Europoslanci v ankete: Prichádza viac nezmyslov z Bruselu či skôr z Bratislavy?

Európska únia bola postavená na unikátnych hodnotách. Stojí na nich však aj naďalej, alebo je dnes už iná? Je „diktát Bruselu“ len zbabelé zaklínadlo alebo naozaj dochádza k pretláčaniu zásadných rozhodnutí proti vôli občanov? Prečo sa EÚ Slovákom čoraz viac vzďaľuje, a čo proti tomu robiť, odpovedajú v DEMDIS ankete slovenskí europoslanci Lucia Ďuriš Nicholsonová, Martin Hojsík, Milan Uhrík, Miriam Lexmann a Michal Šimečka.

Demokracia je diskusia. Zapojte sa preto do aktuálnej diskusie, ktorú nájdete v závere tohto článku.

EÚ vznikla predovšetkým ako mierový projekt, ktorý stojí na unikátnych hodnotách - rovnosti príležitostí, dôvere, solidárnosti, slobode, demokracie a mieru, pripomína podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka. „Tento pôvodný zámer sa však v priebehu rokov dosť výrazne zmenil a Európska únia, ktorú vidíme dnes, je iná ako únia, do ktorej sme vstupovali,“ oponuje europoslanec Milan Uhrík.

„Únia je moloch, to treba priznať. Hýbe sa pomaly, často rieši témy, ktoré sa môžu zdať odstrihnuté od reality,“ uznáva aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Môžeme ale skutočne hovoriť o „diktáte Bruselu“? Kým Uhrík takúto kritiku únie považuje za prirodzenú reakciu občanov voči nastupujúcemu trendu európskej legislatívy idúcej proti zdravému rozumu, Nicholsonová upozorňuje, že tie najväčšie nezmysly prichádzajú od našich vlastných politikov a úradníkov. „Vlastnú neschopnosť len zbabelo zakrývajú za zaklínadlo: Za všetko môže Brusel.”

Podľa europoslanca Martina Hojsíka je pochopiteľné, že sa ľuďom nepáčia všetky zákony prichádzajúce z EÚ. „Sú však výsledkom rozhodovania demokraticky zvolených zástupcov vrátane našej vlády, a tak nejaký diktát naozaj nezodpovedá realite,“ zdôraznil Hojsík.

Europoslankyňa Miriam Lexmann si však tiež myslí, že základy EÚ naozaj podkopáva nežiaduci trend - vstupovanie do výlučných kompetencií členských štátov.

„Stále však ide o to, do akej miery chceme byť aktívni alebo sa chceme iba viezť,“ upozorňuje Lexmann a pýta sa: Znie náš slovenský hlas v Bruseli dostatočne razantne?

Slovenskí europoslanci odpovedali v DEMDIS ankete k práve prebiehajúcej digitálnej diskusii na tieto tri otázky:

1. Čo si najviac ceníte na našom členstve v EÚ? A prevažujú plusy nad mínusmi?
2. Prečo si toľko ľudí myslí, že EÚ je len o diktáte Bruselu?
3. Čo môžeme robiť pre to, aby sme sa v Európe necítili cudzincami?

Michal Šimečka

podpredseda Európskeho parlamentu (ako kandidát PS-Spolu)

