Ako skrotiť hoaxy? Diskusiou či represiou? (Výsledky)

Na tieto otázky hľadalo odpoveď 91 ľudí, ktorí spolu odovzdali viac ako dvetisíc hlasov a 15 originálnych návrhov na riešenie. Spoločná diskusia sa uskutočnila od 15. do 25. februára. Aké názorové skupiny sa zúčastnili? A v čom sme dokázali nájsť konsenzus

Kľúčové konsenzuálne závery

• Dôležitá je osveta, zdravý rozum a informačná gramotnosť.
• Diskutovať by sa malo s každým, kto stojí o diskusiu.
• Šírenie hoaxov a nenávisti nie je formou diskusie.
• Ak niekto úmyselne klame, pravdu odhalíme neskoro alebo vôbec.
• Na pravde nám stále záleží viac ako na pocitoch.
• Potrebujeme viac moderácie diskusií a blogov.
• Mali by sme si overovať informácie (máme google) a čítať všetko, nie len nadpisy.

Skupina A

Väčšina diskutujúcich bola súčasťou názorovej skupiny A. Z filozofického hľadiska zastávajú názor, že sloboda prejavu nie je bezbrehá pričom jej hranice by sa mali tvoriť primerane a na dosahovanie legitímnych cieľov. [1]

Hoaxy podľa skupiny A predstavujú hrozbu pre spoločnosť, ktorá ohrozuje naše životy, zdravie, či spoločenskú súdržnosť. [3] Medzi dôvodmi ich silnejúceho vplyvu vidia aj rozmach sociálnych sietí, ktoré podporujú šírenie hoaxov a potláčajú slobodnú diskusiu. [8] Riešením problému šírenia hoaxov by tak mala byť prevencia, efektívnejšia regulácia online platforiem, [20] ako aj zriadenie „fact-checkingového” orgánu zloženého z rôznych ľudí s vyšším vzdelaním a vysokým mravnostným kreditom. [45]

Podľa skupiny A by ochranou spoločnosti proti úmyselnému šíreniu hoaxov mal byť aj trestnoprávny postih. [13] A to prinajmenšom do doby, pokým prevencia nie je účinná. [14] Jedným z dôvodov je, že Slovenská republika nemá vplyv na reguláciu sociálnych sietí a preto by sme mali postihovať aj jednotlivcov za úmyselné šírenie hoaxov. [21] Štát má totiž „povinnosť chrániť svojich občanov a zasiahnuť, ak niekto zlomyseľne šíri nepravdivé správy”. [26]

Pri hľadaní odpovede na spravodlivý trest sa väčšina zo skupiny (82%) prikláňa k uloženiu pokuty spolu s verejným ospravedlnením a opravou nepravdivého údaju. [15] V najzávažnejších prípadoch si 77% z nich vie predstaviť aj trest odňatia slobody, [17] no prikláňajú sa aj k ukladaniu alternatívnych trestov povinnej práce, alebo povinného vzdelávacieho kurzu na účinnejšiu nápravu páchateľa (71%). [18] Najmenej z nich sa prikláňa k tomu, že tresty za úmyselné šírenie hoaxov by mala ukladať platforma, na ktorej sa zdieľa, ako napríklad vymazanie príspevku (61%). [16] V každom prípade by podľa skupiny A mal byť trest adekvátny spôsobenej škode.

Skupina B

Diskutujúci zo skupiny B vnímajú zásahy do slobody prejavu citlivejšie. Až 77% sa stotožňuje s tým, že nikto by nemal cenzurovať prejavy v slobodnej diskusii. [0] Na strane druhej, len 57% nesúhlasí s tým, že hranice slobody by sa mali tvoriť primerane a na dosahovanie legitímnych cieľov. [1]

Okrem uprednostňovania slobody prejavu pred inými hodnotami zastávajú názor, že negatívny vplyv hoaxov na našu spoločnosť sa príliš zveličuje. [2] Definujúce názorové odlišnosti oproti skupine A preto panujú v rovine obmedzovania slobody prejavu a vo vnímaní nebezpečenstva hoaxov na našu spoločnosť. Jednoznačná zhoda totiž panuje na prioritnom aplikovaní preventívnych opatrení.

