Ako budovať dôveru v občiansku spoločnosť? (Výstupy DEMDIS workshopu)

Ako budovať dôveru v mimovládny sektor a občiansku spoločnosť? Mali by byť MNO apolitické? Ako zvyšovať ich nezávislosť? Čo ich (ne)oprávňuje vyjadrovať sa k spoločenským otázkam? A robíme niekde chybu aj my?

Na tieto, a mnohé ďalšie otázky sme hľadali odpovede s takmer 30 účastníkmi DEMDIS workshopu, ktorý sa konal na konferencii Parti Party 2023 organizovanou Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Cieľom workshopu bola reflexia na výsledky diskusie širšej verejnosti na tému „Prečo démonizujeme mimovládky?” a nachádzanie nových riešení nízkej dôvery v občiansku spoločnosť. Spoločne sme tak pokračovali vo vecnom a slušnom dialógu.

Modelová Polis diskusia medzi účastníkmi z verejného, mimovládneho či akademického sektora nám ukázala, že v mnohých oblastiach sami nemáme jasno vo vnímaní postavenia mimovládneho MNO. To nám však nebránilo k nájdeniu mnohých konsenzuálnych postojov a riešení. Report z diskusie nájdete na tomto linku.

V čom teda spočíval názorový konflikt? A na akých riešeniach sme sa zhodli?

Kto sa zapojil?

Do workshopovej DEMDIS diskusie sa priamo zapojilo 27 účastníkov z rôznych oblastí - mimovládny, štátny, samosprávny a akademický sektor.

Účastníci boli na základe ich hlasovania automaticky zaradení do troch názorových skupín - A, B a C. Hlavný názorový konflikt spočíval v otázkach apolitickosti MNO, toho, či majú aj ony svoj podiel viny na negatívnom vnímaní, či dochádza k okliešťovaniu ich nezávislosti zo strany sponzorov. Tri názorové skupiny sa vytvorili aj vzhľadom na široký záber témy, ktorá obsahovala štyri tematické oblasti.

Skupina A

Skupina A si nemyslí, že MNO by mali byť apolitické. Skupina A je zároveň unikátna v nezdieľaní pocitu, že MNO sú neraz závislé od vôle ich sponzorov, či v tom, že „nedôveru spôsobuje agresívna komunikácia niektorých mimovládok”. Skupina taktiež intenzívne nesúhlasí s tým, že sponzori MNO niekedy príliš zasahujú do ich práce.

Skupina je tak vo všeobecnosti menej kritická k práci MNO a nesúhlasí s tým, že aj ony majú svoj podiel viny na negatívnom vnímaní mimovládnych organizácií. 45% zo skupiny A pôsobí v mimovládnom sektore, 36% v štátnej správe a 18% v samospráve.

Skupina B

Skupina B stojí v otázke apolitickosti MNO na pomedzí skupín A a C. 37% zo skupiny si myslí, že „mimovládky musia byť apolitické”, 50% nesúhlasí. Na rozdiel od skupiny A je však presvedčená, že na negatívnom vnímaní MNO majú aj ony svoj podiel viny. Oproti ostatným skupinám sa odlišuje špecifickými názormi, že „MNO slabo propagujú svoju činnosť”, že „nezávislosť je mýtus” a že korene nedôvery sú aj v častej konkurencii medzi MNO.

V skupine B zároveň vidíme pomerné zastúpenie (30%) všetkých sektorov. Vo všeobecnosti tak táto skupina viac inklinuje ku kritike MNO. A to najmä v oblasti a spôsobe komunikácie.

Skupina C

Skupina C je (na rozdiel od predošlých) na plnej čiare presvedčená, že MNO musia byť apolitické, pretože zo zákona nemôžu vyvíjať politickú činnosť. V tomto kontexte si však uvedomujú, že treba odlišovať medzi konceptami politics, policies a polity. V otázke nezávislosti majú pocit, že nejde o mýtus, pričom sponzori MNO niekedy príliš zasahujú do ich práce. V rovine komunikácie sú však menej prísni k práci MNO - väčšina skupiny si nemyslí, že slabo propagujú svoju činnosť.

