V aktuálnej diskusii sa zhodujeme, že EÚ potrebuje radikálnu demokratickú reformu, rozdeľuje nás však odpoveď na otázku, či môže byť EÚ akcieschopná a silná, ak stojí a padá na práve veta, ktoré si uplatní jediný člen.
Prečítajte si odpovede lídrov kandidátky relevantných politických strán, zapojte sa do diskusie a využite aj svoj hlas. Už 8. júna máme možnosť pretaviť slová do akcie v eurovoľbách.
Hlasujte za aspoň 7 názorov, a uvidíte, ktorá skupina diskutujúcich je vám bližšia.
Aktuálna diskusia prebieha cez nový diskusný DEMDIS softvér. Ak vám náhodou niečo nefunguje, dajte nám prosím o tom vedieť cez tento dotazník.
Ako môže byť EÚ akcieschopná a silná, ak stojí a padá na vete jediného člena?
Ľudovít Ódor, PS
Prečo sa nedali zmraziť ruské aktíva v Európe? Prečo nám rozširovanie EÚ tak trvá? Prečo nie sme takí dobrí v pomoci iným ako Amerika? No práve preto, že si svoje právo veta v týchto oblastiach nechávajú krajiny ako esá v rukáve vždy, ak chcú doriešiť nejakú inú, domácu oblasť, najmä eurofondy.
Od jednohlasnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa pritom dá prejsť len v čiastkových oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Príkladom je prijímanie vyhlásení EÚ o dodržiavaní ľudských práv v krajinách mimo EÚ, prijímanie sankcií, či niektorých súčastí integrácie do EÚ. Predvstupový proces si totiž v súčasnosti v tých najrozličnejších fázach vyžaduje jednohlasné odobrenie.
Navyše sa zabúda na to, že ak by sa pri týchto otázkach prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, krajiny majú k dispozícii ďalšie poistky, aby blok nerozhodoval proti ich záujmom, ako poistka blokujúcej menšiny (čl. 16(4) ZEÚ – pri nej môžu rozhodnutie zablokovať aspoň štyri členské štáty, ktoré reprezentujú aspoň 35 percent populácie EÚ) alebo možnosť „núdzovej brzdy“ (teda zrušenia hlasovania z dôvodu významného ohrozenia národnej politiky (čl. 31 ZEÚ)).
Ani samotný systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou nie je ideálny. Systém dvojitej väčšiny totiž krajiny prijali ešte v roku 2007 Lisabonskou zmluvou, odkedy nielen z Únie vystúpilo Spojené kráľovstvo, ale pristúpil aj nový, menší štát Chorvátsko. So starými pravidlami sú tak pri hlasovaní v Rade EÚ realisticky zvýhodňované väčšie a ľudnatejšie členské štáty na úkor tých menších. Kým pozícia Slovenska sa v mnohom nezmenila (dokonca sme si mierne polepšili), krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko získali týmito zmenami najviac. A keďže sa Únia plánuje do budúcna rozširovať, najskôr o menšie krajiny Západného Balkánu, prijímanie jednomyseľných rozhodnutí sa ešte skomplikuje.
Ak chceme aj v Únii zlepšenia a progres, diskusia je nutná. Nie je totiž pravda, že jedinou možnosťou ako zahraničnú a bezpečnostnú politiku bloku zefektívniť je len zrušením práva veta. Progresívne Slovensko je však u nás jediným politickým hlasom, ktorý sa o tejto realite nebojí otvorene hovoriť. Jeho rady, a to aj na kandidátke do europarlamentu, totiž tvoria odborníci a odborníčky, ktorí takúto debatu viesť dokážu.
Andrej Danko, SNS
EÚ môže byť silná a akcieschopná aj napriek právu veta jednotlivých členov. Kľúčom je nájsť rovnováhu medzi ochranou suverenity členských štátov a efektívnym rozhodovacím procesom. Právo veta zabezpečuje, že veľké rozhodnutia majú podporu všetkých členských štátov, čím sa predchádza diktátu väčšiny nad menšinou. Dôležité je tiež hľadať konsenzus a kompromisy, ktoré reflektujú záujmy všetkých členov, čím sa posilňuje vnútorná kohézia a legitimita rozhodnutí EÚ.
Silná EÚ je tá, ktorá rešpektuje suverenitu svojich členov a zároveň sa dokáže dohodnúť na strategických otázkach, ktoré vyžadujú jednotnú akciu. Efektivita rozhodovania môže byť zlepšená prostredníctvom posilnenia mechanizmov na riešenie sporov a lepšej koordinácie medzi členskými štátmi. Týmto spôsobom môže EÚ zaručiť, že bude schopná rýchlo a efektívne reagovať na výzvy, pričom si zachová podporu a dôveru všetkých svojich členov.
