Akú chceme demokraciu? (Výsledky diskusie)

Demokracia je v kríze. Prieskumy verejnej mienky ukazujú vysokú nespokojnosť občanov s jej fungovaním a narastajúcu podporu autoritárskych praktík v spoločnosti. Akú teda zhodne chceme demokraciu? V čom vidíme základné problémy jej fungovania? A vylieči ju tvrdou rukou osvietený líder?

Článok je len výňatkom najkľúčovejších záverov z diskusie. Kompletný report nájdete v PDF dokumente.

Kto sa zapojil?

Do diskusie, ktorá prebiehala koncom roka 2022 sa zapojilo 413 diskutujúcich, ktorí sa zaradili do dvoch názorových skupín – A a B. Hlavné názorové rozdiely sa vykreslili na osi demokracia vs. autokracia. Napríklad skupina B si myslí, že „Slovensko by malo opustiť cestu liberálnej demokracie” a skôr potrebujeme „jedného osvieteného vodcu, ktorý bude hájiť našu suverenitu, záujmy nášho národa a celosvetový mier”. Na druhej strane skupina A si myslí, že „demokracia je najlepší spôsob vládnutia oproti iným možnostiam”.

Výsledky DEMDIS diskusie nám však napriek tomu opäť ukazujú, že máme toho spoločného viac, ako by sme možno čakali. Zo 75 príspevkov až 38 z nich získalo väčšinovú podporu v oboch skupinách. Čo sme teda zistili?

Najkonsenzuálnejšie názory

  1. Z demokracie by si nemali politici robiť trhací kalendár. (26)
  2. Volebný víťaz nesmie zasahovať do slobody prejavu a tlače. (23)
  3. Demokratická vláda by mala vždy dbať na záujmy všetkých, nie len tých, ktorí ju zvolili. (18)
  4. Víťazi volieb by nemali zasahovať do nezávislosti justície. (4)
  5. Pokým budú politické strany fungovať tak ako doteraz, nízka kvalita kandidátov sa nezmení. (16)
  6. Strany by mali prehľadnejšie vysvetľovať, akým spôsobom vyberali kandidátov. (17)
  7. Problém nie je v demokracii ako takej, ale v tom, že nefunguje tak, ako by mala. (8)
  8. Naša demokracia potrebuje nový spôsob zapájania občanov do jej procesov. (21)
  9. Na demokracii by sme sa nemali podieľať len raz za 4 roky voľbami. (20)

Problémov je viac

Základným zistením je, že drvivá väčšina z diskutujúcich nie je spokojná s tým, ako funguje naša demokracia. Na strane druhej sa však zhodujeme, že problém nie je „v demokracii ako takej, ale v tom, že nefunguje tak, ako by mala”.

Konsenzuálne komentáre nám ukazujú, že nás trápia traumy z minulosti (privatizácia, korupcia), neprehľadný spôsob výberu politikov, nefunkčnosť politických strán, nevyvodzovanie politickej zodpovednosti, či nedostatok občianskeho vzdelávania.

Aké sú zhodné riešenia?

Konsenzuálne názory, ktoré vzišli z diskusie vykazujú vysokú mieru nespokojnosti s aktuálnym fungovaní demokracie na Slovensku. Napriek inklinácií skupiny B k niektorým formám autokratických praktík však panuje široký konsenzus na tom, že naša demokracia potrebuje reštart a nie „zboriť”.

Riešenie diskutujúci zhodne vidia vo viacerých rovinách:

  • zvýšenie participácie občanov v demokratických procesoch, [6] [20] [21]
  • reforma politických strán, ktoré neplnia svoje spoločenské funkcie, [16] [47]
  • transparentnejšie zostavovanie kandidátnych listín, [17]
  • reforma volebného systému so silnejším zastúpením regiónov v parlamente, [22]
  • kvalitnejšia výchova k zodpovednému občianstvu. [40]

Nedostatočná participácia

Z výsledkov vyplýva, že značná miera frustrácie pramení z pocitu bezmocnosti a nemožnosti efektívne podieľať sa na politickom živote a demokratických procesoch. Diskutujúci zároveň zhodne a opakovane vyjadrili potrebu kvalitnejšej a prístupnejšej participácie na demokracii. Jej vnímaná absencia sa dá totiž čítať ako jeden z hlavných faktorov, z ktorých pramení podpora autokratických praktík.

