„EÚ je síce zdrojom eurofondov - tie ale živia len korupciu. EÚ je však hlavne zdrojom nezmyselných regulácií!“ Takýto a jemu podobné názory na Slovensku čoraz častejšie striedajú optimizmus, ktorý vládol pred 19 rokmi pri vstupe do Európskej únie. Prečo a ako to zmeniť? V ankete odpovedajú vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha, politológ Jozef Lenč, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová, vydavateľ portálu Euractiv Radovan Geist a Zuzana Wienk, riaditeľka o. z. Bystriny a Biela vrana.
Demokracia je diskusia. Zapojte sa preto aj vy do aktuálnej diskusie, ktorú nájdete v závere tohto článku.
DEMDIS
Výhody prevyšujú, no únia nie je dokonalá
Prečo toľko verí na „diktát Bruselu“? „Možno preto, že mentálne žijú stále vo svete diktátov, prípadne to myslenie zdedili. Bol tu diktát Budapešti, Prahy a Moskvy, a tak veria, že je tu aj diktát Bruselu,“ háda politológ Jozef Lenč.
Často ľudia vnímajú EÚ ako abstraktný neuchopiteľný projekt, ktorému nerozumejú. „Brusel je ľuďom vzdialený, nemajú s ním osobnú skúsenosť a aj preto je vďačným terčom, keď treba hľadať vinníka za nepopulárne opatrenia,“ myslí si vedúci Zastúpenia Európskej komisie Vladimír Šucha. Pripomína však, že vstupom do EÚ si Slovensko vybralo cestu hodnôt, solidarity a prosperity.
„Mnohým obyvateľom často uniká fakt, že množstvo opatrení v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti máme práve vďaka európskej legislatíve. Je preto potrebné neustále poukazovať na prínosy EÚ aj v sociálnej a zamestnaneckej oblasti,“ zdôrazňuje prezidentka KOZ Monika Uhlerová.
Aj keď podľa Lenča prevažujú jednoznačne výhody nášho členstva, neznamená to, že na fungovaní EÚ nie je čo kritizovať či meniť. „Ani EÚ nie je dokonalá a mnohé regulácie, ktoré ľudia vyčítajú Bruselu a ktoré Európa potrebuje zjednotiť pre lepšie fungovanie trhu, boli naozaj nepraktické alebo nedobré,“ uznáva tiež Zuzana Wienk, riaditeľka o. z. Bystriny/Biela vrana.
„Problémom je aj pomalšie dobiehanie tzv. starších členských krajín najmä výškou miezd a platov,“ dopĺňa Uhlerová. Riešením týchto nedostatkov však podľa Geista nie je spochybňovanie členstva v EÚ, ale snaha o zmenu podoby EÚ – priamo či cez svojich volených zástupcov, upozornil Geist.
Slovenskí europoslanci a odborníci odpovedali v DEMDIS ankete k práve prebiehajúcej digitálnej diskusii na tieto tri otázky:
- Čo si najviac ceníte na našom členstve v EÚ? A prevažujú plusy nad mínusmi?
- Prečo si toľko ľudí myslí, že EÚ je len o diktáte Bruselu?
- Čo môžeme robiť pre to, aby sme sa v Európe necítili cudzincami?
DEMDIS
Vladimír Šucha
vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a vedec
- Vstupom do EÚ si Slovensko vybralo cestu hodnôt, solidarity a prosperity. Ja si najviac vážim, že žijeme v bezpečí, sme rovnocenným partnerom pri rozhodovaní o významných politických záležitostiach, sme súčasťou obrovského a konkurencieschopného trhu. Toto všetko nám prináša príležitosti rásť, rozvíjať sa a žiť v súlade s hodnotami demokracie a právneho štátu. To, že prevažujú plusy, je bez debaty: žijeme v mieri, máme slobodu pohybu, spoločnú silnú menu, bezpečné potraviny a lieky, od nášho vstupu do únie sa výrazne zvýšila životná úroveň na Slovensku, a to je len pár príkladov. Mínusy by som ani nenazýval mínusmi, skôr možno občasnými problémami, ktoré prirodzene nastanú, keď máte 27 krajín s rovnakou váhou pri hlasovaní a potrebujete sa dohodnúť. Občas dohody trvajú dlhšie, treba hľadať kompromisy, ale nakoniec sa celok vždy dohodne tak, aby z toho mal úžitok každý členský štát.
