Členstvo v EÚ vyjadruje naše hodnotové zakotvenie v civilizačnom priestore založenom na princípoch demokracie, právneho štátu, rešpektovaní ľudských práv vrátane nediskriminácie a rovnosti. Dáva však vedenie EÚ adekvátne politické odpovede na problémy súčasnosti? V ankete odpovedajú sociológ Fedor Gál, ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher, expert na zahraničnú politiku Tomáš Strážay, politologička Radoslava Brhlíková, novinár Andrej Matišák a právnik Peter Varga.
Demokracia je diskusia. Zapojte sa preto aj vy do aktuálnej diskusie, ktorú nájdete v závere tohto článku.
DEMDIS
„Na našom členstve v EÚ si najviac cením príslušnosť k civilizačnému okruhu, ktorý dlhodobo utvára náš kultúrny genotyp, ergo piliere našej individuálnej a kolektívnej identity,“ hovorí sociológ a jedna z tvárí novembra ‘89 Fedor Gál.
Peter Weisenbacher pripomína aj silu, ktorú Slovensku dáva spoločenstvo zjednotených európskych národov. „Slovensko by samo osebe nemalo veľké šance na úspech. Samostatnosť v globalizovanom svete je ekonomický problém a potenciálne bezpečnostné riziko, ako vidíme na tragickom príklady Ukrajiny,“ tvrdí.
DEMDIS
Negatíva nášho členstva v EÚ sa viacerým odborníkom hľadali ťažko. „Jediným viditeľnejším mínusom je odlev mozgov,“ poznamenáva novinár Andrej Matišák.
„Plusy sú fajn, s mínusmi sa musíme vedieť popasovať, a to si vyžaduje suverénne, sebavedomé a uvedomelé zastúpenie, ktoré bude v európskych inštitúciách obhajovať a presadzovať najmä slovenský záujem, nie sa slepo podriaďovať diktátu veľkých krajín,“ zdôraznila však politologička Radoslava Brhlíková.
DEMDIS
Podľa viacerých odborníkov EÚ zlyháva najmä v komunikácii. Tomáš Strážay preto radí pripomínať napríklad zrušenie hraničných kontrol na chorvátskych hraniciach a spoločnú menu. „Aj na takéto konkrétne úspechy by sa mala EÚ viac zamerať, keďže prínos pôsobenia Slovenska a Chorvátska v spoločnom európskom priestore je tu obzvlášť viditeľný,“ odkazuje Strážay.
Experti sa však zhodujú, že chybu robíme aj my sami. „Mali by sme v prvom rade aktívne participovať, pretože aké si to urobíme, také to budeme mať,“ odkazuje Weisenbacher.
DEMDIS
Slovenskí europoslanci a odborníci odpovedali v DEMDIS ankete k práve prebiehajúcej digitálnej diskusii na tieto tri otázky:
- Čo si najviac ceníte na našom členstve v EÚ? A prevažujú plusy nad mínusmi?
- Prečo si toľko ľudí myslí, že EÚ je len o diktáte Bruselu?
- Čo môžeme robiť pre to, aby sme sa v Európe necítili cudzincami?
Fedor Gál
sociológ, publicista a aktér Novembra 89
- Na našom členstve v EÚ si najviac cením príslušnosť k civilizačnému okruhu, ktorý dlhodobo utvára náš kultúrny genotyp, ergo piliere našej individuálnej a kolektívnej identity. Prevažujú (násobne) plusy.
- Je to najmä projekcia úzkostí, neistôt a strachov... mimo ,,ja". Brusel je iba metafora.
- Nebyť cudzincami sami sebe, blízkym a blížnym. Recept na to neexistuje, iba cesta a jej zdieľanie, plus viera, že to má zmysel.
Peter Weisenbacher
riaditeľ Inštitútu ľudských práv
- EÚ je významným „hráčom“ globálneho diania, primárne ekonomicky, ale čím ďalej tým viac aj politicky a časom hádam aj vojensky. Ako jej členovia symbolicky sedíme pri stole, nečakáme na odrobinky pod ním, ani nestojíme za zatvorenými dverami a nečakáme, čo sa rozhodne o nás bez nás. Realisticky si treba priznať, že Slovensko je malá, nie veľmi významná ani bohatá krajina a sama osebe nemá veľké šance byť úspešná v žiadnom zmysle slova. Samostatnosť v globalizovanom svete je ekonomický problém a potenciálne bezpečnostné riziko, ako vidíme na tragickom príklade Ukrajiny.
