Ako sa pohybovať v centre moderného mesta? Ako spravodlivo rozdeliť verejný priestor medzi motoristov, chodcov a cyklistov? Chceme pred domami asfaltové parkoviská alebo zelené parky? Aké je vlastne miesto osobného auta v meste budúcnosti?
Hlasujte za aspoň 7 komentárov, aby váš hlas bolo počuť!
Ak v diskusii chýba váš pohľad na vec či návrh na riešenie, pridajte vlastné komentáre. Komentáre sú samostatnými postojmi, neodpovedáte nimi na iné príspevky.
Prečo sa pýtame?
Od začiatku školského roka platí na časti bratislavského nábrežia nová organizácia dopravy. Dôvodom je najmä nová cykloinfraštruktúra, ktorú mesto vybudovalo medzi Mostom SNP a Starým mostom. Popri komfortnom cyklopruhu tak pre vozidlá zostal už len jeden jazdný pruh v každom smere, čo sa stretlo s mnohými kladnými i zápornými reakciami verejnosti.
Najmä cyklisti si tento postup pochvaľovali ako správny krok smerom k rozvoju plnohodnotnej ciete cyklotrás v Bratislave.
Kritici naopak upozorňovali na zbytočnosť a nedotiahnutosť riešení ako aj mnohé iné problémy s priepustnosťou osobnej i hromadnej automobilovej dopravy či vysoké množstvo kolíznych bodov.
Dokonca celoštátni politici na sociálnych sieťach hodnotili túto úpravu nábrežia v súvislosti s nezmyselnou ideológiou, neodbornosťou či cykloteroristami a prišli s návrhom odňať samosprávam zodpovednosť za zmeny organizácie dopravy.
Bratislava-mesto budúcnosti?
Vlnu kritiky voči magistrátu tiež posledné mesiace zdvíhala aj téma parkovania. Za ostatné dva roky sa postupne po viacerých zónach realizovala nová regulácia parkovania systémom PAAS (Parkovací asistent), ktorá zvýhodňuje rezidentov na úkor návštevníkov.
Prečo v Bratislave tak silno rezonujú témy dopravy? Ako si predstavujeme mestá budúcnosti a miesto áut v nich? Ako spravodlivo rozdeliť verejný priestor medzi motoristov, chodcov a cyklistov? Mali by sme sa inšpirovať Amsterdamom, kde sa už po väčšine centra nejazdí rýchlejšie ako 30 km/h?
Mesto vo vyjadrení pre túto DEMDIS diskusiu pripomenulo, že na dopravu v Bratislave sa musíme pozerať cez všetky jej druhy rovnocenne.
“Skúsenosti zo všetkých miest sú jednoznačné. Jediný naozaj účinný spôsob ako minimalizovať zápchy, je budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia efektívne rozdelia, podľa individuálnych potrieb a preferencií,” zdôraznil hovorca mesta Peter Bubla.
Prečítajte si zaujímavosti a štatistiky dopravy v Bratislave ako aj návrh riešenia z pohľadu hlavného mesta.
Riešenie dopravy z pohľadu hlavného mesta
Na dopravu v Bratislave sa nemôžeme pozerať len cez jeden druh dopravy, ale rovnocenne cez všetky štyri - individuálnu, hromadnú, cyklodopravu aj peší pohyb. Našou snahou je dosiahnuť, aby sa čo najviac obyvateľov mohlo čo najbezpečnejšie, najkomfortnejšie a najefektívnejšie presúvať po meste.
Na úvod treba jasne povedať, že je veľa životných situácií, kedy sa človek musí po meste pohybovať autom, a je to úplne v poriadku.
Horšie však je, že počet áut v Bratislave neustále rastie. V Bratislave je máme zaregistrovaných o 9 percent, alebo o 31 tisíc áut viac než v roku 2019. Celkovo počet registrovaných áut v Bratislave atakuje hranicu 355-tis. osobných áut. V roku 2004 to bolo len 165 tisíc, teda ide o nárast viac ako 100%.
So zvyšujúcim sa počtom áut stúpa aj celková intenzita dopravy, čiže počet vozidiel a cestujúcich v uliciach a s tým sa objavujú aj zápchy. Hlavnými križovatkami dnes prechádza výrazne viac áut, než po minulé roky, alebo pred pandémiou.
- Napr. križovatkou Bajkalská x Trenčianska prejde v priemere o 27% alebo o 6251 áut viac za deň, než minulý rok.
- Šancovou x Jeleňou o 7% viac oproti minulému roku.
- Galvaniho x Ivanskou cestou o 24%, alebo o 2520 áut viac denne, oproti roku 2019.
Dáta sú získané zo senzorov/detektorov v križovatkách, ktoré sú umiestnené pod asfaltom. Tieto senzory počítajú každé vozidlo, ktoré prejde cez daný jazdný pruh a následne komunikujú s radičmi v cestnej svetelnej signalizácii v križovatkách.
Všetci chceme, aby sme trávili čo najmenej času v zápchach. Faktom však je, že v meste, v zastavanom území, nie je možné cesty donekonečna nafukovať, v zastavanom území už nie je na ne jednoducho ďalší fyzický priestor.