- Brusel je ľuďom vzdialený, nemajú s ním osobnú skúsenosť a aj preto je vďačným terčom, keď treba hľadať vinníka za nepopulárne opatrenia. K tomuto vo veľkej miere prispievajú národní politici nielen na Slovensku, pre ktorých je jednoduché zamlčať príspevok Bruselu, keď ide o dobrú vec, a obviniť ho z diktátu, keď ide o niečo nepopulárne. Napríklad počas pandémie bola obrovská miera pomoci ľuďom, či už v zdravotníctve, alebo pri záchrane pracovných miest, platená peniazmi práve z toho „diktujúceho“ Bruselu. Otcovskú dovolenku by sme bez európskej legislatívy v zákone nemali, táto časť informácie sa však z komunikácie akosi vytráca. Na Slovensku je zhruba 80 % všetkých verejných investícií v oblasti regionálneho rozvoja platených z fondov únie. Zároveň o tom, kam potrebuje Slovensko investovať, sa rozhoduje samo, nikto mu to nediktuje.
- Mali by sme byť otvorenejší a všetci si uvedomiť, že v EÚ sme doma, že európska identita je aj naša - slovenská. Sme súčasťou rozhodovania o svojej, ale aj európskej budúcnosti. Každý Slovák má v inej krajine EÚ také práva, akoby tam bol doma, nie ako keď príde niekto z nečlenskej krajiny. Myslím, že Slováci sa sami z tohto dobre fungujúceho celku vyčleňujú, veria nepodloženým dezinformáciám a manipuláciám. Pritom si vôbec neuvedomujú, o čo môžu prísť, a ani to, že sa majú najlepšie, ako sa kedy mali, lebo všetky ekonomické ukazovatele to jednoznačne potvrdzujú.
Jozef Lenč
politológ, Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave
- Jednoznačne prevažujú plusy, pretože jednoznačný mínus nášho členstva ani nie je. Samozrejme, že to neznamená, že nie je čo na fungovaní EÚ kritizovať či meniť. Na členstve si najviac cením to, že vďaka nemu sme sa zaradili medzi hodnotovo a ekonomicky vyspelé štáty.
- Možno preto, že mentálne žijú stále vo svete diktátov, prípadne to myslenie zdedili. Bol tu diktát Budapešti, Prahy a Moskvy, a tak veria, že je tu aj diktát Bruselu. A tomuto pohľadu napomáhajú aj súčasní politici, ktorí radi svoje zlyhania hádžu na Brusel.
- Učiť sa byť Európanmi. Pestovať našu európsku identitu.
Monika Uhlerová
prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR
- Je mnoho benefitov, ktoré prináša členstvo v EÚ slovenským občanom, ale najviac si cením jej sociálny rozmer. Na výhody sa pozerám optikou realizácie sociálnych a zamestnaneckých práv. Európsku úniu vnímam ako veľký sociálny projekt prinášajúci množstvo sociálnych opatrení, ktoré by sa realizovali a napĺňali oveľa ťažšie, keby sme neboli členskou krajinou EÚ. Mnohé by záviseli od politickej vôle a schopnosti národných politických elít tieto vôbec reflektovať a prinášať. Mnohým obyvateľom často uniká fakt, že množstvo opatrení v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti máme v našej legislatíve práve vďaka európskej legislatíve. Akákoľvek legislatíva pripravovaná na európskej úrovni plne rešpektuje sociálny dialóg, čiže bez pripomienok a komunikácie so sociálnymi partnermi, teda aj odbormi, nie je možné žiadnu legislatívu prijať. Tu nám môže byť EÚ veľkou inšpiráciou. Aktuálne prijaté smernice o spravodlivých minimálnych mzdách a o transparentnosti odmeňovania budú mať zásadný dosah na odmeňovanie aj slovenských zamestnancov. Zo skúsenosti a debát na európskej úrovni vidím, že táto oveľa rýchlejšie reaguje na nové výzvy a tomu prispôsobuje legislatívu, ako úroveň národná. A tak nielen pre vyššie uvedené dôvody, podľa môjho názoru členstvo v EÚ pre našu krajinu a jej občanov prináša viac plusov ako mínusov.
