Bez sociálneho dialógu sa ako krajina nikam neposunieme. (Výsledky diskusie)

Z neochoty diskutovať vznikajú konflikty, nedomyslené rozhodnutia, zlé zákony a v konečnom dôsledku aj stagnácia.

Zhodujeme sa, že funkčný sociálny dialóg považujeme za nevyhnutnosť a vláda by mala do neho aktívne zapájať zainteresované strany, aby prijímaným zákonom mali možnosť vyjadriť sa všetci, ktorých sa tieto zákony týkajú.

Zhodne tiež považujeme za neakceptovateľné, aby významná časť schválených zákonov obišla štandardný legislatívny proces a pripomienkové konanie.

Napokon, zhodu nachádzame aj na dôsledkoch. Uvedomujeme si, že bez diskusie sociálnych partnerov a nájdeného konsenzu či aspoň kompromisu sa Slovensko nikam neposunie. Report vychádza z dát, ktoré nájdete na tomto linku.

Prečo podporujeme inštitút sociálneho dialógu ale zároveň podporujeme zákony šité horúcou ihlou, písané z osobných dôvodov a motívov?

Problém, zdá sa, spočíva nie len v nepochopení celého rozmeru sociálneho dialógu ale aj v ochote popierať vlastné hodnoty v prípade, že sa narýchlo a bez diskusie prijímajú politiky, ktoré nám vyhovujú.

Názorové skupiny a štiepiace línie

Zásadné štiepenie a názorové rozdiely medzi dvoma skupinami diskutujúcich vznikli najmä vo vyvažovaní medzi používaním moci a pristupovaním k diskusii. Kým jedna skupina diskutujúcich (výrazne početnejšia) považuje sociálny dialóg za nevyhnutný pre funkčnú demokratickú spoločnosť, druhá časť diskutujúcich ho skôr vníma ako prekážku v efektívnom výkone vládnych politík.

Skupinu A charakterizuje presvedčenie, že „k prijímaným zákonom by mali mať možnosť sa vyjadriť všetci, ktorých sa to týka”. (11) Ako problematické vnímajú nadmerné obchádzanie štandardného legislatívneho procesu a medzirezortného pripomienkového konania (MPK) pri schvaľovaní zákonov v Národnej rade SR (NR SR). Funkčný sociálny dialóg považujú za nevyhnutný pre zdravé fungovanie spoločnosti.

Absolútna väčšina skupiny deklaruje, že „vláda by mala aktívne zapájať zainteresované strany do dialógu” (15), pretože „bez diskusie sociálnych partnerov, a nájdeného konsenzu či aspoň kompromisu, sa Slovensko nikam neposunie”. (4) Tejto skupine sú úplne cudzie snahy o centralizáciu moci a obmedzovanie sociálneho dialógu či diskusie ako takej.

Skupinu B charakterizuje najmä vysoká podpora názoru, že „vláda má používať získanú moc. Netreba sa zdržiavať diskusiami”. (2) Polovica tejto skupiny je zároveň presvedčená, že „potrebujeme centralizovať moc, aby vláda nebola otravovaná diskusiami.” (5)

V skupine panuje síce pozitívny postoj k hrubým kontúram sociálneho dialógu, no je rozdelená v prístupe k jeho jednotlivým aspektom. Väčšina skupiny B deklaruje, že „funkčný sociálny dialóg je nevyhnutnosťou” (0), zároveň však v skupine prevláda aj presvedčenie, že otvorenú diskusiu netreba ani vtedy, ak proti napochytrým a zásadným zmenám nemalá časť spoločnosti dôrazne protestuje. (24)

