Diskusiou k dôvere v občiansku spoločnosť (Výsledky diskusií)

Mimovládne organizácie a občianska spoločnosť čelia na Slovensku čoraz intenzívnejším útokom a narastajúcej nedôvere. V DEMDIS sme preto k problému pristúpili férovými a otvorenými diskusiami. Naším cieľom bolo porozumieť dôvodom nedôvery, pokúsiť sa o nájdenie spoločných hodnôt, a na ich základe identifikovať možný priestor na zvrátenie negatívnych trendov.

Symptómy problému nedôvery v mimovládne organizácie sú totiž jasné. Zatiaľ čo v roku 2019 dôverovalo mimovládnym organizáciám 55,1 %, v roku 2023 to je už len 35,8 %. Prečo?

Z čoho pramení nedôvera v mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť? A ako ju prinavrátiť? Prečo rastie požiadavka po zrušení „politických” mimovládok, ak nachádzame zhodu na podpore slobody prejavu? Aké aktivity MNO sú prínosné a ušľachtilé? Prečo nie sme schopní dodržiavať rovnaký meter pri zhode, že „snaha umlčať druhú stranu je cestou do pekla”?

Nie len na tieto otázky sme sa pozreli bližšie v unikátnom diskusnom bloku, ktorý sa skladal z viacerých digitálnych DEMDIS diskusií a workshopov. Ich zmyslom bolo nie len podnietenie diskusie v rámci sektora, ale aj pretavenie jeho predstáv a hypotéz do diskusie so širšou verejnosťou.

V tomto stručnom report sa preto dočítate aj o tom, prečo naše vysvetlenia neraz kĺžu po povrchu, z čoho pramení nedôvera v MNO a aké identifikované riešenia získali podporu naprieč polarizovanými tábormi. Kompletný PDF report si môžete stiahnuť na odkaze nižšie.

Demokracia je diskusia. Aj preto dúfame, že týmto výstupom uľahčíme verejnosti a organizáciám vstupovať do dialógu s občanmi a zakladať svoju komunikáciu na nájdených zhodách.

Štruktúra diskusného bloku

Cieľom DEMDIS je vytváranie sveta férovej a otvorenej diskusie, zapájanie občanov do slušného dialógu a prepájanie digitálneho a fyzického sveta. Najmä preto sme nadizajnovali robustnejší  proces diskusného bloku, ktorý sa skladal z dvoch digitálnych diskusií a dvoch online workshopov. Takáto štruktúra umožňuje, aby na seba jednotlivé časti nadväzovali a rozvíjali predošlé výstupy.

Prvá digitálna interná diskusia (INTERDIS) prebiehala najmä medzi aktérmi mimovládneho sektora v spolupráci s o.z. Bystriny a Občianskou platformou pre demokraciu. Nosným rámcom bola identifikácia vnímaných príčin nedôvery v MNO a hľadanie riešení.

Výstupy a predpoklady, ktoré z nej vzišli, sme následne premietli do klasickej DEMDIS diskusie so širšou verejnosťou (GRANDIS). Jej rámcom bola nie len identifikácia príčin, ale aj zhodne podporovaných hodnôt, vízie dobrej spoločnosti či aktivít MNO, ktoré považujeme za potrebné, či ušľachtilé. Realizované workshopy boli primárne zamerané na diskusie o predbežných výstupoch a nachádzanie potenciálnych riešení.

Príčiny nedôvery podľa sektora

Diskusný blok odštartoval digitálnou diskusiou v rámci sektora (INTERDIS) s cieľom identifikácie príčin narastajúcej nedôvery v mimovládne organizácie.[1]

Vzhľadom na prevažnú „svetonázorovú homogénnosť” sa diskusia niesla najmä v konsenzuálnom duchu. To nám však na druhej strane umožnilo pozrieť sa bližšie na názorové (mikro)štiepenie medzi diskutujúcimi pôsobiacimi v mimovládnom sektore. Nezhoda spočívala prekvapivo v otázke spoluzodpovednosti MNO za súčasný stav. Skupiny sa nezhodli na tom, či sú dezinformácie a diskreditačné kampane výlučnou príčinou nedôvery či (ne)majú svoj podiel viny aj MNO.