- Za šírenie takéhoto názoru nesú zodpovednosť aj niektorí politici, ktorí využívajú strach, neistotu alebo nespokojnosť časti obyvateľstva na napĺňanie svojich mocenských ambícií. Zjednodušenou rétorikou, manipuláciou a lžami vytvárajú imaginárnych nepriateľov, ktorí môžu za problémy ľudí alebo sú ich ohrozením. A jedným z tých nepriateľov môže byť aj „Brusel a jeho diktát“. Často ľudia vnímajú EÚ ako abstraktný neuchopiteľný projekt, ktorý im je vzdialený, nerozumejú mu a nemá na ich životy (pozitívny) dosah. V tom lepšom prípade je zdrojom eurofondov, ktoré sú však objektom korupcie alebo predmetom nezmyselných požiadaviek s prílišnou administratívnou záťažou. Je preto potrebné neustále poukazovať na prínosy európskej legislatívy napríklad v sociálnej a zamestnaneckej oblasti, čo má v konečnom dôsledku bezprostredný dosah na život každého jednotlivca. Často akékoľvek výhody ľudia berú ako samozrejmosť a nevidia pozadie ich dosiahnutia. Ďalším problémom je pomalšie dobiehanie tzv. starších členských krajín najmä výškou miezd a platov. Za to však nemôže „Brusel“, ale najmä (neriešené) vrstvené problémy generované naším ekonomickým a sociálnym modelom.
- Byť súčasťou demokratickej a sociálnej Európy znamená byť aj aktívnym občanom. Ak niečo spoluvytváram, je mi to zároveň blízke. Ak však len pasívne prijímam (výhody alebo rozhodnutia), môžem nadobudnúť pocit odcudzenia a vzdialenosti. Byť aktívnym občanom môžem byť na lokálnej, miestnej, komunitnej úrovni, môžem sa zaujímať o veci verejné, vyjadrovať sa k nim, aktívne prispievať k riešeniu problémov v mikrosvete, v ktorom žijem. Môžem sa organizovať (napríklad v odboroch), združovať sa v rôznych spolkoch či záujmových skupinách. Aktívne občianstvo vytvára synergický efekt, čo prispieva k skvalitňovaniu života jednotlivca, ako aj celého spoločenstva, v ktorom žije.
Radovan Geist
vydavateľ EurActiv.sk, portálu o dianí v EÚ
- Členstvo v EÚ ťažko hodnotiť účtovným prístupom plusov a mínusov. Vo svojej podstate je to predovšetkým historicky výnimočná šanca pre Slovensko suverénne spolurozhodovať o vlastnom osude. Na konkrétnej podobe EÚ sa vám môže mnoho vecí páčiť, alebo nepáčiť: ja by som bol napríklad rád, ak by EÚ viac a rýchlejšie investovala do environmentálnej udržateľnosti, ak by mala kompetencie, ktoré by umožnili efektívne zdaniť veľké firmy, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní vďaka dieram v národných daňových systémoch, ak by mala rozpočet, ktorý by jej umožňoval viac a lepšie investovať do sociálnej kohézie, či tlmiť dosahy externých hospodárskych šokov, ak by mala vyššie obranné kapacity, rozhodnutia v zahraničnej politike nemohla blokovať jedna členská krajina atď. Riešením týchto nedostatkov však nie je spochybnenie „výhodnosti“ členstva v EÚ pre Slovensko (a ľudí žijúcich v ňom), ale snaha o zmenu podoby EÚ – priamo či prostredníctvom volených zástupcov na národnej aj európskej úrovni. A, samozrejme, v spolupráci s európskymi občanmi v iných členských krajinách. Okrem toho, členstvo v EÚ je v prvom rade príležitosťou – a závisí v mnohom od krajiny, ako ju dokáže využiť. Dáva príležitosť pracovať či študovať inde v Európe. No ak krajina nedokáže ponúknuť takýmto ľuďom dôvod vrátiť sa, príde o nich. Otvára polmiliardový trh pre naše firmy. No ak ich nedokážeme efektívne podporiť, neuspejú na ňom. Atď. Opäť, to neznamená, že by bolo členstvo v EÚ „nevýhodné“ – musíme sa naučiť využiť jeho potenciál.