Zároveň však neplatí, že by členom skupiny B nezáležalo na hodnote pravdy. Až 66 percent sa nestotožňuje s výrokom, že „nezáleží príliš na tom, či je informácia pravdivá, ale skôr na tom, či nám škodí alebo prospieva“. [10] Na strane druhej sa polovica z nich stotožňuje s tým, že pravda je relatívna a nemožno ju úplne spoznať, preto nie je účelné ju chrániť právom. [11]

Presvedčenie, že hoaxy nepredstavujú hrozbu sa následne pretavuje do negatívnych postojov voči zásahom do slobody prejavu. Štát by totiž nemal určovať čo je hoax a na základe toho postihovať ľudí, pretože by to mohlo napáchať viac škody ako úžitku. [27] Toto presvedčenie podčiarkuje aj 83 percentná podpora myšlienky, že „ak sa schváli takýto zákon, a neskôr budú vládnuť strany s názormi, ktoré výrazne obmedzujú slobody iných, bude to v ich rukách zbraň”. [42]

Riešením teda podľa nich nie je menej, ale viac diskusie. Nesprávne skutkové tvrdenia totiž vyplávajú na povrch v slobodnej diskusii, do ktorej by štát nemal zasahovať. [6] A aj preto až 62% nesúhlasí s tým, že ochranou proti úmyselnému šíreniu hoaxov by mal byť aj trestnoprávny postih. [13] Na druhej strane, len 42% nesúhlasí s tým, že pokým nie je prevencia účinná, tak by sme mali pristúpiť aj trestnoprávnemu postihu. Z toho možno usúdiť že trestný postih vnímajú ako krajný prostriedok na dosiahnutie cieľa, pokým nie sú účinné preventívne alternatívy.

Pri hodnotení spravodlivých trestov členovia skupiny B najviac odmietajú trest odňatia slobody (66%) [17] a pokutu spolu s ospravedlnením a opravou nepravdivého údaju (50%). [15] Na druhej strane ukladanie alternatívnych trestov povinnej práce, či vzdelávacieho kurzu odmieta len 42%, [18] a ukladanie trestov zo strany platformy, na ktorej sa obsah zdieľa len 33%. [16]

Primárnu ochranu pred hoaxmi teda vidia v prevencii a v slobodnej diskusii, ktorá podľa nich nie je v dôsledku sociálnych sietí ohrozená. Tie ju skôr podporujú, keďže sociálne siete spájajú ľudí a uľahčujú vzájomnú komunikáciu. [9] Vzhľadom na to polovica zo skupiny B nevidí riešenie v efektívnejšej regulácií sociálnych sietí. [20]

Konsenzus

Najkonsenzuálnejšie komentáre:
1. Ochranou proti šíreniu hoaxov by mala byť prevencia (vzdelávanie, osveta, zdravý rozum a informačná gramotnosť). [12]

2. Diskutovať by sa malo s každým, kto stojí o diskusiu. Napriek odlišným postojom. Šírenie hoaxov a nenávisti však nie je formou diskusie. [48]

3. Média by mali viditeľne oddeliť, čo je redakčný obsah a čo sú názory/blogy. Taktiež moderovať viac diskusie a blogy na svojej doméne. [39]

4. Treba zdieľať zodpovedne, overovať si informácie (máme google), neveriť každej hlúposti a čítať všetko, nielen nadpisy. Hoax treba nahlásiť. [49]

5. Hľadanie pravdy si vyžaduje diskusiu, ale ak niekto úmyselne klame a zavádza, odhalíme ju buď neskoro alebo vôbec. [7]

Názorová mozaika zúčastnených skupín ukazuje, že nezhoda na limitoch slobody prejavu a postihovania ich prekročenia nám nebráni v identifikovaní konsenzu vo viacerých rovinách problematiky. Kľúčová zhoda panuje na význame preventívnych opatrení, ako aj na aspektoch, na ktorých by kvalitná diskusia mala spočívať.

Primárna je prevencia

Základné východisko pri diskusii o ochrane spoločnosti pred masívnym šírením hoaxov pramení zo zhody, že najdôležitejším nástrojom je prevencia [12] a slobodná diskusia. Zvyšovanie kvality vzdelávania, osvety, a informačnej gramotnosti je nevyhnutným predpokladom na, aby sme sami dokázali rozumne rozlíšiť podvodné informácie od overených. V tomto ohľade sa naplnili naše predpoklady.

Spoločná diskusia však odhalila aj iné konsenzuálne formy prevencie. Podľa väčšiny by štát mal viac „podporovať nezávislých a profesionálnych fact-checkerov, ktorí by overovali faktické tvrdenia v diskusiách”. [23] Okrem toho by sa mali vysoké školy aktívnejšie „zapájať do verejných diskusií na rôznych platformách, s cieľom podporiť odbornú stránku diskusie”. [47]

Štvrtý najkonsenzuálnejší komentár jasne poukazuje na to, že „treba zdieľať zodpovedne, overovať si informácie (máme google), neveriť každej hlúposti a čítať všetko, nielen nadpisy. Hoax treba nahlásiť”. [49]

Okrem toho si ľudia uvedomovali, že pri hodnotení hoaxov by sme mali rozlišovať medzi názormi (hodnotiacimi úsudkami) a skutkovými tvrdeniami. V tomto kontexte totiž panuje absolútna zhoda na tom, že média by mali viditeľne oddeliť, čo je redakčný obsah a čo sú názory a blogy. [39] Okrem toho by mali webové portály a médiá viac moderovať diskusie a blogy na svojej doméne. [39]