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii

1. Funkčný sociálny dialóg je nevyhnutnosťou. (0)
2. Je problém, ak za posledný rok až štvrtina schválených zákonov obišla štandardný legislatívny proces a MPK. (14)
3. Vláda by mala aktívne zapájať zainteresované strany do dialógu. (15)
4. K prijímaným zákonom by mali mať možnosť sa vyjadriť všetci, ktorých sa to týka. (11)
5. Narýchlo naverbovaní poslanci a politici nie sú profesionálne schopní viesť štát. Potrebujeme ekonomických a sociálnych profíkov a kontrolu. (19)
6. Vláda by nemala rozhodovať „o nich, bez nich”. (6)
7. Bez diskusie sociálnych partnerov, a nájdeného konsenzu či aspoň kompromisu, sa Slovensko nikam neposunie. (44)
8. Chýbajúci sociálny dialóg prispieva ku konfliktom a zbytočne blbej nálade. (7)
9. Zásadná legislatíva by sa nemala šiť horúcou ihlou - poslaneckými návrhmi, či prílepkami. (13)

Nevyhnutnosť

Napriek pestrosti postojov zúčastnených názorových skupín nachádzame široký súbor konsenzuálnych postojov, ktoré majú vysokú podporu naprieč tábormi. „Funkčný sociálny dialóg” považujeme za „nevyhnutnosť” (0) a vláda by mala do neho „aktívne zapájať zainteresované strany”. (15) A to tak, aby k „prijímaným zákonom mali možnosť vyjadriť sa všetci, ktorých sa to týka”. (11)

Zhodujeme sa, že je ťažko akceptovateľné, aby významná časť schválených zákonov obišla štandardný legislatívny proces a pripomienkové konanie. (14) A to preto, že „zásadná legislatíva by sa nemala šiť horúcou ihlou - poslaneckými návrhmi, či prílepkami.” (13)

Zhodu nachádzame aj na dôsledkoch – „chýbajúci sociálny dialóg prispieva ku konfliktom a zbytočne ,blbej’ nálade”. Väčšinou sme totiž presvedčení, že „bez diskusie sociálnych partnerov a nájdeného konsenzu či aspoň kompromisu sa Slovensko nikam neposunie”.

Každý, koho sa to týka

Diskutujúci si zhodne uvedomujú, že zásadné rozhodnutia by nemali byť prijímané bez konzultácie s tými, ktoré plánovaná legislatíva najviac zasahuje. Vedenie takéhoto dialógu získalo v diskusii najkonsenzuálnejšiu podporu.

Až 87 % diskutujúcich je presvedčených, že „vláda by mala aktívne zapájať zainteresované strany do dialógu”. (15) Nesúhlasili s tým len 4 % hlasujúcich. Zároveň tento komentár vyšiel ako konsenzuálny v oboch názorových skupinách.

Podobnú, len o niečo menšiu podporu získalo tvrdenie, že „k prijímaným zákonom by mali mať možnosť sa vyjadriť všetci, ktorých sa to týka”. (11) S týmto komentárom súhlasilo 84 % ľudí. Až 74 % diskutujúcich je totiž zároveň presvedčených, že vláda by nemala rozhodovať „o nich, bez nich”. (6)

Skutočný dialóg aj v parlamente

Zhodujeme sa, že vláda by mala podporovať dialóg a zdravú komunikáciu s organizáciami, ktorých fungovanie môže legislatívna iniciatíva vlády výrazne zasiahnuť. Ak sa to však týka konkrétnej vlády a inštitúcií, časť diskutujúcich začína prejavovať vláde skôr podporu. Vidieť to aj na postojoch k obchádzaniu štandardného legislatívneho procesu, ktorého súčasťou je aj pripomienkové konanie otvorené všetkým zainteresovaným stranám.

Len 12 percent diskutujúcich si nemyslí, že dôležité zákony by mali byť prijímané narýchlo, bez diskusie zodpovedného ministerstva so všetkými zainteresovanými aktérmi, alebo prostredníctvom ich násilného „prilepenia” do iných zjavne nesúvisiacich zákonov. (13)

Obchádzanie štandardného legislatívneho procesu býva bežnou súčasťou práce NR SR. Azda aj preto sa značná časť diskutujúcich domnieva, že podmienky na takéto konanie nie sú dostatočne jasné - „potrebujeme viac špecifikovať dôvody na skrátené legislatívne konanie”, pretože ako tvrdia, „teraz sa pod to skryje kadečo”. (23) Vzhľadom na nesúhlas skupiny B však o konsenze hovoriť nemožno.

