Priebežné výsledky DEMDIS diskusie nám ukazujú, že doprava v Bratislave je problém, ktorý treba riešiť. Pozrite si výsledky diskusie a zapojte sa do jej pokračovania!
Hlasujte aspoň za sedem komentárov, a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Kto sa zapojil?
Za ostatný týždeň sa do diskusie o doprave v Bratislave zapojilo takmer 450 hlasujúcich, z ktorých len 4 % deklarovali, že nežijú v Bratislave. Zároveň až 81 % ľudí má vodičský preukaz.
Rozdelili sa na dve názorové skupiny, najmä podľa postoja k regulácii množstva osobnej motorovej dopravy v Bratislave a názoru na efektívne a spravodlivé rozdelenie verejného priestoru pre všetky druhy dopravy, od automobilovej až po pešiu.
Skupina A je charakteristická presvedčením, že najmä autá sú zodpovedné za zhoršovanie kvality vzduchu, smrteľné dopravné nehody či zápchy a spomaľovanie dopravy pre všetkých obyvateľov mesta.
Diskutujúci združení do skupiny A sú preto presvedčení, že dopravu v hlavnom meste treba regulovať, rovnako ako parkovanie, a že pre mnohých je auto skôr symbolom statusu a ega než nevyhnutnosťou.
Skupinu B tvoria najmä ľudia, ktorí si myslia, že výstavba cyklotrasy na Vajanského a Rázusovom nábreží je príkladom arogancie moci. Myslia si, že cyklotrasa nemá mimo letných mesiacov žiadny zmysel a preto chcú dopravu na nábreží vrátiť do pôvodného stavu a cyklotrasu presunúť na chodník.
“Upokojenie dopravy” diskutujúci z tejto skupiny považujú za newspeak pre šikanovanie vodičov. Zhodujú sa, že “auto je nevyhnutnosť lebo nie každý má taký zdravotný stav, aby mohol jazdiť na bicykli!”
Zároveň dodávajú, že ani mestská hromadná dopravy nemôže byť efektívna, keď stojí v zápche! Napokon, ako prekvapivo tvrdia, za tie nie sú zodpovedné hlavne množstvá áut na bratislavských cestách. Vinu pritom hľadajú na strane magistrátu.
Na čom sa zhodneme
Jednoznačná zhoda panuje na tom, že každý chceme žiť v meste, ktoré sa nám bude páčiť. Konsenzus tak viac menej prirodzene nachádzame aj na tom, že chceme žiť v bezpečnom meste so zdravým životným prostredím.
Až 77 % diskutujúcich uviedlo, že „doprava v Bratislave je problém, ktorý treba riešiť”. A len o percento ľudí menej si myslí, že „dopravné riešenia musia férovo a efektívne zohľadňovať potreby a záujmy vodičov, cestujúcich v MHD, cyklistov aj chodcov”.
Zároveň s tým súvisí prevažujúci názor, že dopravné riešenia musia pamätať ako na obyvateľov dotknutého územia, tak jeho užívateľov. “Aj centrum mesta patrí všetkým, nielen ľuďom, ktorí tam bývajú,” zhodlo sa až 81 % diskutujúcich.
Auto ako nevyhnutnosť?
Nesúlad však nastáva, keď hľadáme spôsob ako zohľadňovať potreby všetkých účastníkov dopravy v meste férovo a efektívne. Motoristi vnímajú často budovanie cyklotrás na úkor ciest ako neefektívne a zbytočné. Radia preto, aby chodníky zdieľali chodci aj s cyklistami. Tí sa však pri vysokej intenzite dopravy už dnes často necítia pri pohybe mestom bezpečne.
Dá sa teda vôbec zvyšovať komfort a plynulosť dopravy v meste bez toho, aby sa znížil počet ľudí, ktorí používajú auto aj vtedy, keď to nepotrebujú?
