V aktuálnej diskusii sa zhodujeme, že „zahraničná a bezpečnostná politika EÚ je v súčasnej podobe príliš ťažkopádna.” Rozdeľuje nás však odpoveď na otázku, či môže byť roztrieštená EÚ nezávislá a akcieschopná. Chceme silnejšiu a jednotnejšiu EÚ, ale s rešpektom k suverenite jednotlivých štátov. Čo to znamená a ako si predstavujeme hranice medzi jednotou a suverenitou?
Zapojte sa do diskusie a využite svoj hlas. Už 8. júna máme možnosť pretaviť slová do akcie v eurovoľbách.
Hlasujte za aspoň 7 názorov, a uvidíte, ktorá skupina diskutujúcich je vám bližšia.
Aktuálna diskusia prebieha cez nový diskusný DEMDIS softvér. Ak vám náhodou niečo nefunguje, dajte nám prosím o tom vedieť cez tento dotazník.
V čom spočíva konflikt?
Skupina A sa v prebiehajúcej diskusii zatiaľ vyprofilovala na tom, že diskutujúci nie sú spokojní so súčasnou formou fungovania EÚ. Absolútna väčšina týchto diskutujúcich si totiž myslí, že kým „výhody EÚ sú stabilné, počet nevýhod pribúda.” Považujú to za zlé znamenie.
Priali by si preto „voľnejšiu úniu silnejších národných štátov”. To podľa tejto skupiny diskutujúcich znamená aj rešpektovanie práva veta. „Ak sa zruší právo veta v takmer všetkých oblastiach, tak to bude koniec EÚ,” deklarujú jednoznačne.
Skupinu B tvoria diskutujúci, ktorí si myslia, že súčasné problémy EÚ sú často spôsobené jej roztrieštenosťou, nejednotnosťou. Ako totiž pripomínajú, „v jednote je sila.” Títo diskutujúci si preto myslia, že „EÚ by mala mať spoločné ozbrojené sily.”
Sú tiež po väčšinou presvedčení, že „EÚ by mala smerovať ku federalizácii,” a preto sú viac otvorení aj obmedzeniu práva veta. Deklarujú totiž, že sú „za posilnenie (kompetencií) EÚ len ak bude demokratickejšia.”
Záujmy občanov nad záujmami (vlád) štátov
Diskusia nám priniesla jednoznačnú zhodu na tom, že „demokratické reformy sú potrebné, aby občania EÚ mali väčší hlas v rozhodovacích procesoch.” Zhodujeme sa aj na tom, že „v EÚ by mali mať prednosť záujmy občanov a nie vlád štátov.”
Dokonca deklarujeme, že treba „radikálnu demokratickú reformu EÚ.” Akú podobu však má táto reforma mať? Môže EÚ zvyšovať mieru demokracie rozhodovacích procesov, ak vie v súčasnosti vláda jedného členského štátu brániť v rozhodnutí, ktoré si praje absolútna väčšina občanov v EÚ.
Zhodujeme sa, že „zahraničná a bezpečnostná politika EÚ je v súčasnej podobe príliš ťažkopádna.” Ako to teda zmeniť? Čo vlastne znamená, keď zhodne deklarujeme, že „chceme silnejšiu a jednotnejšiu EÚ, ale s rešpektom k suverenite jednotlivých štátov”?
Ako môže byť roztrieštená EÚ silnejšia?
Aj táto diskusia ukazuje, že väčšia funkčnosť a sila EÚ spočíva v jednote. Zároveň sa ale nezhodujeme v názore na to, či aj roztrieštená EÚ môže byť nezávislá a akcieschopná. Nie je ale právo veta členských krajín v protipóle s touto jednotou? V ktorých oblastiach nám je k prospechu a v ktorých na ťarchu.
Diskutujúci uznávajú, že nie všade je rovnako potrebné a kým niektoré rozhodnutia by mala robiť EÚ, iné musia robiť národné štáty. Zhodli sme sa, že „diskusiám o posilnení EÚ by mal predchádzať nezávislý audit, čo by (ne)bolo účelnejšie riešiť na národnej úrovni.”
V ktorých oblastiach si teda vieme predstaviť silnejšiu EÚ? Len zahraničnej a obrannej, alebo si prajeme aj spoločné sociálne zabezpečenie, prípadne úniou garantovanú minimálnu mzdu?
Zhodne tvrdíme, že nám nie je „jedno, aká bude EÚ.” Odmietame, aby za nás rozhodni iní. Zároveň sa zhodujeme, že EÚ by nemala zostať rovnaká. Akú tvár jej teda chceme dať? Kde uprednostníme silu jednoty a ustúpime zo požiadaviek národnej suverenity? Kde zas jednoznačne povieme, že toto rozhodnutie musí spraviť každý štát sám za seba? Aké by mali byť tie zmeny, po ktorých zhodne voláme?
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