Všetci členovia skupiny C pôsobia v mimovládnom sektore pričom 33% pôsobí v akademickej sfére ako aj v samospráve.

Konsenzus na dosah

Napriek základným definičným štiepeniam však účastníci workshopu identifikovali vysoký počet konsenzuálnych riešení vo všetkých rovinách problematiky - apolitickosť, komunikačná legitimita, nezávislosť a sebareflexia.

Mýtus apolitickosti

Jednou zo základných otázok bolo, či a prečo by mali byť MNO apolitické. V tejto rovine názorový konflikt reflektoval nedostatky slovenského jazyka, ktorá pod politiku zahŕňa policies, polity a politics. Na potrebe rozlišovania medzi týmito konceptami sme našli zhodu.

Základným konsenzuálnym východiskom bolo, že „ak sme súčasťou verejného života, tak máme právo sa vyjadrovať k verejným politikám, k využitiu verejných zdrojov a k demokracii. V tom je politikum”. Aj preto sme sa zhodli, že „MNO by mali ovplyvňovať policies (politiky)”. MNO by však zároveň „nemali byť stranícke”. No „ak platí sloboda prejavu pre jednotlivca, musí platiť aj pre skupiny a organizácie”.

Komunikačná legitimita

Ako teda zlepšiť komunikáciu MNO? A čo ich k tomu oprávňuje? Na tieto otázky sme sa pozreli v podoblasti týkajúcej sa komunikačnej legitimity. Tá je dôležitá aj v kontexte názore na tom, že „nedôveru spôsobuje nedostatočná odbornosť niektorých mimovládok”.

Zhodne teda nachádzame riešenia v tom, že:

• komunikácia MNO by mala byť vecná a bez prehnaných emócií;
• MNO by mali dbať na komunikačnú zručnosť;
• treba formulovať zrozumiteľné posolstvá;
• by sme mali komunikovať príklady dobrej praxe;
• vyjadrovať by sme sa mali v rámci odbornosti a zamerania;
• treba voliť vhodné komunikačné formáty;
• stavať komunikáciu na argumentoch so zhodou;
• treba komunikovať to, že občianska spoločnosť je viac než len mimovládky.

Nezávislosť

Ďalšou oblasťou diskusie bola otázka nezávislosti a jej vnímania. Účastníci nezávislosť zhodne vnímajú ako „dlhodobo preukazovanú transparentnosť a osobnú integritu”, „možnosť voľby”, ktorá pramení aj z viacerých možností financovania.

Relatívna zhoda panovala aj na tom, že MNO by mali viesť transparentný účet.

Sebareflexia

Poslednou rovinou diskusie bola otázka vlastnej sebareflexie a zodpovedanie otázky, či aj MNO sektor má svoj podiel viny na jeho negatívnom vnímaní. Napriek názorovému štiepeniu skupín pri otázke podielu viny si však zhodne uvedomujeme viaceré problematické oblasti.

Jednoznačný konsenzus sme našli na tom, že:

• často nie je jasné, za akým účelom MNO vznikla a čo robí;
• treba sa zbaviť pocitu vlastnej neomylnosti, naučiť sa počúvať a formulovať argumenty nedefenzívnym spôsobom;
• by sme sa mali vyhnúť pohŕdaniu;
• MNO slabo propagujú svoju činnosť;
• mimovládky, ktoré robia to isté, by mali spolupracovať;
• byť aktívny na verejnosti nie je zadarmo, za relevantnosť sa platí kritikou.

Riešenia na dosah

Workshopová DEMDIS diskusia nám ukázala, že aj v občianskej spoločnosti panujú isté nedorozumenia a názorové konflikty. Vzájomnou diskusiou sme sa však dokázali pozrieť pod povrch problému a identifikovať nové rámce a pohľady.

Spoločne sme taktiež našli početné nástroje, ktorými dokážeme budovať a obnovovať dôveru v občiansku spoločnosť. A to vôbec nie je málo.

Ďakujeme za Vašu účasť!