Hrubosť, násilie politikov netolerujeme. Sú riešením demokratickejšie strany, ktorým sa zodpovedajú?

Vieme, akých by sme chceli politikov. Zhodujeme sa, že ich hrubé správanie a násilie neakceptujeme ani vtedy, ak pritom bojujú za naše vlastné záujmy. Očakávame od nich kontrolu nad vlastnými emóciami a že sa nebudú voziť na vlnách nenávisti.

Za mnohými problémami súčasnej politiky a spoločnosti vidíme nefunkčné politické strany. Aké teda chceme politické strany? Vnútorne skutočne demokratické alebo postavené viac na silnom lídrovi, ktorý vie dať bláznovi aj „po papuli”?

Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime spoločné riešenia!

Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.

Ďakujeme, že diskutujete slušne.

Kto sa zapojil?

Do diskusie sa zapojilo viac ako 90 diskutujúcich, ktorí sa na základe hlasovania automaticky rozdelili do dvoch názorových skupín – A a B.

Skupinu A charakterizuje jednoznačný odpor k hrubému správaniu politikov, násiliu, šíreniu nenávisti a absolútne to odsudzujú bez ohľadu na politika, či už jeho stranu podporujú, alebo nie.

Diskutujúci z tejto skupiny zhodne deklarovali, že im imponuje umiernená a nekonfrontačná komunikácia politikov a volia najmä podľa toho, či je strana (vnútorne) demokratická.
Diskutujúcich zoskupených do skupiny B charakterizuje menšia dôvera vo funkčnosť demokratických politických procesov. Nie sú presvedčení o tom, že spoločnosti by prospelo, keby sa občania viac zapájali do demokratického spravovania vecí verejných.

Táto časť diskutujúcich nesúhlasí ani s tým, že spoločným menovateľom mnohých problémov spoločnosti sú aj nefunkčné politické strany a riešenie preto nevidia ani v reforme politických strán, aby boli viac o členoch, a nie o predsedoch.

Bitiek bolo dosť

Zásadný a silný konsenzus nachádzame v tom, že politici by mali byť slušní – nemlátiť sa a neprovokovať. Zhodne totiž veríme, že politik sa nesmie dať uniesť emóciami a uchýliť sa k násiliu. Zároveň by nemal ani burcovať emócie vo svojich voličov a viezť sa na vlne nenávisti.

Jednoznačne sme tiež odmietli dvojaký meter. „Prehrešky politikov treba odsúdiť bez ohľadu na to, či ich stranu podporujem,” zhodla sa väčšina diskutujúcich v druhom najkonsenzuálnejšom komentári.

Úplne najväčšiu všeobecnú podporu získal komentár, v ktorom diskutujúci ocenili u politikov schopnosť oľutovať vlastné zlyhanie. „Cením si, ak si vie politik úprimne priznať chybu. A nevyhovára sa na kadekoho,” zhodli sme sa v diskusii. S týmto komentárom nesúhlasilo len jediné percento zo všetkých diskutujúcich.

Aktívnejší občania = lepší politici

V diskusii sme tiež našli zhodu v tom, že chceme žiť v spoločnosti, ktorá sa o politiku nebude zaujímať len raz za štyri roky. Vo väčšine sme ale presvedčení, že problémom slovenskej politiky je potreba lacnej zábavy. Tou sa však potom pre niektorých pozornosti chtivých politikov vie stať aj násilie, akého sme v aktuálnej predvolebnej kampani videli dostatok.

Skutočnosť, že nás politici odborníci veľmi nezaujímajú, považujeme zhodne za problém. „Politici robia šou a cirkusy, pretože voličov vecné riešenia až tak neupútajú,” zhodla sa väčšina aj v oboch názorových skupinách.

Kde však hľadať riešenie a cestu von z tohto stavu? Zhodli sme sa, že zloženie parlamentu a politická kultúra sú len zrkadlom našej spoločnosti. Sme preto presvedčení, že „keď budú občania aktívnejší, tak ich budú politici aj viac počúvať.”

Zhodujeme sa, že „občanov by sme mali viac zapájať do demokratických procesov”. Ako teda? Naozaj nepotrebujeme vytvárať nové a inovatívne demokratické fóra? A takýmto spôsobom sa podieľať na politike po celý rok, a nie len pred voľbami?

Straníci ako poslušní brigádnici?

Zároveň však zisťujeme, že nielen spoločnosť má morálno-kultúrne resty. Chybu vidíme aj v samotnom zrkadle. Až 75 % diskutujúcich je presvedčených, že „nefunkčné politické strany sú spoločným menovateľom mnohých problémov”.

Diskutujúci uznali, že za prešľapy vedenia sa vyvodzuje zodpovednosť ľahšie, ak je strana demokratická. Tomu však okrem našej náchylnosti k lacnej zábave často bráni aj samotné nastavenie politických strán, ktoré pred demokratickosťou uprednostňujú radšej pevné vedenie v rukách predsedu – otca zakladateľa.

Množstvo slovenských politických strán viac než demokratickú platformu na nachádzanie riešení a kompromisov skôr pripomína politickú eseročku bez vnútornej demokracie. Azda aj preto len deväť percent diskutujúcich nesúhlasilo s tvrdením, že „potrebujeme reformu politických strán, aby boli viac o členoch, a nie o predsedoch”.

Napokon sa ukazuje, že väčšia závislosť strany od svojho predsedu môže znamenať aj viac pochybností o správnom narábaní s financiami strany. Len 5 % diskutujúcich totiž odmietlo tvrdenie, že „politické strany by mali transparentne narábať s financiami”.

Ako teda reformovať politické strany, aby vedeli lepšie vyvodzovať zodpovednosť za zlyhania svojho vedenia, aby uprednostňovali odborné riešenia pred cirkusom a do spoločnosť tak priniesli očakávané pozitívne zmeny? Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime odpovede na tieto otázky spoločne!

O projekte

DEMDIS je občianske združenie, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Diskusie organizujeme dobrovoľne, pretože nám záleží na slušnej a vecnej diskusii. Viac informácií a výsledky predchádzajúcich diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live report z diskusie viete sledovať na tomto linku.