Šírenie hoaxov nie je formou diskusie

Nečakaný konsenzus sa však našiel na tom, že „diskutovať by sa malo s každým, kto stojí o diskusiu aj napriek odlišným postojom. No šírenie hoaxov a nenávisti nie je formou diskusie”. [48] Okrem toho výrazná zhoda panuje aj na tom, že „hľadanie pravdy si vyžaduje diskusiu, ale ak niekto úmyselne klame a zavádza, odhalíme ju buď neskoro alebo vôbec”. [7]

V tomto kontexte možno usúdiť spoločné uznanie, že diskusia nemusí byť vždy najefektívnejším nástrojom ochrany proti hoaxom. A to najmä v prípade, ak zmeny vo vzdelávacom systéme pocítime až o niekoľko rokov. Zrejme aj preto sa našiel relatívny konsenzus, že „pokým nie je prevencia účinná, mali by sme pristúpiť aj k trestnému postihu za úmyselné šírenie hoaxov”. [14]

V spojitosti s presvedčením, že „sloboda prejavu by nemala chrániť úmyselne nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré majú za cieľ niekoho podviesť, alebo ublížiť”, [4] možno usúdiť, že istá forma postihu je v očiach diskutujúcich legitímna. Toto videnie podporuje i relatívny konsenzus na tom, že „dokázaný zlý úmysel a klamstvo by mali byť vždy postihované. Následky sú totiž vždy minimálne vzťahové, psychické, ako aj rozvracanie štátu a podobne”. [35]

Na strane druhej si však uvedomujeme, že problém môže nastať pri zisťovaní a dokazovaní úmyslu páchateľa. [30] Preto je nevyhnutné, aby sa o tomto aspekte problematiky viac hovorilo.

Vzhľadom na značný nepomer v počtoch členov jednotlivých skupín by sme mali byť opatrní pri vyvodzovaní jednoznačných záverov na základe relatívnej konsenzuality pri podpore trestnoprávneho postihu šíriteľov hoaxov. Zároveň však ide o dôležitý ukazovateľ trendov a smerov, akými by sa spoločenská diskusia na túto tému mala uberať.

Z výsledkov však jednoznačne vyplýva, že úmyselní šíritelia hoaxov nemajú mať priestor v spoločenskej diskusii, pretože šírenie hoaxov nie je formou diskusie. A ak by aj bolo, tak zlý úmysel a pravdu odhalíme buď neskoro, alebo vôbec. [7] No a na pravde nám našťastie stále záleží. [10]

Aký trest je spravodlivý?

V kontexte postihovania jednotlivcov za úmyselné šírenie hoaxov sa väčšina stotožňuje s tým, že mienkotvorné osobnosti ako napríklad politici či „influenceri by mali niesť väčšiu zodpovednosť za svoje vyjadrenia, ako bežní ľudia”. [22] Z toho možno usúdiť, že pri posudzovaní formy trestu by sa malo prihliadať aj na to, či šíriteľ je „bežným smrteľníkom”, alebo známou osobnosťou, ktorej prejavy majú dosah na veľké publikum. Presnejšie určenie hraníc toho, kedy osoba spĺňa daný status si vyžaduje ďalšiu diskusiu. No v hodnotovej rovine máme podstatné konsenzuálne východisko.

Ako by sme teda na základe nájdeného konsenzu mali pristupovať k postihovaniu jednotlivcov za zlomyseľné prekročenie hraníc slobody prejavu?

Dôležitým konsenzuálnym východiskom je zhoda na tom, že “neúmyselné šírenie hoaxov by sme nemali postihovať”. [19] Napriek tomu, že na konkrétnej podobe trestu za úmyselné šírenie hoaxov nepanuje jednoznačný konsenzus možno z konverzácie vyvodiť smer, ktorým by sa uvažovanie o trestoch mohlo uberať. Relatívna zhoda sa totiž našla na tom, že za dokázané úmyselné šírenie hoaxov by mohol byť trest povinnej práce alebo vzdelávací kurz pre účelnejšiu nápravu páchateľa. [18] Podobne to je aj pri podpore ukladania trestov zo strany platformy, na ktorej sa problematický obsah zdieľa. [16] Relatívny konsenzus sa ukázal aj pri názore, že „ak sa nejaký šíriteľ hoaxov ospravedlní je to zdieľané mnohonásobne menej krát ako pôvodná informácia. Pôvodný príspevok by mal byť vymazaný”. [40] Jednoznačný je teda trend podpory skôr alternatívnych foriem trestov, ako konvenčného trestu odňatia slobody, či pokuty.