Konsenzus:

  • Občania by mali mať väčšiu možnosť podieľať sa na politickom živote. [6]
  • Na demokracii by sme sa nemali podieľať len raz za 4 roky voľbami. [20]
  • Naša demokracia potrebuje nový spôsob zapájania občanov do jej procesov. [21]

Nefunkčné politické strany

Strany podľa diskutujúcich nefungujú tak, ako by mali. Problém vidia najmä v netransparentnom zostavovaní kandidátnych listín, či neexistujúcej slobodnej súťaže politických síl v stranách.

Konsenzus:

  • Pokým budú politické strany fungovať tak ako doteraz, nízka kvalita kandidátov sa nezmení. [16]
  • Problém je v tom, že neexistuje slobodná súťaž lídrov v stranách. [11]
  • Strany by mali prehľadnejšie vysvetľovať, akým spôsobom vyberali kandidátov. [17]
  • Systém viacerých strán je dobrý model. [12]
  • Naša demokracia sa potrebuje zbaviť politických dobrodruhov typu Matovič a spol. a sprísniť podmienky za akých môže vzniknúť politická strana. [63]

Demokracia – diktatúra väčšiny?

Základnou črtou liberálnej, resp. ústavnej demokracie je aj obmedzenie vlády väčšiny dodržiavaním ľudských práv menšín. V tomto svetle je konsenzuálne potvrdenie tejto idey pozitívnou správou.

Konsenzus:

  • Demokratická vláda by mala vždy dbať na záujmy všetkých, nie len tých, ktorí ju zvolili. [18]
  • Demokracia je vláda väčšiny, no treba brať v ohľad aj menšinové záujmy. [19]
  • Zhodné odmietnutie hesla: „Vyhraj voľby a môžeš všetko!” [3]
  • Volebný víťaz nesmie zasahovať do slobodu prejavu a tlače. [23]
  • Demokracia je, keď má každý možnosť sa slobodne vyjadrovať a povedať svoj názor na danú vec. [38]
  • Víťazi volieb by nemali zasahovať do nezávislosti justície. [4]

Záver

Diskusia na tému demokracie opäť ukazuje, že toho máme spoločného viac, ako by sme možno čakali. Ukazuje nám, že napriek odlišnostiam si spoločne uvedomujeme dôležitosť zapájania občanov do demokratických procesov, kvalitného fungovania politických strán, rešpektovania základných práv či princípov právneho štátu.

Spoločne vnímame kľúčové problémy, ktoré trápia našu spoločnosť. Nefungujúce politické strany, absencia vyvodzovania politickej zodpovednosti, nízka kvalita politikov, či nezapájanie občanov do riešenia otázok verejného záujmu. To všetko zhodne vnímame ako najpálčivejšie deficity súčasného politického systému.

Napriek partikulárnym inklináciám skupiny B k autokratickým praktikám sa však dá povedať, že obe skupiny si zhodne cenia princípy demokracie a rešpektovanie ľudských práv. Spoločne odmietame heslo „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Vo svetle tejto diskusie tak možno konštatovať, že drvivá väčšina diskutujúcich v skutočnosti netúži po zmene režimu na iné totalitné či autokratické formy vlády.

Zásadným konsenzom je totiž to, že nie je problém v demokracii ako takej, ale v tom, že nefunguje tak ako by mala. V tomto svetle skupiny zhodne identifikujú široký priestor na zlepšenie. Riešenie vidíme nie len v reforme politických strán a volebného systému, ale aj vo vytvorení kvalitnejších spôsobov zapájania občanov do politických procesov.

Akú teda chceme demokraciu? Z diskusie vyplýva, že takú, ktorá berie v ohľad záujmy všetkých občanov, ktorá rešpektuje mantinely vlády väčšiny v podobe ľudských práv a ktorá načúva problémom občanov a zapája ich do jej procesov.

Zdroje

Polis report z diskusie nájdete na tomto linku.

Prečítajte si aj

Konsenzus na dosah: Ako zefektívniť referendum?

Ďalšie neúspešné referendum ukázalo, že v slovenskej spoločnosti vyvstáva otázka efektivity a využiteľnosti tohto inštitútu. Mali by sme upraviť podmienky, za akých sa realizuje? A ak áno, tak ako?

Má referendum zmysel?

Slovensko má za sebou ôsme neúspešné referendum. Má v súčasných podmienkach zmysel? Je dobrý nápad kedykoľvek skracovať volebné obdobie referendom? A neexistujú efektívnejšie alternatívy občianskej participácie?

Get 15% off

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.