V rovine príčin nachádzame najsilnejší konsenzus pri tom, že „najčastejšie MVO nedôverujú ľudia, ktorí nepoznajú prácu MVO priamo a informácie nekriticky preberajú od druhých”. (12) Tretí najkonsenzuálnejší komentár zas hovorí, že „cieľom niektorých NGO je skutočne šíriť osvetu, čo niekto môže chápať ako kultúrnu vojnu. A tým pádom to chápu niektorí ako ,útok’ na seba”. (13)

Výsledky diskusie so širšou verejnosťou

Prečo narastá nedôvera v mimovládne organizácie? Ktoré sú potrebné a ktoré nie? A je vôľa po zrušení „politických” mimovládok v súlade s podporovanou slobodou prejavu? Aj na tieto otázky sme hľadali odpoveď v klasickej DEMDIS diskusii so širšou verejnosťou. Okrem nich sme v jej rámci overovali, či sa s príčinami, ktoré sme identifikovali v rámci sektora stotožňujú aj diskutujúci s negatívnym postojom voči MNO.

Účastníci diskusie boli na základe svojich postojov a hlasovania zaradení do dvoch názorových skupín A a B. Hlavné názorové rozdiely spočívali v otázke dôvery voči „politickým” mimovládkam, ako aj v hodnotení ich činností. V diskusii sa teda odzrkadlil vnímaný spoločenský konflikt a polarizácia na túto tému.

Skupina A sa vyznačuje vysokou dôverou v mimovládny sektor. Organizáciám vo všeobecnosti dôveruje, pokým zásadne nepochybia. (1) Démonizáciu MNO sektora si skupina A vysvetľuje najmä diskreditačnými antikampaňami, a to aj zo strany vlády pre vlastné „populistické účely“. (21)

Skupina B v relatívnej väčšine (47%) nedôveruje iba „politickým a aktivistickým mimovládkam”. (2) Viac ako polovica (52%) zo skupiny zároveň deklaruje, že nedôveruje „žiadnym mimovládkam”. (0) Skupina je presvedčená, že organizácie, ktoré nie sú volené, sa nesmú „vyjadrovať k politike”, prípadne by mali byť obmedzené, či rovno zrušené. (22) Napriek tomu však skupina podporuje slobodu prejavu a združovania, ktoré jej členovia považujú za základné piliere demokracie. (20)

Identifikované postoje odhaľujú u tejto časti diskutujúcich hlboko zakorenené pocity dezilúzie a cynizmu, spojené s presvedčením o svete, ktorým manipulujú zahraničné, cudzie sily - najmä Spojené štáty. Slovensko tieto skupiny nevnímajú ako suverénny štát, ale ako závislú krajinu vzdialenú od skutočných mocenských centier. V sledovanej diskusii sa vyskytlo presvedčenie, že „koloniálnemu statusu, prispievajú aj niektoré politické MNO”.

Až 78% skupiny B súhlasilo s tvrdením: „Prekáža mi ovplyvňovanie verejnosti zo strany MNO, pretože mám pocit, že sám nemám vplyv na jej smerovanie.”. (9)

Vo svetle prevládajúceho pocitu bezmocnosti a frustrácie zo status quo sa podpora radikálnejších riešení (obmedzenie či rušenie MNO) nejaví byť až taká prekvapivá. Aj preto sa možno domnievať, že súčasný stav je pre časť spoločnosti zo subjektívneho hľadiska do takej miery netolerovateľný, že táto skupina je ochotná robiť aj osobné hodnotové kompromisy a obetovať vlastnú podporu slobody prejavu a združovania.