1. Európska únia je - napriek všetkým svojim chybám a nedokonalostiam - jedinečným projektom rovnocenných príležitostí a dôvery, v ktorom väčší myslia na menších. To sa ukázalo počas mnohých kríz, ktorým sme spoločne v EÚ čelili. EÚ je aj solidárnym projektom, v ktorom silnejší ťahajú slabších, čo jasne vidíme aj pri pláne obnovy a eurofondoch. Ale predovšetkým, EÚ vznikla ako mierový projekt, v ktorom si členské štáty navzájom dôverujú a v ktorom takmer polmiliarda občanov EÚ žije v mieri, čo vôbec nie je také automatické, ako sa nám uplynulé roky mohlo javiť. Na našom členstve v EÚ si preto najviac vážim tieto unikátne hodnoty, na ktorých stojí - rovnosť príležitostí, dôveru, solidárnosť, slobodu, demokraciu a mier.
2. Neexistuje jedna správna odpoveď, prečo časť spoločnosti v EÚ verí príbehu o bruselskom diktáte. Môže byť za tým kombinácia faktorov v podobe nedostatočného vzdelávania o EÚ, kvalitnej verejnej debaty, zneužívania a osočovania EÚ domácou politickou scénou na zakrývanie vlastných chýb, aktívneho šírenia dezinformácií o EÚ časťou politického spektra a tretími krajinami, ako aj robustnosť európskych inštitúcií, ich komplikované rozhodovacie procesy a absencia známych tvárí, ktoré by EÚ stelesňovali. EÚ je ale spoločným demokratickým projektom, v ktorom starší dávajú priestor mladším a väčší menším. Dôkazom toho je už len samotný Európsky parlament, v ktorom majú pomerovo viac mandátov europoslancov menšie krajiny. Nehovoriac o tom, že na všetkých rozhodnutiach EÚ sa Slovensko plnoprávne podieľa - v rade má Slovensko jeden hlas, tak ako každá ďalšia krajina EÚ, v komisii máme rovnako jedného komisára ako všetky členské štáty.
3. Pocit bezpečia je jedným zo základných pilierov domova. Realita je taká, že členstvo v EÚ našu bezpečnosť vo všetkých ohľadoch, naopak, posilňuje a umocňuje. Každý, kto sa cíti cudzincom v Európe, si môže položiť otázku, či má Slovensko dnes mieru bezpečia svojich obyvateľov na nižšej úrovni než napríklad Ukrajina, Moldavsko alebo Gruzínsko, ktoré zápasia o integritu vlastných hraníc. Áno, sú európske smernice a normy, ktoré komplikujú život slovenským firmám a občanom a môžu pôsobiť tak, že sa v EÚ cítime viac cudzincami ako domácimi. Podobne ale komplikujú mnohé „slovenské“ zákony - a tých je oveľa viac. Sme teda cudzincami aj vo vlastnej krajine?

Milan Uhrík

europoslanec (ako kandidát ĽS NS)

1. Do Európskej únie sme vstupovali preto, aby sme mohli slobodne cestovať a obchodovať. Pozitíva teda vidím najmä v myšlienkach, ktoré boli pôvodným zámerom pri vytváraní Európskej únie. Prístup k európskemu trhu, ekonomická spolupráca krajín, príležitosti pre podnikateľov aj pre študentov. Tento pôvodný zámer sa však v priebehu rokov dosť výrazne zmenil a Európska únia, ktorú vidíme dnes, je iná ako únia, do ktorej sme vstupovali. Najmä v poslednom desaťročí vnímam snahy o odoberanie národných kompetencií, o určovanie toho, ako má vyzerať rodina, koľko imigrantov máme prijať, ako máme žiť, čo máme jesť a koho máme obdivovať či nenávidieť. Ak chcú ísť bruselskí byrokrati touto cestou, tak sa obávam, že mínusov bude pribúdať. Napokon, vidíme, že čoraz viac štátom začína ten bruselský centralizmus vážne prekážať. Myslím, že odstredivé tendencie štátov od Bruselu budú teda pokračovať.
2. Ide o racionálnu a prirodzenú reakciu občanov, ktorí sledujú trend európskych inštitúcií. Občanov, ktorí pozorujú legislatívne iniciatívy, rétoriku komisárov, europoslancov a nápady, ktoré nemajú nič spoločné so zdravým rozumom. Ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne. Ľudia sú oveľa informovanejší a nenechajú sa opiť rožkom. Vidia ten rozdiel medzi realitou a tým, čo je deklarované kampaňami v masmédiách. Nepáči sa im, že niekto im tu chce vnútiť migrantov, LGBT agendu do škôl, 72 pohlaví, hmyz do jedla, limitovať im slobodu prejavu a obmedzovať dostupnosť klasických áut. Pri takto zásadnom pretláčaní rozhodnutí proti vôli občanov nepomáha už ani vytrvalá „mediálna masáž“ cez mainstreamové médiá, ašpirantov na bruselské stoličky a mimovládnych aktivistov, ktorí rečnia len o pozitívach a výhodách. To je len jedna strana mince. Propaganda nestačí a nikdy stačiť nebude.
3. Tézu o tom, že Slováci by sa mali cítiť viac Európanmi využívajú často najmä probruselskí aktivisti. Ide o istú formu psychologickej manipulácie – musíš byť probruselský, lebo inak si považovaný za kohosi, kto sa Európe odsudzuje. Ale také čierno-biele to, samozrejme, nie je. Každý členský štát má právo obhajovať svoj národný záujem a má právo rozlišovať medzi dobrými a hlúpymi nápadmi. Hovorme otvorene a slobodne, čo si myslíme a aký je náš názor. Práve sloboda myslenia a diskusie, súťaž názorov a nápadov bolo to, čo sme na Západe vždy obdivovali a vďaka čomu aj Európa napredovala. V slobodnej spoločnosti sa napokon bude každý cítiť oveľa viac doma.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

europoslankyňa (ako kandidátka SaS)