Diskusia len keď vyhovuje „našim”? Protirečenia v skupine B

Kým v skupine A si diskutujúci udržali pomerne širokú konzistentnosť vo svojich názoroch na potrebu sociálneho dialógu, v skupine B nachádzame viaceré protirečenia. Až 71 % skupiny B deklaruje sociálny dialóg ako nevyhnutný, zároveň až 59 % skupiny tvrdí, že vláda by sa nemala pri vládnutí zdržiavať diskusiami.

V skupine B to ale nemožno čiastočne prisúdiť len vysokej miere nedôvery v politickú reprezentáciu na Slovensku. Naopak, práve v skupine A vidíme oveľa vyšší pomer ľudí, ktorí sú presvedčení, že štát riadia ľudia, „ktorým občania sú dôležití iba pri voľbách, potom sú iba NULY!” (20)

Môžeme sa preto domnievať, že skupinu B tvoria z veľkej časti diskutujúci, ktorí podporujú práve aktuálnu vládnu garnitúru pod vedením Smeru a premiéra Roberta Fica. Sčasti to potvrdzuje aj aktuálna vládna téma rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá u jej oponentov vyvoláva podozrenia z účelovej snahy o pomoc trestne stíhaným ľuďom blízkym predstaviteľom vlády.

Kým skupina A nepochybuje, že zrušiť túto významnú inštitúciu neštandardne cez skrátené legislatívne konanie je predčasné, v skupine B môžeme naopak vidieť jednoznačnú podporu tohto vládneho zámeru. (26)

Tento predpoklad podporujú aj postoje k účelnosti protestov ako snahy o otvorenie diskusie na rýchlo presadzované zmeny. Môžeme sa domnievať, že časť skupiny B si túto otázku spojilo práve s nedávnymi široko medializovanými protestami opozície proti zámeru vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry.

Stotožnenie si všeobecného hodnotenia s aktuálnou politickou situáciou na Slovensku naznačuje skupina B aj pri ďalšej otázke vzťahu medzi absenciou diskusie a práva na protest. Kým väčšina všetkých diskutujúcich súhlasí s tvrdením, že „nepripustením diskusie len zvyšujeme legitimitu protestu voči návrhom”, (28) a v skupine B s tým nesúhlasil vôbec nikto.

Podporu vlády premiéra Fica ako možnú príčinu názorovej nekonzistentnosti skupiny B môžeme odhadovať aj z niekoľkých ďalších komentárov, na ktoré diskutujúci zaradení do skupiny B odpovedali protichodne. Väčšina skupiny B si nemyslí, že „sociálny dialóg zbytočne sťažuje prijímanie rozhodnutí”, (1) zároveň sa však konkrétne pri vláde zhodujú, že „vláda má používať získanú moc. Netreba sa zdržiavať diskusiami”. (2)

Podobne to ilustruje aj komentár, v ktorom si časť skupiny B, zdá sa, opäť stotožňuje inštitúciu slovenskej vlády s jej aktuálnym personálnym obsadením. Jednoznačná väčšina skupiny B dokonca v súvislosti s postupmi vlády podporila aj spôsob popísaný všeobecne negatívne vnímanou metaforou o „tlačení na pílu”. (25)

Môže byť sociálny dialóg funkčný? Prečo mu neveríme

Aj keď si vo všeobecnosti jednoznačne uvedomujeme, že sociálny dialóg je nevyhnutný, u časti diskutujúcich sa prejavila aj nedôvera v jeho skutočnú funkčnosť a schopnosť prinášať výsledky. Problém nachádzame tiež v (ne)dôvere v predstaviteľov jednotlivých sociálnych partnerov a stavovských organizácií.