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii

1. Záleží mi na Slovensku bez korupcie. (11)
2. Treba podporovať a zlepšovať život sociálne slabších, mládeže, či dôchodcov. (12)
3. Politikov a mocných nezbožňovať, ale kontrolovať! (10)
4. Treba zapájať občanov do slušnej diskusie a nachádzať porozumenia v rozhádanej spoločnosti. (13)
5. Dobrá spoločnosť = aj slušná verejná diskusia v rámci rešpektovania ľudských práv a dôstojnosti. (5)
6. Každý občan má právo sa združovať a vyjadrovať sa k politike. O tom je predsa demokracia! (20)
7. Je dôležité sledovať stav právneho štátu a poukazovať na porušenia. (16)
8. Anketa áno, ale bez vulgarizmov. Hľadať riešenia a podporovať snaživých pre prosperitu Slovenska. (63)
9. Dôverujem tomu, kto sa úprimne zasadzuje o lepšiu spoločnosť. (4)
10. Vždy je dobré, ak sa občania organizujú a usilujú o lepšiu spoločnosť. (6)

Na jednej hodnotovej lodi

DEMDIS diskusie nám opakovane potvrdzujú, že spoločenský konflikt nie je primárne založený na odlišných hodnotách, ale na podobe ich pretavovania do reality. DEMDIS diskusie nám opakovane potvrdzujú zhody na tom, ako by mala vyzerať „dobrá spoločnosť”: Princípy rovnosti, slobody, ľudskej dôstojnosti, slušného dialógu či otvorenej diskusie… To všetko je len špičkou ľadovca hodnôt, ktoré nachádzajú podporu naprieč tábormi.

„Každý občan má právo sa združovať a vyjadrovať sa k politike. O tom je predsa demokracia!”. (20) Spoločne považujeme za „dobré, ak sa občania organizujú a usilujú o lepšiu spoločnosť”. (6) A tým, ktorí sa o ňu „úprimne zasadzujú dôverujeme”. (4)  Z diskusie tak vyplýva, že naše hodnotové svety sú bližšie, ako by sme možno predpokladali. Ak dokážeme autenticky a úprimne prispievať k realizácii zdieľaných hodnôt a predstáv o dobrej spoločnosti, volania po umlčaní a zrušení začnú postrádať vecnú legitimitu. A to nie len vo svetle deklarovanej podpory slobody prejavu pre jednotlivcov a kolektívy, ale aj vo svetle zhôd na potrebných spoločenských činnostiach.

Aké činnosti sú potrebné?

Druhou oblasťou diskusie s verejnosťou bola identifikácia činností, ktoré v kontexte MNO považujeme za spoločensky potrebné či prínosné. Rámec reflektoval aj na prebiehajúci verejný diskurz, počas ktorého dochádzalo k verbálnemu a neraz nekonkrétnemu kádrovaniu organizácií na „politické” a „ušľachtilé”. Prítomnosť takého delenia v povedomí verejnosti nás (bez ohľadu na jeho zmysluplnosť) postavila pred otázku, akým spôsobom ho pri kategorizácii jednotlivých činností brať do úvahy. Ako už naznačil rebríček najkonsenzuálnejších komentárov, pri tejto otázke panovala jednoznačne zhodná podpora všetkých vybraných činností.

1. Boj proti korupcii.
   (podpora v skupine A 100%; v skupine B 81%; komentár č. 11)
2. Podpora a zlepšovanie života sociálne slabších, mládeže, či dôchodcov. (A 92%; B 86%; 12)
3. Kontrola politikov a mocných.
   (A 93%; B 79%; 10)
4. Zapájanie občanov do slušnej diskusie a nachádzanie porozumenia v rozhádanej spoločnosti. (A 93%; B 76%; 13)
5. Sledovanie stavu právneho štátu a poukazovanie na porušenia.
   (A 96%; 68%; 16)
6. Organizácia občanov a usilovanie sa o lepšiu spoločnosť.
   (A 97%; B 60%; 6)

Aké riešenia máme na stole?

Ako efektívne budovať dôveru v občiansku spoločnosť? Ako odbúravať pocit bezmocnosti a frustrácie? Ako sa autenticky zasadzovať o lepšiu spoločnosť? Skrátka - čo s tým?