Popravde nepoznám žiadne mínusy, keďže EÚ podporuje dokonca aj lokálnu a regionálnu kultúru. Samozrejme, som si vedomý rôznych vecí, ktoré by sa vo fungovaní únie mali zlepšiť, ale to sú veci, ktoré na Slovensku fungujú ešte horšie, alebo nefungujú vôbec. - Nebudem predstierať, že tomu úplne rozumiem, lebo mi je to veľmi cudzie a stále sa tomu čudujem, no predpokladám, že je to kombinácia viacerých faktorov. Začnime tými racionálnymi. Naši politici a političky dlhodobo, ešte pred naším vstupom, používali EÚ ako zaklínadlo. Vždy, keď potrebovali niečo presadiť a nevedeli alebo nechceli vysvetľovať prečo, povedali, že musíme, lebo to prišlo z Bruselu. Koľkokrát to bola pravda si netrúfnem odhadnúť, ale aj keby to bola pravda vždy, tak nás predsa nikto nenútil vstupovať a politici a političky by svoje kroky mali byť vždy schopní verejnosti zdôvodniť, veď sa dostali na svoje miesta z vôle ,,ľudu". V posledných rokoch však, žiaľ, myslím si, že je to väčšinou iracionálne a postavené tak na populizme niektorých strán a ich predstaviteľov a predstaviteliek, ako aj v dôsledku rozmachu dezinformácií a rôznych pofidérnych pseudomédií.
- Nemyslím, že sa cítime, skôr sa mi zdá, akoby tu prevládala viera, že EÚ, to je nejaká entita sama osebe, nielen mimo nás, ale aj mimo ostatných krajín EÚ. Akoby EÚ bola iba administratívny aparát v Bruseli a Štrasburgu. Nejaké efemérne ,,oni" bez ukotvenia v realite. Pritom pravda je taká, že EÚ sme my, my sme úplne rovnakí občania a občianky, náš hlas má rovnakú váhu ako hlasy v Nemecku, vo Francúzsku alebo v Holandsku. Mali by sme v prvom rade aktívne participovať, pretože aké si to urobíme, také to budeme mať.
Tomáš Strážay
riaditeľ Slovenskej spoločnostiť pre zahraničnú politiku (SFPA)
- Členstvo v EÚ umožňuje Slovensku spolurozhodovať o celom rade záležitostí, ktoré sa ho bezprostredne týkajú. Za jedným stolom sedí aj s krajinami, ktoré sú z hľadiska rozlohy i počtu obyvateľov väčšie a má možnosť s ich podporou presadiť návrhy, respektíve priority, ktoré by mohlo ako nečlenská krajina presadzovať iba veľmi komplikovane, prípadne by to vôbec nebolo možné. Slovensko tak môže spoluformovať európsku politiku. Benefitov je však viac vrátane tých ekonomických.
- EÚ má problém s komunikáciou a priblížením sa k občanom, v dôsledku čoho ju viacerí považujú za čosi vzdialené, čo nesúvisí s ich každodenným životom. Rozhodnutia na úrovni EÚ, ku ktorým dospejú členské krajiny, preto časť populácie považuje za nariadenia, ktoré sú jej vnucované. Táto predstava je, samozrejme, mylná, sama EÚ však dostatočne neinvestuje do nástrojov, ktoré by mohli zvýšiť informovanosť občanov. Niektoré informačné kampane pôsobia naozaj cudzorodo a umelo a míňajú sa účinku.
V letnej turistickej sezóne sa k „slovenskému“ moru do Chorvátska vyberú opäť státisíce našich spoluobčanov, ktorí na vlastnej koži pocítia výdobytky európskej integrácie v podobe zrušených hraničných kontrol na chorvátskych hraniciach či možnosti platiť za tovary a služby priamo v eurách. Aj na takéto konkrétne úspechy by sa mala EÚ viac zamerať, keďže prínos pôsobenia Slovenska a Chorvátska v spoločnom európskom priestore je tu obzvlášť viditeľný. - Prijať fakt, že popri národnej či regionálnej identite máme aj tú európsku, ktorá ich nevylučuje, ale naopak, dopĺňa. Zreteľne formulovať naše záujmy v zjednotenej Európe a hľadať širšiu podporu pre ich uskutočnenie. Prichádzať s iniciatívami, ktoré sú inovatívne a prospešné pre celú úniu.
