Europoslanci v ankete: Vďaka EÚ nemusíme čeliť „priateľstvu” Ruska

Európska spolupráca je cestou k mieru. K hodnote, na ktorú ako keby sme v posledných rokoch zabudli. Prečo napriek brutálnej agresii voči Ukrajine klesá podpora členstva Slovenska v EÚ a ako to zvrátiť? V ankete odpovedajú Vladimír Bilčík, Monika Beňová, Ivan Štefanec, Eugen Jurzyca a podpredseda európskeho výboru Národnej rady Peter Kmec.

Demokracia je diskusia. Zapojte sa preto aj vy do aktuálnej diskusie, ktorú nájdete v závere tohto článku.

Neschopní politici a chýbajúca vízia - za nespokojnosť s EÚ si môžeme sami. Ako to zmeniť?

Nechceme sa izolovať a príčinu nespokojnosti vidíme v „neschopných politikoch” na Slovensku. Zároveň sa zhodujeme, že Slovensko by malo byť aktívnejšie na európskej šachovnici. Okrem vecných diskusií nám však chýba vízia a stratégia slovenskej „hry” v politike EÚ. Čo s tým?

DEMDISDEMDIS

„Vstup do EÚ bol jediným úspešným referendom v našej histórii. Otvorilo nám to mnoho možností – prístup na jednotný trh, sloboda pohybu, štúdium, práca,“ pripomína europoslanec Ivan Štefanec s tým, že v súčasnosti sa do popredia dostal najmä mier.

Práve mier a partnerskú spoluprácu, ktorú Slovensku EÚ priniesla, považuje v súčasnej situácii za nesmierne dôležité aj Vladimír Bilčík. „V kontexte brutálnej agresie na Ukrajine vidíme, aké je Rusko ,priateľom’. Žijeme bezprecedentnú dobu. Cítim úľavu, že vďaka členstvu v európskom spoločenstve jej nečelíme sami,“ zdôraznil Bilčík.

Europoslanci v ankete: Prichádza viac nezmyslov z Bruselu či skôr z Bratislavy?

Prečo sa EÚ Slovákom čoraz viac vzďaľuje, a čo proti tomu robiť, odpovedajú v DEMDIS ankete slovenskí europoslanci Lucia Ďuriš Nicholsonová, Martin Hojsík, Milan Uhrík, Miriam Lexmann a Michal Šimečka.

DEMDISDEMDIS

Napriek zhode, že na členstve Slovenska v EÚ jednoznačne prevažujú výhody, podľa najdlhšie slúžiacej slovenskej zástupkyne v europarlamente nemôže predstierať, že EÚ robí iba dobré rozhodnutia. „Tak ako politici na národnej úrovni častokrát prijímajú nepopulárne alebo nesprávne rozhodnutia, tak to robia aj v Bruseli,“ uznáva Monika Beňová.

Upozorňuje však zároveň, že pri všetkých kľúčových rozhodnutiach je Slovensko prítomné a môže plnohodnotne chrániť svoje záujmy. „Toto nedoceniteľné právo nám garantuje v zmluvách EÚ zakotvená povinnosť prijímať najdôležitejšie rozhodnutia jednomyseľne, to znamená aj vetovať rozhodnutia v rozpore so záujmami Slovenska,“ zdôraznila Beňová.

Na dôslednú ochranu slovenských záujmov a presadenie národných záujmov je však nutné efektívne sa zapájať do rozhodovacích procesov EÚ. Na to však podľa europoslancov chýba aj väčší dôraz politikov, médií i úradníkov na európske témy a hodnoty.

„Kritici nášho členstva v EÚ sú síce vo výraznej menšine, ale ich hlas je počuť viac ako zástancov nášho členstva v EÚ. Vysvetľovacia politika sa pritom musí diať medzi odporcami a v regiónoch, a nie v Bratislave,“ upozornil Kmec.

DEMDIS anketa: Je členstvo v EÚ nevýhodné či len nevieme využiť jeho potenciál?

Prečo sa EÚ Slovákom čoraz viac vzďaľuje a čo proti tomu robiť, približujú v DEMDIS ankete odborníci Vladimír Šucha, Jozef Lenč, Monika Uhlerová, Radovan Geist a Zuzana Wienk. Zapojte sa do diskusie aj vy!