Práve tieto otázky tvorili základ druhej nosnej oblasti diskusného bloku. Za účelom prehľadnosti sme okruh riešení rozdelili do troch rámcových kategórií: 1. Dialóg a participácia 2. Komunikácia 3. Koordinácia. Systém ich nachádzania spočíval v rámcovom uchopení a konsenzuálnej legitimzácii ich potreby v rámci diskusie s verejnosťou.

Dialóg a participácia

V DEMDIS sme presvedčení, že prevládajúci pocit bezmocnosti sa dá liečiť participáciou, dialógom, či deliberáciami. V tomto kontexte zhoda na tom, že „treba zapájať občanov do slušnej diskusie a nachádzať porozumenia v rozhádanej spoločnosti,” neprekvapuje. (13)

Činnosť - vstupovanie do dialógu nachádza podporu aj v priamej spojitosti s mimovládnymi organizáciami. Tie by mali podľa oboch názorových skupín „viac vstupovať do dialógu s občanmi, aby sme nachádzali vzájomné porozumenie”. (15)

Aké podoby a formy by mohol tento dialóg nadobúdať? Aj táto otázka bola predmetom diskusií v rámci sektora. Tu sme dospeli k tomu, že mimovládne organizácie by mali:

• efektívne vstupovať do dialógu s verejnosťou aj pomocou verejných stretnutí;
• pristupovať k verejnosti s reálnym záujmom;
• vytvoriť dostatočný priestor na to, aby mohli všetci spoločenskí aktéri vyjadriť svoje názory a návrhy
• vybrať vhodnú vzorku a spôsob oslovenia;
• začať s dialógom už v rannom veku, v rodine, v škole;
• organizovať školenia o kritickom myslení, aby si verejnosť lepšie overovala a premýšľala nad poskytnutými informáciami.

Efektívna komunikácia

Budovanie dôvery efektívnejšou komunikáciou znie banálne, no v značne polarizovanom prostredí ide o náročnú výzvu. A to aj preto, že pozornosť získavajú najmä konfliktné či kontroverzné prejavy.

Diskusia s verejnosťou zároveň ukazuje, že aj to je vnímanou príčinou vzájomných nedorozumení. „Organizácie by mali dbať na komunikačnú zručnosť, formulovať jasné posolstvá a voliť vhodné komunikačné formáty.” (82)

Ako tieto princípy a teóriu aplikovať v praxi? Ako si aktéri sektora na základe skúseností predstavujú efektívnu komunikáciu? Z diskusie v rámci sektora vzišli nasledovné tipy a prístupy.

Čo komunikovať?

• čo, ako a prečo;
• príklady dobrej praxe;
• dobrú argumentáciu postavenú na zhode;
• jazykom, ktorému porozumie aj „bežný Janko”;
• fakt, že občianska spoločnosť je viac než len mimovládky.

Ako komunikovať?

• vecne, slušne a bez prehnaných emócií;
• zrozumiteľne formulované posolstvá;
• v rámci odbornosti a zamerania;
• cez vhodne komunikačné formáty a kanály;
• bez pocitu vlastnej neomylnosti a pohŕdania.

Diskusie v rámci sektora nám naznačujú, akou cestou sa vydať. To potvrdzuje aj zhoda z augustovej diskusie na tom, že „MNO by sa mali zbaviť pocitu vlastnej neomylnosti, naučiť sa počúvať a formulovať argumenty nedefenzívnym spôsobom”. (75) Prekvapivá je v kontexte tvrdení, ktoré sme rozoberali vyššie, s aj zhoda na tom, že „MNO sa môžu vyjadrovať k politikám, nemali by však propagovať konkrétnych kandidátov a strany”. (78)

Zmysluplná koordinácia

Poslednou identifikovanou oblasťou riešení je zlepšovanie koordinácie v rámci mimovládneho sektora. Základným konsenzuálnym východiskom je podpora názoru, že ak „ak by sa MNO lepšie koordinovali pri komunikácii ich činností, vznikalo by menej nedorozumení”. (14) Týmto postojom sa môžu potvrdzovať naše predpoklady o tom, že nedôvera pramení aj z nedostatku diskusie a dialógu, ktorý generuje vzájomné neporozumenie.