Tam, kde to možné je, sa samozrejme cesty snažíme rozširovať aj budovať nové. Takto sme napr. v 2023 dokončili rozšírenie Harmincovej z 2 na 4 pruhy - projekt, o ktorom mnohí dlhé roky tvrdili, že sa nedá. Robíme aj na predĺžení Saratovskej. Týchto možností je v meste ale málo a sú to skôr výnimky.
V genereli dopravy máme zadefinovanú tzv. Severnú tangentu, prepojenie Bajkalskej a Brnianskej, ktoré by odľahčilo Šancovu, alebo tzv. Vonkajší polokruh s tunelom, na prepojenie Galvaniho a Borov. Pri cenovkách zhruba 100 mil. eur a 800 mil. eur, a faktom že tieto projekty nie je možne financovať z eurofondov, sú to ale riešenia, na ktoré mesto teraz jednoducho nemá peniaze.
Skúsenosti zo všetkých miest sú jednoznačné. Jediný naozaj účinný spôsob ako minimalizovať zápchy, je budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia efektívne rozdelia, podľa individuálnych potrieb a preferencií.
Jednoducho ten, kto sa v deň, kedy mu to vyhovuje, rozhodne ísť napr. verejnou dopravou alebo bicyklom, zároveň nezaberá svojím autom miesto na ceste a necháva tak viac priestoru na ceste pre toho, kto autom v ten deň potrebuje ísť. Tento efekt vynásobený tisícmi je presne to, čo umožňuje vodičom mať menšie zápchy. Nikto nehovorí, že všetci majú presadnúť z áut na bicykel.
Kým ešte na jeseň 2022, cestovalo v MHD približne len 90 percent počtu cestujúcich pred pandémiou, dnes sme sa už dostali na úroveň predpandemického stavu. Presne preto od začiatku posilňujeme a modernizujeme MHD, aby bola pre Bratislavčanov ešte viac atraktívna. Ročná električenka je pritom dnes stále lacnejšia, ako bola pred rokom 2019.
- Kým v 2019 malo len 56 percent autobusov klimatizáciu, dnes to je už prakticky 100 percent.
- Do ulíc sme dostali viac ako
- 150 nových autobusov
- postupne prichádza 50 nových hybridných trolejbusov
- 30 električiek
- 4 vodíkové autobusy
- Kapacita sa v (nových) električkách zvýšila o 89 miest.
- Nových/zrekonštruovaných zastávok MHD je od roku 2021
- Električkové nástupiská (Račianska radiála): 13
- Prístrešky celkove: 158
Budujeme tiež bus pruhy a zahusťujeme intervaly liniek, aby MHD bola rýchla a spoľahlivá. Na niektorých nosných linkách však jazdia spoje v špičke už tak často, že už nie je moc priestoru na ďalšie zahustenie vozidiel.
- Račianska radiála: interval 2 minúty (Komisárky - Račianske mýto 20 min.)
- Karloveská radiála: interval 4 minúty (Kútiky - Poštová 15 min.)
- Dúbravská radiála: interval 4 minúty (Pri Kríži - Centrum 26 min.)
- Ružinovská radiála: interval 4 minúty (Astronomická - Poštová 19 min.)
Preto ak chceme zvýšiť kapacitu prepravených osôb v MHD, musíme sa už orientovať na veľkokapacitnejšie vozidlá.
- Začali sme prevádzkovať úplne nové 24 metrové megatrolejbusy, ktoré dokážu prepraviť podstatne viac cestujúcich.
- Práve začatá modernizácia električkového depa Krasňany už počíta so servisovaním budúcich, dlhších a výrazne kapacitnejších 50 metrových električiek.
Ďalším spôsobom prepravy je cyklo. Už dnes približne 20 tisíc obyvateľov používa bicykel na pravidelný presun po meste, napr. do práce alebo na nákup. Ďalších 40 tisíc jazdí bicyklom menej často a na rekreáciu alebo šport. Skúsenosti z iných miest aj z prieskumov v Bratislave sú tiež jednoznačné - ďalšie tisíce ľudí začnú jazdiť na bicykli vtedy, ak sa na ceste budú cítiť bezpečne. Presne preto budujeme bezpečné a kvalitné cyklotrasy.
Skúsenosti z iných európskych miest, s podobnou alebo dokonca aj drsnejšou klímou potvrdzujú, že vďaka bezpečnej infraštruktúre bicykluje viac ľudí celoročne, teda aj v zime. Vďaka sčítačom vieme, že aj pred spustením novej cyklotrasy na Vajanského, jazdilo po nábreží aj v tých najtuhších zimných mesiacoch viac ako 400 cyklistov denne.
Práve obyvatelia, ktorí sa rozhodnú využiť bicykel, nebudú zaberať miesto na ceste svojím autom, a nechajú viac priestoru pre vodičov, ktorí auto potrebujú. Bez prehnania, obyvateľ na bicykli alebo v autobuse, je spojenec obyvateľa v aute, ktorý vďaka nemu bude stáť menej v zápchach.
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk. Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie. Viac o metodike zas na tomto linku.