DEMDISDEMDIS

Slovenskí europoslanci odpovedali v DEMDIS ankete k práve prebiehajúcej digitálnej diskusii na tieto tri otázky:

1. Čo si najviac ceníte na našom členstve v EÚ? A prevažujú plusy nad mínusmi?
2. Prečo si toľko ľudí myslí, že EÚ je len o diktáte Bruselu?
3. Čo môžeme robiť pre to, aby sme sa v Európe necítili cudzincami?

Monika Beňová

europoslankyňa (ako kandidátka za Smer)

1. Na členstve v EÚ si najviac vážim historicky najdlhšie obdobie mieru, prosperity a stability, akú sme v Európe kedy zažili. Vážim si, že Slovensko môže hlasovať o kľúčových politikách a rozhodnutiach Európskej únie za okrúhlym stolom s krajinami, ako je Nemecko, Poľsko alebo Francúzsko. Toto nedoceniteľné právo nám garantuje v zmluvách EÚ zakotvená povinnosť prijímať najdôležitejšie rozhodnutia jednomyseľne, to znamená aj vetovať rozhodnutia v rozpore so záujmami Slovenska. Demokracia je o kompromisoch, vážim si preto, že Európska únia bola vždy schopná kompromis nájsť a som presvedčená, že aj napriek komplikovanej situácii, v ktorej dnes Slovensko, ale aj Európa existuje, budeme vedieť kompromisy aj naďalej dosahovať. Pozitíva jednoznačne prevažujú.
2. Myslím si, že rozhodovanie v EÚ, ale aj v Národnej rade Slovenskej republiky vie byť zdĺhavé a komplikované. Nepomáha ani to, že na Slovensku dlhodobo médiá, ale aj politická elita, nevenuje pozitívam Európskej únie veľkú pozornosť. Zvykom je skôr evokovať Brusel v negatívnom svetle počas politických súbojov alebo ako výhovorku pri vlastných zlyhaniach. Nie je, samozrejme, správne predstierať, že EÚ robí iba dobré rozhodnutia, tak ako politici na národnej úrovni častokrát prijímajú nepopulárne alebo nesprávne rozhodnutia, tak to robia aj v Bruseli. Európska únia je zároveň zoskupenie 27 členských štátov a každý z nich disponuje svojou ekonomickou silou a každá krajina si presadzuje svoje záujmy. Ak má krajina vládu, akú sme mali za uplynulé obdobie my, kedy sa menili každú chvíľu ministri a väčšinu času ani nefungovala, tak sa nedokážeme ako krajina efektívne do rozhodovacích procesov EÚ zapájať a naše národné záujmy zostávajú potom nepresadené. Samozrejme, potom sa môže zdať, že Brusel diktuje.
3. Myslím si, že v prvom rade musí mať verejnosť dostatok informácií o tom, ako EÚ funguje. Ľudia na Slovensku zároveň potrebujú príjem, s ktorým môžu využívať výhody voľného pohybu. Na mladých ľuďoch, ktorí využívajú takmer neobmedzené možnosti štúdia a práce naprieč EÚ, vidím, že práve oni sú tí, ktorí sa v EÚ necítia byť cudzincami, ale, naopak, tak ako ja, sa cítia byť Európanmi. V rovine pragmatickej neuškodí ovládať cudzí jazyk, ako je napríklad anglický alebo niektorý z veľkej ponuky jazykov EÚ, aby sme sa s našimi spoluobčanmi v krajinách naprieč EÚ vedeli dorozumieť.

Eugen Jurzyca

europoslanec (ako kandidát za SaS)

1. Prístup k spoločnému trhu. Plusy členstva prevažujú nad mínusmi.
2. Čiastočne preto, lebo domácim politikom sa často oplatí zvaliť vinu za problémy na Brusel, čiastočne preto, lebo systém EÚ je natoľko zložitý, že naozaj niekedy umožňuje komisii presadiť návrhy, ktoré by pri zrozumiteľnej komunikácii narazili v členských štátoch na odpor. Ten prvý prípad je ale oveľa častejší než druhý.
3. Dosiahnuť jej úroveň. Napríklad ekonomickú.