1. EÚ má svoje nedostatky, vidím ich zvnútra a ako europoslankyňa ich vnímam citlivejšie ako predtým z Národnej rady. Únia je moloch, to treba priznať. Hýbe sa pomaly, často rieši témy, ktoré sa môžu zdať odstrihnuté od reality. Jednoznačne však plusy prevažujú nad mínusmi. Vyberiem len pár konkrétnych dobrých vecí, ktoré sa únii daria. Prijímame dôležitú legislatívu v boji proti klimatickým zmenám, rovnako aj pomoc ľuďom a firmám pri prechode na zelené energie. Budujeme európsky priestor pre zdravotnícke údaje, aby výskum a inovácie napredovali ešte rýchlejšie a aby mali pacienti jednoduchší prístup k svojej dokumentácii, ak konzultujú s lekármi vo viacerých krajinách. Bez EÚ by sme si ako krajina v mnohých oblastiach neporadili. Našej spravodlivosti často otvára oči až Európsky súd. Slovensko má tiež obmedzené zdroje verejných financií a jeho rozvoj je z veľkej časti dotovaný financiami z únie.
2. Zásadná otázka pre všetkých kritikov EÚ je táto: Aký život by sme mali my a naše deti, keby sme do EÚ pred tými 19 rokmi nevstúpili? Pozrite sa, čo sa aktuálne deje v slovenskom parlamente a aké návrhy majú poslanci na stole. Tie najväčšie nezmysly prichádzajú od našich politikov a našich úradníkov, ktorí len vlastnú neschopnosť zbabelo zakrývajú za zaklínadlo: Za všetko môže Brusel. Prečo to na ľudí funguje? Neviem. Je to hlúposť. Za všetko si môžeme sami, lebo volíme podpriemerných politikov bez vízie.
3. Niekedy mám pocit, že sa mnohí ľudia cítia cudzincami skôr na Slovensku ako v Európe. Aby sme sa cudzincami v EÚ necítili, môžeme sa správať ako Európania. Dodržiavať pravidlá. Súťažiť, porovnávať sa s najlepšími. Môžeme tiež začať čerpať eurofondy na rozvoj regiónov a nie na projekty bez prínosu, narýchlo napísané, aby sadli do okruhu výziev vymyslených v Bratislave. Môžeme čerpať z Európy to dobré, odkukať riešenia, ktoré u nás môžu fungovať. Môžeme tiež podporovať talenty, ako to robia iné krajiny. Tie talenty potom vymyslia riešenia, ktoré budú chcieť naši partneri odkukať. Musíme mať otvorené hlavy, učiť sa od najlepších. Učiť sa a vrátiť sa ako Európania na Slovensko, kde sa nebudeme cítiť cudzincami.

Martin Hojsík

europoslanec (ako kandidát PS-Spolu)

1. Slobodu, bezpečnosť, prosperitu a ochranu prírody. Sme rovnoprávnymi členmi demokratického spoločenstva, a tak aj Slovensko je vlastne na svetovej scéne veľmocou. Spolurozhodujeme o tom, kam bude smerovať celá Európa a máme tak možnosť lepšie ochrániť naše záujmy. Ťažko by sme ako Slovensko povedali výrobcom elektroniky, aby v počítačoch nepoužívali toxické látky. Ako únia sme to spravili. Vďaka EÚ máme lepšiu ochranu vody či ovzdušia pred znečistením. Nie EÚ obmedzuje účasť verejnosti na rozhodovaní, ale chaos a koalícia na podporu developerov v NR SR. A to nehovorím o podpore na rozvoj Slovenska, ktorú nám dávajú bohatšie krajiny EÚ. To, že ju nedokážeme využiť, je žiaľ vina slovenských vlád, nie EÚ. Nehovorím o voľnosti v cestovaní, študovaní a pracovaní v iných krajinách EÚ. O väčšom trhu pre našich podnikateľov.
2. Je úplne legitímne a v poriadku, že sa ľuďom nepáčia všetky zákony, s ktorými EÚ prichádza. Sú však výsledkom rozhodovania demokraticky zvolených zástupcov vrátane našej vlády, a tak nejaký diktát naozaj nezodpovedá realite. Európske zákony schvaľuje spoločne Európsky parlament a rada, teda vlády členských štátov vrátane tej slovenskej. Na Slovensku majú občas aj ministri tendenciu sa vyhovárať na Brusel. Hovoriť o diktáte pri veciach, za ktoré sami hlasovali. Je to však obyčajný populizmus a alibizmus, ktorému častokrát ľudia podliehajú bez toho, aby o fungovaní Európskej únie vôbec niečo chceli vedieť.
3. Uvedomiť si, že nie sme cudzincami. To je podľa mňa kľúčové. Sme plnohodnotnými členmi Európskej únie, nie cudzinci. Tak sa cítiť rozhodne nemáme. Využiť možnosti, ktoré nám členstvo v Európskej únii ponúka na uvedomenie si toho, čo nás robí Európanmi. Vyjdite z komfortnej zóny, využite voľnosť pohybu, spoznajte nielen zaujímavých a inšpiratívnych Európanov, ale aj európsku históriu, kultúru, naše podobnosti a odlišnosti. Sme zjednotení v rozmanitosti a to nás robí Európanmi a nie cudzincami.