Prvoplánové zdôrazňovanie odlišností a tzv. národných špecifík, snaha ísť za každých okolností a za každú cenu proti mytologizovanému „Bruselu“ je, naopak, cestou, ktorá vedie k vyčleneniu sa zo širšieho európskeho spoločenstva a k izolácii. Takýto postup navyše pomáha tým medzinárodným aktérom, ktorí sa snažia Európu oslabiť a odcudziť ju jej obyvateľom vrátane tých žijúcich na Slovensku. Je to zároveň spôsob, ako sa vlastným pričinením cítiť byť v Európe cudzincami.
Andrej Matišák
redaktor zahraničného spravodajstva denníka Pravda
- Na našom členstve si najviac cením príslušnosť k tomu, čo sa dá nazvať politickým Západom. (Pravdepodobne som tu vo veľkej menšine na Slovensku.) Plusy vysoko prevažujú nad mínusmi. Jediným viditeľnejším mínusom je odlev mozgov, ktorý by sa však dal do istej miery riešiť tým, keby sa Slovensko viac zameralo na moderný systém vzdelávania a následného uplatnenia vedeckých kapacít, o čom však všetky vlády v zásade 20 rokov vedú len prázdne reči.
- Naratív o diktáte Bruselu sa vyskytuje v každej krajine. Slovenskí politici ho však radi privádzajú až do ,,dokonalosti". Všetko dobré je ich zásluha, všetko zlé je diktát Bruselu. A tomuto naratívu odoláva len málo politikov. Problémom sú však aj médiá. Pokrývanie tém EÚ je neraz úplne plytké a novinári ho ani nechcú robiť, lebo vraj je to nuda, tak sa potom zameriavajú len na prvoplánové problematické veci. A do tretice, o výhodách EÚ verejne len málokedy hovorí podnikateľský sektor, ten sa tiež radšej utieka k vyplakávaniu, že Brusel mu niečo nariadil.
- Úprimne, ja sa necítim v Európe cudzincom. Je dobré mať v EÚ čo najširšiu diskusiu medzi ľuďmi a krajinami o tom, keď to tak poviem, ako vnímame svet. Ale je iluzórne si myslieť, že sa nejaká kritická masa Slovákov bude zaujímať o dianie napríklad v Portugalsku, pokiaľ tam nepôjdu na dovolenku. So zreteľom na príbeh o diktáte Bruselu sa treba skôr usilovať o zmeny naratívov. Pozitívnejší prístup môže pomôcť aj tomu, aby sme sa necítili ako cudzinci.
Radoslava Brhlíková
politologička na Katedre politológie a európskych štúdií FF UKF v Nitre
- Členstvo v EÚ jednoznačne prinieslo otvorené hranice a možnosť cestovať a usadiť sa kdekoľvek v Európe slobodne, bez zbytočných administratívnych prekážok. To je asi najcennejší výdobytok členstva. Potom je to možnosť cez program Erasmus študovať na európskych, ale aj mimoeurópskych školách, najmä vysokých, s príslušným štipendiom. Pokiaľ ide o otázky, či plusy prevažujú nad mínusmi, myslím si, že je to tak 50 na 50 - teda vyrovnané. Plusy sú fajn, s mínusmi sa musíme vedieť popasovať, a to si vyžaduje suverénne, sebavedomé a uvedomelé zastúpenie, ktoré bude v európskych inštitúciách obhajovať a presadzovať najmä slovenský záujem, nie sa slepo podriaďovať diktátu veľkých krajín. Malá krajina disponuje na svoju obranu a obranu svojich záujmov v rámci EÚ len právom veta, ktoré si musí chrániť a zachovávať.