Identifikované riziká

Zaujímavým poznatkom vyplývajúcim z diskusie je značný konsenzus na tom, že zablokovanie na jednej platforme povedie k presunutiu sa na inú. [43] Značná (87-percentná) podpora tohto komentára v rámci skupiny B ukazuje, že klasické nástroje ochrany proti hoaxom v podobe vymazávania príspevkov na platformách nemusia dostatočne plniť svoj účel. Preto sa môže javiť ako legitímne aj postihovanie jednotlivcov, nie len konkrétneho prejavu na danej platforme. Alebo na strane druhej, by riešením mohla byť intenzívnejšia spolupráca platforiem pri blokovaní podvodného obsahu.

Spoločná diskusia zároveň ukázala, že ľudia si uvedomujú riziká intenzívnejšieho postihu úmyselného šírenia hoaxov. Väčšina totiž uznáva, že ak „daný zákon vláda schváli a neskôr budú vládnuť strany s názormi, ktoré výrazne obmedzujú slobody iných, bude to v ich rukách zbraň”. [42] Preto je dôležité upriamiť pozornosť na mechanizmy predchádzania zneužitiam trestnoprávneho postihu voči kritickým, či jednoducho nekonformným názorom voči štátnej moci.

Záver

Spoločná diskusia na tému “Ako skrotiť hoaxy? Diskusiou či represiou?” potvrdila viaceré naše predpoklady a zároveň nás opäť prekvapila.

Pre účely konštruktívnej diskusie je nesmierne dôležitá jednoznačná voľba slov ak hovoríme o postihoch za prekročenie hraníc slobody prejavu. Najpolarizujúcejšie komentáre ukazujú, že napriek tomu, že slová majú do veľkej miery rovnaký význam, ich podpora je závislá od emócie, ktorú v recipientovi vyvoláva. Tento kontrast badať napríklad pri hlasovaní skupiny B. Z nej 77% súhlasí s tým, že nikto by nemal cenzurovať príspevky v diskusii, [0] no na strane druhej len 42% odmieta ochranu úmyselne nepravdivých skutkových tvrdení, ktoré majú za cieľ niekoho podviesť, alebo ublížiť. [4] Preto jasná a umiernená voľba jazyka je dôležitým predpokladom nachádzania konsenzu medzi polarizovanými skupinami.

Omnoho podstatnejšie je však spoločné uznanie, že diskusia nie je vždy najvhodnejším nástrojom ochrany proti hoaxom. Absolútny konsenzus na tom, že šírenie hoaxov a nenávisti nie je formou diskusie v spojitosti so väčšinovým súhlasom, že ak niekto šíri podvodné lži, tak pravda vypláva na povrch neskoro, alebo vôbec ukazuje, že hoaxy by sme nemali tolerovať v spoločenskej diskusii.

Ak uvedenému pridáme konsenzus na tom, že pravda nie je relatívna a stále nám na nej záleží, tak v mene ochrany spoločenských hodnôt je nevyhnutné, aby sme zakročili proti úmyselným šírením podvodných informácií aj formou individuálneho postihu, pričom nemusí ísť nevyhnutne o jeho trestnoprávnu formu. Ak áno, tak trend ukazuje podporu jeho zavedenia minimálne do času, pokým nebudú účinné preventívne opatrenia.

V každom prípade je trestnoprávny postih jednotlivcov za úmyselné šírenie hoaxov vzhľadom na relatívny konsenzus stále otvorenou otázkou. Pri zavádzaní právnych mechanizmov trestnoprávneho postihu jednotlivcov je nevyhnutné viac diskutovať o možnostiach prevencie pred zneužitím práva voči nekonformným názorom, či spôsoboch, akým sa bude dokazovať úmysel. V každom prípade sa ako spoločnosť nemusíme spoliehať na štát, ale môžeme i sami prikročiť k ochrane pred hoaxmi a ľstivou propagandou – efektívnejším moderovaním online ako aj off-line diskusii. Vyraďovanie hoaxov z diskusie je totiž najkonsenzuálnejší a v kontexte výsledkov diskusie najprijateľnejší prostriedok represie voči úmyselným šíriteľom podvodných správ.

Spoločná diskusia ukázala, že aj tí, ktorí absolutizujú slobodu prejavu v konečnom dôsledku uznávajú existenciu hraníc slobody prejavu. Rovnako tak ľudia, ktorí podporujú trestnoprávny postih jedincov za úmyselné šírenie hoaxov, si uvedomujú s tým spojené riziká. Napriek vzájomným odlišnostiam sme sa dokázali zhodnúť na tom, aké kroky by sme mali podniknúť na ochranu spoločnosti. Ďalšia diskusia sa preto bude orientovať na pokračovanie tejto témy.

Ďakujeme,

tím DEMDIS

Kompletný Polis report z diskusie nájdete na tomto linku.