- „Bruselský diktát“ je populárna dezinformácia šírená širokou skupinou politických aktérov, ktorí za svoj populizmus skrývajú presadzovanie ideologickej agendy alebo úzkych ekonomických záujmov. Nič ako „diktát Bruselu“ neexistuje už len preto, že všetky dôležité rozhodnutia sú schvaľované zástupcami občanov: priamo volenými v Európskom parlamente alebo sprostredkovane v Rade EÚ, v ktorej rozhodujú ministri členských krajín. Niektoré z rozhodnutí sa nám nemusí páčiť, pri niektorých môže byť Slovensko v rade dokonca prehlasované (ak sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou), ale nie je to žiaden „diktát“ a už vôbec nie „Bruselu“ – je to demokraticky legitímne rozhodnutie. V skutočnosti takéto skresľovanie fungovania európskej politiky len podkopáva presadzovanie našich záujmov v EÚ, to totiž závisí od schopnosti jasne formulovať pozície a ponúkať racionálnej argumenty.
- Proces europeizácie verejnej diskusie, politickej kultúry, kolektívnej identity je dlhý a nie jednosmerný. Môžem ponúknuť len veľmi nedokonalú odpoveď, ktorá určite mnoho dôležitého vynechá, ale: posilniť výchovu k občianstvu vrátane európskeho občianstva, podporovať iniciatívy, ktoré vytvárajú cezhraničné mosty – občianske, v kultúre, médiách, učiť sa využívať možnosti ovplyvňovať európsku politiku (od lokálnej po európsku úroveň). A učiť sa byť otvorený a zároveň kriticky obozretný voči informáciám.
Zuzana Wienk
riaditeľka o.z. Bystriny a Biela vrana
- Určite prevažujú plusy. Vyrástla som ako dieťa za komunizmu, keď moje možnosti spoznávať svet končili pred Hainburgom oficiálne schválenou literatúrou a kultúrou. Mestá boli šedé, domy neopravené, mnohí kritickí ľudia vo väzení. Najviac si cením, že sme súčasťou európskej kultúry a priestoru, v ktorom sa môžeme slobodne pohybovať, inšpirovať, rásť, opravovať chyby našich spoločností a nemusíme sa báť, že nás niekto uväzní. Môžeme spoznávať krajiny, kultúry, prírodné krásy.
- Lebo polopravdy a zjednodušenia sa šíria najľahšie a málokto si dá námahu pozrieť sa zložitosti bližšie a pochopiť ich. Je pravdou, že ani Európska únia nie je dokonalá a mnohé regulácie, ktoré ľudia vyčítajú Bruselu a ktoré Európa potrebuje zjednotiť, aby v nej mohol dobre fungovať trh, boli naozaj nepraktické alebo nedobré. Ale Európa je slobodným priestorom s 27 členskými krajinami, ktoré sa musia dohodnúť. To je náročné. Samozrejme, že sa pritom urobia chyby a tie sa musia opraviť, Radšej si však vyberiem spoločný priestor, v ktorom sa niekedy zdĺhavo hádame, ale spolu sme silnejší, ako izoláciu Slovenska alebo jeho príklon k diktatúre. V Rusku by som bola už dávno vo väzení alebo v exile. Tvrdá ruka vedie vždy k zneužitiu moci a rozkladu. Aj keď je demokracia ťažšou cestou, z dlhodobého hľadiska je lepšou ako diktatúra.
- Bližšie sa spoznať. Neporozumenie a zlý pocit kvitnú najmä z diaľky. Ak vytvoríme čo najviac možností, aby sa ľudia z Európy vzájomne miešali, navštevovali, spoznávali a spolupracovali, zistíme, že máme veľa spoločného. Veľa cestujem po svete a stretávam ľudí z rôznych kultúr a až v tej chvíli človek zistí, akí sme si v Európe blízki a koľko vecí si ani nemusíme vysvetľovať. Je to však dlhý proces.
Čo si myslíte Vy? Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami?
DEMDISZapojte sa do diskusie na tému, ktorá týka nás všetkých - aktívnych občanov, Slovákov a Európanov.
Keď zahlasujete za 7 komentárov, budete zoskupení spolu s ostatnými v názorových skupinách.
Ďakujeme, že diskutujete slušne!
Odpojiť Facebook účetO projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
Ak vidíte zmysel v nachádzaní spoločnej reči v rozhádanej spoločnosti, podporte nás! Ďakujeme <3.