Takmer tretina diskutujúcich je skeptická, či sociálny dialóg vôbec dokáže priniesť výsledky aj v kvalite zákonov prijímaných v NR SR. Viac ako 30 % diskutujúcich si myslí, že „ani funkčný sociálny dialóg nezlepší kvalitu legislatívy”. Proti tomuto tvrdeniu sa ohradilo 49 % diskutujúcich.

Väčšina diskutujúcich si totiž myslí, že pri prijímaní legislatívy sa sociálny dialóg s partnermi a konzultácie s odborníkmi sa často iba predstierajú. Až 63 % diskutujúcich si myslí, že „legislatíva sa konzultuje s odborníkmi a stakeholdermi len na oko”. (16)

Viac ako tretina diskutujúcich totiž predpokladá, že zástupcovia sociálnych partnerov sa vždy výmenou za nejaké ústupky a výhody prispôsobia vláde. Až 35 % diskutujúcich sa domnieva, že „sociálny dialóg je len fraška.” Predpokladajú, že vláda má tendenciu nájsť si „správnych” či „poslušných” predstaviteľov sociálnych partnerov. (8)

Napriek miernym pochybnostiam o funkčnosti sociálneho dialógu a integrite predstaviteľov sociálnych partnerov nachádzame oveľa väčšie porozumenie o dôvodoch, pre ktoré sociálny dialóg zvykne politikom vadiť - „sociálny dialóg prekáža tým, ktorí sledujú svoje súkromné záujmy a nie verejné blaho”. (10) Tento postoj podporuje až 77 % zo všetkých diskutujúcich, kým len 15 % bolo proti. V skupine B však podpora nedosiahla nadpolovičnú väčšinu.

Dôsledky

Rovnako ako na nevyhnutnosti sociálneho dialógu sa diskutujúci zhodli aj na dôsledkoch jeho absencie či nefunkčnosti. Zhodujeme sa, že „chýbajúci sociálny dialóg prispieva ku konfliktom a zbytočne blbej nálade”, (7) či na tom, že „dostatočná diskusia je kľúčová aj pre udržanie domácich podnikov aj prilákanie zahraničných investorov”. (12)

Uvedomujeme si, že parlamentná demokracia je závislá od schopnosti politických strán dohodnúť sa a nájsť kompromis. Jednoznačnú podporu 76 % diskutujúcich preto získalo aj tvrdenie, že „bez diskusie sociálnych partnerov, a nájdeného konsenzu či aspoň kompromisu, sa Slovensko nikam neposunie”. (4)

Na záver: Diskutovať

Diskusia nám ukázala jednoznačnú podporu sociálneho dialógu, ako spôsobu zlepšenia kvality a akceptácie prijímanej legislatívy. Objavili sa však aj diskutujúci, ktorí v sociálnom dialógu vidia zbytočnú prekážku realizácie plánov vlády SR, pravdepodobne najmä tej aktuálnej. Takto zmýšľajúci ľudia však tvorili len zhruba 10 až 15 % diskutujúcich.

Naopak, až 78 % všetkých diskutujúcich deklarovalo, že sú ochotní „strpieť diskusiu ak povedie k vzájomnému porozumeniu a vyjasneniu si pozícií”. (30) Ako totiž predpokladajú, „v rámci diskusie sa preukáže, či sú argumenty strán postavené na vode”. (29)

To však vyžaduje, aby boli argumenty jednotlivých strán prijímané a vyhodnocované férovo a s aspoň základnou snahou o porozumenie. Pretože v opačnom prípade budeme naďalej stagnovať.

Čo teda s tým, ak panuje jednoznačná zhoda, že nepotrebujeme centralizovať moc, aby sme obmedzili diskusiu, (5) ale naopak, že „k prijímaným zákonom by mali mať možnosť sa vyjadriť všetci, ktorých sa to týka”? (11) Ako dať každému z nich rovnú a efektívnu príležitosť?

„Dať hlas dotknutým” ľuďom môžu dať aj nástroje digitálnej participácie a deliberácie. Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že aj „sociálny dialóg by mal byť podporený aj inovatívnymi diskusnými metódami”. (27)

O projekte

DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.