- A potom, fungovanie európskych orgánov je veľmi komplexné - teda zložité a často neprehľadné. Ľudia majú o ňom stále málo informácií. Tu majú veľký podiel zodpovednosti najmä sprostredkovatelia informácií o tom, čo sa v Bruseli deje, teda médiá. Sami novinári často nevedia a nerozumejú procesom, ktoré sa pri prijímaní rozhodnutí dejú, a preto často podávajú o týchto udalostiach skreslený pohľad. V tomto im hojne sekundujú aj sami politici, ktorým v tomto prípade ide o politické body, najmä v prípadoch nepopulárnych opatrení. Zamlčiava sa však už fakt, že na rokovaniach od samého začiatku sedia aj naši úradníci z ministerstiev. Slovenská vláda a poslanci určujú nástroje a formy, to si len veľmi málo ľudí uvedomuje.
- Jednoznačne voliť takú politickú reprezentáciu, ktorá bude sebavedome a nezávisle presadzovať v EÚ slovenské záujmy, a v prvom rade nevzdať sa práva veta!
Peter Varga
docent Katedry Európskeho práva na PF TU
- Z ekonomického hľadiska jednoznačne vnútorný trh, ktorý je kľúčom ktorý otvára možnosti slovenským podnikateľom poskytovať tovary a služby na území celej EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru. Samozrejme, táto sloboda sa týka aj zahraničných spoločností, ktoré môžu podnikať, ako aj usadiť sa na Slovensku, s čím súvisí aj rozvoj pracovného trhu. Sloboda vnútorného trhu sa týka aj pracovníkov, ktorí sa môžu zamestnať v mieste, kde majú priaznivejšie pracovné podmienky, preto toľko ľudí odchádza za prácou do zahraničia. V neposlednom rade netreba zabudnúť ani na študentky a študentov a možnosť absolvovať celé vzdelávanie alebo jeho časť v zahraničí.
Členstvo v EÚ vyjadruje aj naše hodnotové zakotvenie v civilizačnom priestore založenom na princípoch demokracie, právneho štátu, rešpektovaní ľudských práv vrátane nediskriminácie a rovnosti. K týmto hodnotám sme sa prihlásili v jedinom úspešnom referende, ktoré bolo predpokladom na členstvo SR v EÚ. - Súvisí to do značnej miery s politickou rétorikou, populistickým naratívom, ktorý namiesto vecnej argumentácie a diskusie ponúka jednoduché riešenia a nálepkovanie legislatívnej tvorby diktátom z Bruselu. S tým úzko súvisí aj nárast euroskepticizmu. Na druhej strane, na väčšine legislatívy EÚ sa priamo podieľajú aj členské štáty prostredníctvom svojho zastúpenia v rade a bez súhlasu členských štátov by mnoho významných predpisov prijatých nebolo.
Legislatíva EÚ priniesla vyšší štandard v mnohých oblastiach, ktoré súvisia aj s každodenným životom vrátane ochrany spotrebiteľov, pracovných podmienok a podmienok zamestnávania alebo rovnosti v zaobchádzaní. Žiaľ, o tejto skutočnosti neexistuje širšie povedomie. - My v Európe nie sme cudzincami, ale sme jej súčasťou a podieľame sa na jej fungovaní. Európu môžeme zlepšiť, ale aj zhoršiť jej fungovanie a rozvoj. Aj tu platí staré rímske príslovie, že právo patrí bdelým, a preto ak chceme poznať svoje práva, musíme sa zaujímať o veci verejné a veci okolo nás. Informovaný človek, ktorý pozná svoje práva, sa podstatne menej bude cítiť cudzincom – bez ohľadu na to, či sa nachádza v EÚ, alebo vo svojom štáte, alebo v okolí. To platí aj opačne, teda čo my robíme pre to, aby sa ľudia okolo nás necítili cudzincami vo svojom štáte, meste alebo komunite. Niekedy si stačí všímať ľudí okolo nás a pristupovať k ľuďom kultivovane, empaticky a s porozumením.
Čo si myslíte Vy? Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami?
DEMDIS
Zapojte sa do diskusie na tému, ktorá týka nás všetkých - aktívnych občanov, Slovákov a Európanov.
Keď zahlasujete za 7 komentárov, budete zoskupení spolu s ostatnými v názorových skupinách.
Ďakujeme, že diskutujete slušne!
Odpojiť Facebook účetO projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.