Vladimír Bilčík

europoslanec (ako kandidát PS-Spolu)

1. Členstvo Slovenska je najlepšia vec, aká sa Slovensku stala. Respektíve “nestala”, členstvo sme si vybojovali. Najprv sme porazili mečiarizmus a následne prijali zásadné reformy. Za 19 rokov, čo sme v únii, sa naša krajina posunula jasne dopredu. Stali sme sa súčasťou spoločenstva vyspelých západných štátov, vstúpili do schengenského priestoru a prijali euro. Úprimne sa priznám, že mínusy nášho členstva v EÚ veľmi nevnímam. Ak nejaké sú, sú zanedbateľné oproti tomu, čo nám EÚ priniesla. Bez nej by sme boli malá krajina uprostred Európy, ktorá by sa pri hľadaní priateľov musela zrejme obrátiť na východ. V kontexte brutálnej agresie na Ukrajine vidíme, aké je Rusko “priateľom”. Žijeme bezprecedentnú dobu. Cítim úľavu, že vďaka členstvu v európskom spoločenstve jej nečelíme sami.
2. Žiaľ, stále viac vnímam, že EÚ sa rokmi stala predmetom tvrdých dezinformačných kampaní. Tí, ktorí za nimi stoja, sledujú svoje osobné ciele a je im jedno, že tým oslabujú naše spoločenstvo aj demokraciu. Slovensko nie je výnimka. Postupne sa tak prehlbuje nedôvera ľudí k európskemu projektu, ktorý má pre nás všetkých neporovnateľne viac výhod ako nevýhod.
3. Vzťah medzi Európou a ľuďmi, ktorí v nej žijú, by mal byť vzájomný. Na jednej strane by sa predstaviteľky a predstavitelia EÚ mali snažiť jej fungovanie priblížiť ľuďom, ktorí v nej žijú. Napríklad lepšou a jednoduchšou komunikáciou a snahou o dialóg, pochopenie, vypočutie. Ja osobne sa vždy, keď je to možné, snažím stretávať a počúvať mladých ľudí na Slovensku. Na druhej strane by sa Európanky a Európania vrátane Slovákov a Sloveniek mali tiež sami usilovať o upevňovanie tohto vzťahu. Aktívne si uvedomovať, čo nám Európa prináša a kde by sme boli bez nej. Na každom z nás závisí, či budeme posilňovať rešpekt jeden k druhému a vytvárať tak vzájomný pocit domova.

Ivan Štefanec

europoslanec (ako kandidát za KDH)