Miriam Lexmann

europoslankyňa (ako kandidátka KDH)

1. Už 19 rokov sme plnohodnotným členom európskeho mierového projektu, vďaka ktorému benefitujeme zo slobodného pohybu, vzájomnej pomoci, či z veľkého množstva príležitostí na podnikanie, štúdium, medzinárodnú spoluprácu. Tieto benefity majú svoj základ v princípoch, ktoré vložili otcovia zakladatelia do DNA európskeho integračného projektu. Sú to princípy solidarity a subsidiarity. To, či prevážia plusy, alebo mínusy, závisí aj od toho, do akej miery rešpektujeme tieto základné princípy. Keď sa sústredíme na primárnu úlohu EÚ – ochrana ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, efektívne riešenia pre spoločný trh, ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a odolnosť v čase kríz či hybridných hrozieb – vtedy to bude prinášať dobré výsledky. Naopak, čo podkopáva základy EÚ, je porušovanie princípu subsidiarity, a teda výlučných kompetencií členských štátov. Na tento nežiaduci trend dlhodobo upozorňujem.
2. Žiaľ, tu doplácame na neinformovanosť a často na náš vlastný nezáujem o aktívnu spoluúčasť. V tomto kontexte sa darí obľúbenej populistickej mantre o „diktáte Bruselu“. Každý z 27 členských štátov má pritom v zásadných otázkach o smerovaní EÚ úplne rovnaký hlas. Samozrejme, namieste je otázka, či náš slovenský hlas znie v Bruseli dostatočne razantne. Je dôležité, aby sme sa sami zamysleli nad tým, do akej miery Slovensko aktívne prispieva k vytváraniu vízie pre budúcnosť EÚ. Nastavujeme únii zrkadlo, keď si neplní či prekračuje svoje právomoci? Príkladom je nedávne rozporuplné obhajovanie záujmu slovenských občanov v otázke zákazu spaľovacích motorov, ktorého pachuť je symbolom aktuálnej politickej kultúry na Slovensku. Naopak, v niektorých oblastiach, ako je napríklad legislatívna úprava dôveryhodnej umelej inteligencie, je, prirodzene, efektívnejší spoločný európsky postup. Stále však ide o to, do akej miery chceme byť aktívni alebo sa chceme iba viezť.
3. Keď si odpovieme pozitívne, že chceme byť naozaj aktívni, nebudeme cítiť vzdialenosť. Z vlastnej skúsenosti viem, že Slováci sa v EÚ cítia ako doma. Veľké množstvo študentov využíva program Erasmus, aj starší ľudia neraz študujú cudzie jazyky, navštevujú európske metropoly. Podnikatelia zasa benefitujú zo slobodného pohybu tovaru a služieb, naša ekonomika je orientovaná na export a vďaka EÚ sme dôveryhodným partnerom pre celý svet. Avšak chápem, že sú i takí, ktorí môžu pociťovať nedôveru či strach z „cudzieho“. Stačí sa ísť v rámci Schengenu pozrieť za hranice a človek vidí, že základom EÚ a tým, čo nás spája, je sloboda a demokracia. Tu nás však zaväzuje aj naša minulosť, aby sme poukazovali na zlyhávania či nedostatočnú ochranu slobody, čo sa ľahko môže otočiť proti človeku – potom by sme sa v EÚ cítili cudzincami všetci.

Čo si myslíte Vy? Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami?

Zapojte sa do diskusie na tému, ktorá týka nás všetkých - aktívnych občanov, Slovákov a Európanov.

Keď zahlasujete za 7 komentárov, budete zoskupení spolu s ostatnými v názorových skupinách.

Ďakujeme, že diskutujete slušne!

O projekte

DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.