Väčšina diskutujúcich deklaruje, že “ak by auto nebolo najefektívnejším prostriedkom, nepoužíval by som ho tak často.” Až polovica diskutujúcich sa totiž sťažuje na efektivitu mestskej hromadnej dopravy. Zhodneme sa, že “MHD má pred súkromnou dopravou prednosť”?
Prečítajte si zaujímavosti a štatistiky dopravy v Bratislave ako aj návrh riešenia z pohľadu hlavného mesta.
Riešenie dopravy z pohľadu hlavného mesta
Na dopravu v Bratislave sa nemôžeme pozerať len cez jeden druh dopravy, ale rovnocenne cez všetky štyri - individuálnu, hromadnú, cyklodopravu aj peší pohyb. Našou snahou je dosiahnuť, aby sa čo najviac obyvateľov mohlo čo najbezpečnejšie, najkomfortnejšie a najefektívnejšie presúvať po meste.
Na úvod treba jasne povedať, že je veľa životných situácií, kedy sa človek musí po meste pohybovať autom, a je to úplne v poriadku.
Horšie však je, že počet áut v Bratislave neustále rastie. V Bratislave je máme zaregistrovaných o 9 percent, alebo o 31 tisíc áut viac než v roku 2019. Celkovo počet registrovaných áut v Bratislave atakuje hranicu 355-tis. osobných áut. V roku 2004 to bolo len 165 tisíc, teda ide o nárast viac ako 100%.
So zvyšujúcim sa počtom áut stúpa aj celková intenzita dopravy, čiže počet vozidiel a cestujúcich v uliciach a s tým sa objavujú aj zápchy. Hlavnými križovatkami dnes prechádza výrazne viac áut, než po minulé roky, alebo pred pandémiou.
- Napr. križovatkou Bajkalská x Trenčianska prejde v priemere o 27% alebo o 6251 áut viac za deň, než minulý rok.
- Šancovou x Jeleňou o 7% viac oproti minulému roku.
- Galvaniho x Ivanskou cestou o 24%, alebo o 2520 áut viac denne, oproti roku 2019.
Dáta sú získané zo senzorov/detektorov v križovatkách, ktoré sú umiestnené pod asfaltom. Tieto senzory počítajú každé vozidlo, ktoré prejde cez daný jazdný pruh a následne komunikujú s radičmi v cestnej svetelnej signalizácii v križovatkách.
Všetci chceme, aby sme trávili čo najmenej času v zápchach. Faktom však je, že v meste, v zastavanom území, nie je možné cesty donekonečna nafukovať, v zastavanom území už nie je na ne jednoducho ďalší fyzický priestor.
Tam, kde to možné je, sa samozrejme cesty snažíme rozširovať aj budovať nové. Takto sme napr. v 2023 dokončili rozšírenie Harmincovej z 2 na 4 pruhy - projekt, o ktorom mnohí dlhé roky tvrdili, že sa nedá. Robíme aj na predĺžení Saratovskej. Týchto možností je v meste ale málo a sú to skôr výnimky.
V genereli dopravy máme zadefinovanú tzv. Severnú tangentu, prepojenie Bajkalskej a Brnianskej, ktoré by odľahčilo Šancovu, alebo tzv. Vonkajší polokruh s tunelom, na prepojenie Galvaniho a Borov. Pri cenovkách zhruba 100 mil. eur a 800 mil. eur, a faktom že tieto projekty nie je možne financovať z eurofondov, sú to ale riešenia, na ktoré mesto teraz jednoducho nemá peniaze.
Skúsenosti zo všetkých miest sú jednoznačné. Jediný naozaj účinný spôsob ako minimalizovať zápchy, je budovať kvalitnú infraštruktúru pre čo najviac rôznych spôsobov dopravy, do ktorých sa všetci obyvatelia efektívne rozdelia, podľa individuálnych potrieb a preferencií.