1. Vstup do EÚ bol jediným úspešným referendom v našej histórii. Otvorilo nám to mnoho možností – prístup na jednotný trh, sloboda pohybu, štúdium, práca. V súčasnosti sa do popredia dostal najmä mier. Pri príležitosti nedávneho dňa Európy, ktorý je oslavou mieru a jednoty v Európe, by sme si preto mali uvedomiť, čo boli hlavné myšlienky na pozadí vzniku Európskej únie, a že tento mier nebol vždy samozrejmosťou. Bohužiaľ dôkazom, že mier v Európe nie je samozrejmosťou ani v 21. storočí, je ruská invázia na Ukrajinu, sprevádzaná množstvom najkrutejších vojnových zločinov. To len potvrdzuje, že európska cesta, ktorou sa Slovensko a väčšina jeho susedov vydali, je pre nás tá najlepšia cesta, a že členstvo v tomto medzinárodnom spoločenstve nám prináša mier a prosperitu.
2. Na začiatku bola EÚ vnímaná veľmi pozitívne. S odstupom času však na Slovensku začínal prevládať populizmus a s ním spojený aj euroskepticizmus, nezanedbateľne vplyvom sociálnych médií. Popularita EÚ preto začala klesať. EÚ je však podľa prieskumov stále pozitívne vnímaná väčšinou občanov – euroskeptici patria k „hlučnejšej väčšine“. Únia v tej forme ako je doteraz, je pritom slobodná únia členských štátov, ktorá je postavená na dobrých základoch a rešpektovaní pravidiel. Základom je dodržiavanie princípu subsidiarity, aby sa jednotlivé členské štáty rozhodli, v čom chcú spolupracovať a v čom nie. To celkom funguje. Napríklad nie všetci majú euro a sú v únii. Nie všetky krajiny sú v obrannej spolupráci, nie všetky krajiny zdieľajú myšlienky energetickej únie. To je úplne v poriadku, spolupráca musí byť založená na slobodnom rozhodnutí. Nie je dobré, aby sme z centra rozhodovali a nariaďovali štátom, že musíte urobiť to a to, tak to nefunguje. Ak o tom nebudú všetky členské štáty presvedčené, tak to nebude fungovať.
3. EÚ je náš priestor bezpečia a stability. Je to tiež naša šanca na prosperitu. To, čo môžeme urobiť viac, je zaujímať sa o veci verejné aj na európskej úrovni a oveľa viac vzdelávať mladú generáciu o európskych témach. Potrebujeme, aby európske vzdelávanie bolo súčasťou vzdelávania na všetkých úrovniach škôl. Je dôležité si uvedomiť, že nikdy v histórii sme nemali takú šancu ovplyvňovať budúcnosť našej vlasti a celej Európy ako dnes. Napriek tomu sa však doma stretávame s nestabilnou politickou situáciou, ktorá len prehlbuje chaos a neistotu. Spoločnosť je polarizovaná aj vplyvom politikov, ktorí šíria dezinformácie a namiesto zjednotenia rozdeľujú. Len spoločnými európskymi riešeniami sme dokázali vyjsť posilnení z kríz, ktoré nás postihli. Analyzovanie krízových javov a spoločných európskych riešení tiež prispeje k našej európskej spolupatričnosti.

Peter Kmec

podpredseda európskeho výboru Národnej rady ( Hlas-SD)

1. Najdôležitejšie z nášho členstva sú štyri slobody pohybu: osôb, tovarov, kapitálu a služieb. Sloboda cestovania a sloboda obchodovania sú pre Slovensko mimoriadne dôležité, pretože máme štvrtú najotvorenejšiu ekonomiku v Európskej únii. Bez nášho členstva v EÚ by takto nastavená ekonomika skrachovala. Ďalším významným pozitívom je kohézna politika EÚ, ktorá má za cieľ vyrovnávať ekonomické rozdiely medzi jednotlivými európskymi regiónmi. Do slovenských regiónov tak plynú veľké objemy európskych investícií do ciest, škôl, materských škôl, ihrísk, domov kultúry a mnohých ďalších verejných projektov. Bez kohéznych fondov by SR nebola schopná tak rýchlo obnovovať svoje regióny. Z tohto pohľadu plusy nášho členstva v EÚ jednoznačne prevažujú nad mínusmi.
2. Veľmi málo komentujeme pozitíva nášho členstva v EÚ: to sa týka politikov, novinárov, mimovládneho sektora, ale aj bruselských úradníkov pôsobiacich na Slovensku. Kritici nášho členstva v EÚ sú síce vo výraznej menšine, ale ich hlas je počuť viac ako zástancov nášho členstva v EÚ. Vysvetľovacia politika sa pritom musí diať medzi odporcami a v regiónoch, a nie v Bratislave.
3. To je veľmi ťažká úloha, ktorá má veľa rovín. V prvom rade musíme v EÚ odbúrať pocit mnohých občanov v nových členských krajinách (aj podporovateľov EÚ), že stále nie sú občanmi druhej kategórie. Po ďalšie, EÚ musí častejšie ponúkať svoje služby nielen v dobrých, ale aj v zlých časoch (pandémia, inflácia, vojna), ktoré musia byť viditeľné a adresné pre každého občana. A v neposlednom rade, občan musí mať pocit, že žije v sociálnej Európe, ktorá nenechá žiadneho občana napospas svojmu osudu.

Čo si myslíte Vy? Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami?

Zapojte sa do diskusie na tému, ktorá týka nás všetkých - aktívnych občanov, Slovákov a Európanov.

Keď zahlasujete za 7 komentárov, budete zoskupení spolu s ostatnými v názorových skupinách.

Ďakujeme, že diskutujete slušne!

O projekte

DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.