Z diskusie v rámci sektora sa toto riešenie rozvilo do dvoch konkrétnych podôb - reaktívnej a proaktívnej. Prvou je požiadavka na „spojenie MNO a aktívne reagovanie na kritiku zo strany politikov formou spoločných vyhlásení, protestov a pod…”. Ďalším pomenovaným riešením je „koordinácia pri vytváraní a komunikovaní vízie dobrej spoločnosti”.

Zmysluplnú koordináciu občianskej spoločnosti považujeme za kľúčovú, jej podoby by preto mali byť predmetom ďalších diskusií. Ide o značne rozsiahlu oblasť, ktorú vo svetle širšieho rámca diskusného bloku nebolo možné úplne obsiahnuť. Je však pozitívnou správou, že táto cesta nachádza širšiu spoločenskú podporu.

Záver

Experimentálny diskusný blok nám priniesol nový pohľad na problematiku nedôvery v mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť. S vhodným prístupom vedia byť diskusie aj na kontroverzné témy nie len slušné a vecné, ale aj vedúce ku mnohým zhodám. Ako teda budovať mosty a porozumenie pri tejto téme?

Základným pilierom je silná zhoda na princípoch a hodnotách demokratickej a slobodnej spoločnosti. Opakovane sa nám potvrdzuje, že hodnotové svety polarizovaných skupín nie sú až také vzdialené, ako sa na prvý pohľad javí. V kontexte témy občianskej spoločnosti zhodne podporujeme slobodu združovania, občiansku angažovanosť a kolektívnu spoluprácu. Považujeme za dobré, ak sa občania organizujú a zasadzujú o lepšiu spoločnosť, ku ktorej patrí aj slušná verejná diskusia a rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti. Tým, ktorí sa o ňu úprimne zasadzujú dôverujeme. Práve toto považujeme za hlavný stavebný kameň,

Zhodne podporujeme slobodu prejavu, ktorá nemá platiť len pre jednotlivcov, ale aj kolektívy. „Každý občan má nie len právo združovať sa, ale aj vyjadrovať sa k politike. O tom je predsa demokracia!” Podpora konkrétnych kandidátov je však už za hranou.

Jasno máme aj v činnostiach MNO, ktoré považujeme za potrebné. Diskusia nám ukázala, že podporu majú nie len klasické verejné služby (podpora slabších, mladých, seniorov), ale aj politické aktivity. Zhodne považujeme sa dôležité kontrolovať mocných, sledovať stav právneho štátu, bojovať proti korupcii, či zapájať občanov do verejnej diskusie a nachádzať vzájomné porozumenie. Zároveň sme presvedčení, že by sme nemali brojiť proti MNO realizujúcich aktivity, na ktorých užitočnosti sa zhodneme.

Zhoda v hodnotách a aktivitách nás posunula do roviny politickej. Prečo sa prítomná zhoda nepremieta aj v spoločenských postojoch, a namiesto nej nastáva volanie po zrušení politických mimovládok?

Odpoveď nachádzame v dvoch oblastiach - sémantickej a štrukturálnej. Jedným z identifikovaných problémov a dôvodov je nedostatočné rozlišovanie „nuáns” politiky v slovenskom jazyku. Jedni si pod tým predstavujú výlučne vysokú stranícku politiku, iní zas koncept vnímajú širšie s presvedčením, že politika je všade okolo nás. Napriek tomuto silnému vzájomnému nepochopeniu však nachádzame zhodu - napríklad na tom, že „pre pochopenie otázky je dôležité rozlišovať medzi politics, policies a polity”.