Miriam Lexmann, KDH
Zrušenie práva veta v zostávajúcich oblastiach vrátane zahraničnej a bezpečnostnej politiky nepovažujem za odpoveď pri hľadaní jednoty a väčšej efektívnosti. Európska únia čelí mnohým globálnym výzvam vrátane masovej migrácie, ruskej nelegálnej vojny proti Ukrajine a hrozbám zo strany nedemokratických režimov.
Čo Európska únia potrebuje na riešenie týchto hrozieb, je politická vôľa a kreovanie politík tak, aby boli v súlade s hodnotami a princípmi, na ktorých bola založená. Často je to práve hodnotová nekonzistentnosť, ktorá viedla k strategickým chybám a podkopala našu bezpečnosť. Najlepším príkladom toho môže byť neplnenie predchádzajúcich záväzkov medzi členskými štátmi EÚ znížiť našu energetickú závislosť od Ruska napriek tomu, že táto dohoda bola konsenzuálne prijatá.
Ak by sa tento záväzok plnil, vyhli by sme sa dvojcifernej inflácii a masívnemu nárastu cien energií. Obávam sa, že väčšinové hlasovanie ešte zvýši nejednotu a neochotu implementácie spoločných dohôd zo strany členských štátov, ktoré za ne nezahlasujú. Jednota, principiálnosť a hľadanie riešenia konsenzom je jediná cesta ako riešiť výzvy, ktorým čelíme.
Milan Uhrík, Republika
EÚ má slúžiť občanom a štátom. Nie naopak, že štáty majú slúžiť únii. Zachovanie práva veta je kľúčové pre budúcnosť Slovenska, lebo v opačnom prípade dopadneme tak, ako sme dopadli pri Migračnom pakte, v ktorom nás západné štáty prehlasovali svojou „kvalifikovanou väčšinou“.
Ak sa rovnakou väčšinou bude rozhodovať aj o vojenskej politike, tak môžeme ľahko skončiť vo vojne s Ruskom, o ktorú rozhodne nemáme záujem. EÚ je dostatočne akcieschopná v oblastiach, na ktoré bola pôvodne založená, t.j. v oblasti rozvoja hospodárskej spolupráce.
Kvôli tejto spolupráci sme do EÚ pôvodne aj vstupovali. Nikdy nebola reč o prijímaní migrantov či zaťahovaní do vojny. Rozhodovacie kompetencie v týchto oblastiach preto Bruselu ani neprináležia.
Richard Sulík, SaS
Prijatím Lisabonskej zmluvy v roku 2007 sa vzdali členské štáty práva veta v asi 40-ich oblastiach a dnes majú právo veta už iba v niekoľkých málo oblastiach, ako napríklad dane. Ak by sme odovzdali aj tu právo veta a museli súhlasiť so spoločnou sadzbou dane z príjmu, stratili by sme významnú konkurenčnú výhodu.
Okrem toho, právo veta má veľký význam v tom, že štáty sú nútené hľadať spoločnú dohodu a nemôže sa stať, že niekoľko málo štátov nanúti ostatným svoje riešenie, ako sa to stalo prednedávnom pri povinných kvótach na ilegálnych migrantov.
Lucia Kleštincová, Volt Slovensko
Práve veto je jedným z dôvodov, prečo EÚ nedokáže byť skutočne efektívna. Je to žiaľ často zneužívaný nástroj využívaný na nátlak v zákulisí európskych inštitúcií na spomaľovanie diskusií a vydieranie ostatných členských štátov. Má len málo spoločné s ideálmi demokracie postavenej na odbornom a transparentnom zastupovaní väčšiny.
Silní a sebavedomí hráči sa nepotrebujú spoliehať na vydieranie vetom. Ich argumenty, pozícia a komunita im umožňujú získať podporu ostatných partnerov. To je EÚ, ktorú by sme mali spoluvytvárať. Demokratická a efektívna zároveň.
Celoeurópske hnutie Volt prináša ambiciózny program zdieľaný všetkými kandidátmi v 15 krajinách, kde sa Volt zúčastňuje eurovolieb. Jeho súčasťou je aj návrh reformy európskych inštitúcií, vrátane náhrady práva veta novými mechanizmami posilnenej kvalifikovanej väčšiny. Nemožno to však vnímať v izolácii od zvyšku programu.
Okrem iného navrhujeme napríklad aj zrovnoprávnenie hlasov v reformovanej Rade EÚ, či posilnenie zákonodarnej iniciatívy Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že takáto reforma je predpokladom, aby sa EÚ mohla opäť stať silným globálnym hráčom s dynamickou a prosperujúcou ekonomikou.
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live report z diskusie môžete sledovať zas tu.
