

Kto sa zapojil?

Rámcom diskusie bolo okrem hľadania príčin a riešení aj vnímaný spoločenský konflikt medzi liberálmi a konzervatívcami. V širšom spoločenskom kontexte zrejme nejde o najvýpovednejšie „nálepky” – naša spoločnosť je príliš pestrá, aby sa vmestila do dvoch binárnych kategórií. Avšak vzhľadom na ich spoločenskú zaužívanosť, ich v tomto reporte používame pre účelnejšiu a zrozumiteľnejšiu definíciu názorových skupín – A a B.

Skupina A

Diskutujúcich zo skupiny A možno sú prevažne liberálne zmýšľajúci ľudia, 18 percent z nich sa zároveň považuje za konzervatívcov [40].

Liberálnejšie nastavená skupina A si myslí, že „narastajúca nenávisť v spoločnosti je už neznesiteľná a mali by sme konať” [0]. Prevažná väčšina osobne pozná ľudí z LGBTI+ komunity a neprekáža im ich prítomnosť v spoločnosti [17]. Práve naopak, problém vnímajú v tom, že LGBTI+ ľudia sa na verejnosti necítia bezpečne. „Mali by sme sa tým začať zaujímať, nemlčať keď vidíme homofóbiu a pomôcť.” [41].

Skupina B

Väčšina členov skupiny B sa považuje za konzervatívcov, ktorí si myslia, že „miera nenávisti u Slovákov je v rámci normy” [1]. Na strane druhej však majú pocit, že obeťou nenávistnej kampane sa dnes stávajú aj sami konzervatívci. Negatívne vnímajú aj „nálepkovanie slovom dezolát”, ktoré „je prejavom nenávisti voči Slovákom” [12].

Relatívna väčšina (40%) skupiny B zároveň vykazuje homofóbne postoje, vzhľadom na ich podporu názoru – „LGBTI páry ma iritujú. Radšej nech idú preč.” [17].

Konflikt nie je o hodnotách

Rovnosť, sloboda, tolerancia a vzájomný rešpekt. Diskusia opäť ukazuje, že medzi „rozhádanými tábormi” panuje široká zhoda na základných spoločenských princípoch.

Obe skupiny zhodne uznávajú, že „ľudia by si mali byť rovní vo svojich právach a povinnostiach. Teda aj v dôstojnosti.“ [24]. Konsenzuálnu podporu v hodnotách potvrdzuje aj názor, že „každý si zaslúži rešpekt, pokým neubližuje druhým“[20].

Napriek tomu, že sa v diskusií nenašla zhoda na názore, že „tolerantní by sa mali naučiť rešpektovať tých, ktorí takí nie sú,” pri konkrétnych prejavoch v tom máme jasno. Diskutujúci zhodne súhlasili s tým, že „v diskusii by sme nemali tolerovať nenávistné prejavy voči komukoľvek. (Teda aj voči konzervatívcom aj LGBTI+ ľuďom).” [22].

Výsledky diskusie tak ukazujú, že máme na čom stavať. Otázkou aj do ďalších diskusií tak je, že ktoré konkrétne problémy sú dôsledkom nedostatočného pretavovania spoločných hodnôt v realite.

Príčin je viacero

Politici, ekonomická kríza či sociálne siete. Najmä to diskutujúci zhodne identifikovali ako hlavné príčiny narastajúcej nenávisti v slovenskej spoločnosti. Vo všeobecnosti problém vidíme v materiálnych príčinách (zlá ekonomická situácia a sociálne siete) ako aj v porušovaní pravidiel férovej diskusie (nálepkovanie a generalizácia).

V relatívnom konsenze vidíme príčiny narastajúcej nevraživosti aj vo fungovaní sociálnych sietí, ktoré nás uzatvárajú v (informačných) bublinách a radikalizujú [2]. Podobne je tomu aj pri názore, že „najväčší podiel na situácii (všeobecne) má internet a osobné frustrácie z neschopnosti žiť pokojne a šťastne” [42].

Nie každé používanie vulgarizmov je nenávisťou

Jednou z doplnkových oblastí diskusie bolo zistenie aj toho, čo ľudia považujú za nenávisť a jej prejavy. V limitovanejšom rámci platí, že vecnú kritiku názoru nepovažujeme za prejav nenávisti [13]. Podobne je tomu aj pri používaní vulgarizmov, ktoré nie je vždy prejavom nenávisti [14].