Druhou, komplexnejšou oblasťou je štrukturálny konflikt premietajúci sa v pocite bezmocnosti a frustrácie občanov zo status quo. Skeptickej skupine totiž prekáža vnímané ovplyvňovanie spoločnosti mimovládkami preto, že sama nepociťuje svoj vplyv na jej fungovanie. Práve to považujeme za najzásadnejšie zistenie. Vnímaná „mocenská” nevyváženosť vzťahu medzi MNO a bežnými občanmi v spojení s odlišnými politickými názormi generuje značný pocit hostility. V skratke - ak občania majú pocit, že MNO majú na spoločnosť a verejný diskurz násobne väčší vplyv a zároveň nesúhlasia s témami, ktoré MNO do verejného diskurzu vnášajú, problém je na svete. Diskusie nám ukázali, že subjektívny pocit bezmocnosti potom s najväčšou pravdepodobnosťou vyúsťuje aj v kompromisy s vlastným svedomím a podporou slobody prejavu či združovania. Otázkou tak bolo, čo s tým?

Riešenia, ktoré vzišli z diskusného bloku, je možné zaradiť do troch rovín - participácia a dialóg, efektívna komunikácia a zmysluplná koordinácia.

Z diskusie vyplýva, že vnímaný pocit bezmocnosti, frustrácie a nevypočutia môžeme efektívne odbúravať dialógom, participáciou a zapájaním občanov do verejného diania. Medzi identifikovanými aplikačnými princípmi nachádzame prístup charakterizovaný reálnym záujmom, výber vhodnej vzorky a spôsobu oslovenia, či vytváranie dostatočného priestoru na vyjadrenie pre všetkých aktérov spoločnosti.

S diskusiou je úzko spojená aj efektívna komunikácia a účastníci bloku dospeli k mnohým návrhom, ako k nej pristupovať. Za dôležité považujeme jasne a zrozumiteľne komunikovať čo, ako a prečo organizácie robia. Ku komunikácii je nutné pristupovať bez pocitu vlastnej neomylnosti a vyjadrovať sa v rámci zamerania a odbornosti. Argumentovať by sme mali slušne a na základe nájdených zhôd.

Posledným, no o nič menej dôležitým riešením je zlepšovanie a kultivovanie zmysluplnej koordinácie v rámci sektora. Jej nedostatok považujú diskutujúci za jeden z faktorov, ktoré prispievajú k vzájomným nedorozumeniam. Značná komplexnosť podoblasti diskusie si preto vyžaduje pokračujúci dialóg nie len v rámci sektora.

Uplynulý diskusný blok nám umožnil nazrieť pod povrch tejto komplexnej témy. Hlboké korene nedôvery sa v dôsledkoch dotýkajú najvážnejších spoločenských problémov, akým v súčasnosti čelíme. Aspoň čiastočne sa nám podarilo identifikovať nielen problémy, ale aj cesty, ktorými sa môžeme vydať pri hľadaní a následnej realizácii riešení. Veríme, že dôsledná analýza výsledkov a posilňovanie konsenzuálnych pilierov nám umožní budovať dôveru v prácu občianskeho sektora. Tá je nutným predpokladom autentickej a legitímnej snahy o lepšiu spoločnosť, ktorá bude v skutočnom význame tohoto slova spoločná.

Slušná a vecná diskusia je predpokladom dôvery, a dôvera je základom občianskej spoločnosti.

Ďakujeme za vašu účasť!

Poďakovanie

Vďaka o.z. Bystriny za spoluprácu pri organizácii diskusného bloku. Vďaka Občianskej platforme pre demokraciu za distribúciu diskusií v rámci platformy.

Zdroje

Kompletné výsledky reporty z diskusií nájdete na odkazoch nižšie.

1. Ktoré mimovládky sú potrebné a ktoré nie? (november 2023). Online na: https://www.iris.demdis.sk/conversations/10/report/external

2. Z čoho pramení nedôvera v MNO? A čo s tým? (november 2023). Online na: https://www.iris.demdis.sk/conversations/8/report/external

3. Prečo démonizujeme mimovládky? (august 2023). Online na: https://pol.is/report/r7jjamzvde5iv96scfhdr

4. Ako obnovovať dôveru v občiansku spoločnosť? (august 2023). Online na: https://pol.is/report/r6ipxzfudddppwesbmtmn;

DEMDIS report z augustového bloku. Online na: https://www.demdis.sk/ako-budovat-doveru-v-obciansku-spolocnost-vystupy-demdis-workshopu/