Jednoducho ten, kto sa v deň, kedy mu to vyhovuje, rozhodne ísť napr. verejnou dopravou alebo bicyklom, zároveň nezaberá svojím autom miesto na ceste a necháva tak viac priestoru na ceste pre toho, kto autom v ten deň potrebuje ísť. Tento efekt vynásobený tisícmi je presne to, čo umožňuje vodičom mať menšie zápchy. Nikto nehovorí, že všetci majú presadnúť z áut na bicykel.
Kým ešte na jeseň 2022, cestovalo v MHD približne len 90 percent počtu cestujúcich pred pandémiou, dnes sme sa už dostali na úroveň predpandemického stavu. Presne preto od začiatku posilňujeme a modernizujeme MHD, aby bola pre Bratislavčanov ešte viac atraktívna. Ročná električenka je pritom dnes stále lacnejšia, ako bola pred rokom 2019.
- Kým v 2019 malo len 56 percent autobusov klimatizáciu, dnes to je už prakticky 100 percent.
- Do ulíc sme dostali viac ako
- 150 nových autobusov
- postupne prichádza 50 nových hybridných trolejbusov
- 30 električiek
- 4 vodíkové autobusy
- Kapacita sa v (nových) električkách zvýšila o 89 miest.
- Nových/zrekonštruovaných zastávok MHD je od roku 2021
- Električkové nástupiská (Račianska radiála): 13
- Prístrešky celkove: 158
Budujeme tiež bus pruhy a zahusťujeme intervaly liniek, aby MHD bola rýchla a spoľahlivá. Na niektorých nosných linkách však jazdia spoje v špičke už tak často, že už nie je moc priestoru na ďalšie zahustenie vozidiel.
- Račianska radiála: interval 2 minúty (Komisárky - Račianske mýto 20 min.)
- Karloveská radiála: interval 4 minúty (Kútiky - Poštová 15 min.)
- Dúbravská radiála: interval 4 minúty (Pri Kríži - Centrum 26 min.)
- Ružinovská radiála: interval 4 minúty (Astronomická - Poštová 19 min.)
Preto ak chceme zvýšiť kapacitu prepravených osôb v MHD, musíme sa už orientovať na veľkokapacitnejšie vozidlá.
- Začali sme prevádzkovať úplne nové 24 metrové megatrolejbusy, ktoré dokážu prepraviť podstatne viac cestujúcich.
- Práve začatá modernizácia električkového depa Krasňany už počíta so servisovaním budúcich, dlhších a výrazne kapacitnejších 50 metrových električiek.
Ďalším spôsobom prepravy je cyklo. Už dnes približne 20 tisíc obyvateľov používa bicykel na pravidelný presun po meste, napr. do práce alebo na nákup. Ďalších 40 tisíc jazdí bicyklom menej často a na rekreáciu alebo šport. Skúsenosti z iných miest aj z prieskumov v Bratislave sú tiež jednoznačné - ďalšie tisíce ľudí začnú jazdiť na bicykli vtedy, ak sa na ceste budú cítiť bezpečne. Presne preto budujeme bezpečné a kvalitné cyklotrasy.
Skúsenosti z iných európskych miest, s podobnou alebo dokonca aj drsnejšou klímou potvrdzujú, že vďaka bezpečnej infraštruktúre bicykluje viac ľudí celoročne, teda aj v zime. Vďaka sčítačom vieme, že aj pred spustením novej cyklotrasy na Vajanského, jazdilo po nábreží aj v tých najtuhších zimných mesiacoch viac ako 400 cyklistov denne.
Práve obyvatelia, ktorí sa rozhodnú využiť bicykel, nebudú zaberať miesto na ceste svojím autom, a nechajú viac priestoru pre vodičov, ktorí auto potrebujú. Bez prehnania, obyvateľ na bicykli alebo v autobuse, je spojenec obyvateľa v aute, ktorý vďaka nemu bude stáť menej v zápchach.
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live výsledky môžete sledovať zas tu.