Diskutujúci zároveň našli konsenzus aj na tom, že neprehnané vulgarizmy bývajú častokrát aj vtipné a rozveselia [58].

Nehádžme ľudí do jedného vreca

Kľúčovou otázkou diskusie bolo, či vzájomné nálepkovanie celý konflikt len nezhoršuje. Diskutujúci z oboch skupín zhodne však uznávajú, že „nemali by sme sa navzájom nálepkovať a hádzať ľudí do jedného vreca” [6]. V tomto prípade išlo až o tretí najkonsenzuálnejší komentár. Tento názor sa potvrdil aj v opačnom garde, keďže až 78 % diskutujúcim vadí, ak ich niekto nálepkuje a dehonestuje [19].

Zároveň si zhodne uvedomujeme, že urážanie a dehumanizovanie celej komunity ľudí, len na základe zlyhaní jednotlivcov nie je tou správnou cestou. Konsenzus sme našli aj na tom, že „v každej komunite sa nachádzajú aj extrémisti, ale väčšina je slušná. Aj medzi konzervatívcami aj medzi LGBTI+ komunitou [51].

Civilizovaná diskusia riešením

Hlavným záverom diskusie je konsenzuálna podpora riešenia v podobe kultivovanej diskusie bez vzájomného osočovania [27]. V tomto prípade išlo o druhý najkonsenzuálnejší komentár. Na prvom mieste sa umiestnil princíp, ktorý aplikujeme aj v našich DEMDIS diskusiách: „V civilizovanej diskusií by sme sa mali správať slušne, neznevažovať druhých a snažiť sa o pochopenie.” [29].

Demokracia je diskusia. Široký konsenzus na riešení v podobe civilizovanej diskusie predstavuje dobrý signál, že to celé nemusí byť až tak zlé. Zhodne totiž uznávame, že „vzdelanie a kultúra vzájomného rešpektu (aj pri rozdielnych názoroch) je základ v boji z nenávisťou” [54].

Vzhľadom na širokú konsenzuálnu podporu základných parametrov férovej diskusie sme na základe výsledkov diskusie aktualizovali náš spoločný Kódex férovej a otvorenej diskusie o dva nové princípy:

1. V civilizovanej diskusií by sme sa mali správať slušne, neznevažovať druhých a snažiť sa o pochopenie. [29]
2. V diskusii by sme nemali tolerovať nenávistné prejavy voči komukoľvek. [22]

Záver

Výsledky diskusie nám opäť ukazujú, že napriek zdanlivo priepastným rozdielom toho máme spoločného viac, ako by sme očakávali. Znovu sa potvrdzuje široká zhoda na základných hodnotových princípoch rovnosti, slobody, tolerancie a vzájomného rešpektu. Drvivá väčšina z diskutujúcich sa identifikuje s heslo „ži (slušne) a nechaj žiť (slušne)”.

Okrem hodnôt diskutujúci dokázali zhodne identifikovať hlavné príčiny a faktory, ktoré spôsobujú nárast vzájomnej nevraživosti. Patrí medzi ne nešťastná politická komunikácia, zhoršujúca sa ekonomická situácia ako aj fungovanie sociálnych sietí, ktoré nás uzatvárajú do informačných bublín. Problém vídíme aj v porušovaní pravidiel slušnej diskusie v podobe hanlivého nálepkovania našich oponentov, ako aj v zovšeobecňovaní a hádzaní ľudí do jedného vreca. Ak to myslíme s obrusovaním hrán vážne, ako spoločnosť by sme sa mali zamerať na riešenie najmä týchto negatívnych faktorov.

V DEMDIS budujeme svet férovej a otvorenej diskusie. Práve vďaka Vašej účasti nachádzame konsenzus a vzájomné porozumenie. Aj vďaka Vám vieme, že so správnym nástrojom v rukách vieme viesť aj konštruktívny a ohľaduplný dialóg.

A to v dnešných časoch nie je vôbec málo.

Ďakujeme!

– Tím DEMDIS

Zdroje

Celý Polis report nájdete na tomto linku: https://pol.is/report/r4kzda3xke8mhjeddnt6w