V závere sa dozviete aj o výsledkoch DEMDIS workshopu s členmi občianskej spoločnosti, v rámci ktorého prebiehala reflexia a hľadanie ďalších riešení vo svetle aktuálnej diskusie.
Dobrou správou je, že zhodne podporujeme základné hodnoty demokratickej spoločnosti ako aj nástroje zlepšenia jej prostredia. V diskusii sme taktiež spoločne identifikovali podstatu vzájomného nedorozumenia pri vnímaní vzťahu politiky a mimovládnych neziskových organizácií (MNO).
Je skutočne možné zároveň podporovať slobodu prejavu a zároveň zakazovať vyjadrovanie sa MNO? Alebo máme chuť obmedziť len tie, s posolstvami ktorých nesúhlasíme? A ako zvýšiť dôveru v občiansku spoločnosť?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nachádzania vzájomného porozumenia. Vaša účasť prispieva k lepšej sebareflexii a tvorí základy vzájomného pochopenia a ďalších diskusií.
Hlasujte aspoň za sedem komentárova uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
Ďakujeme, že diskutujete slušne.
Odpojiť Facebook účetKto sa zapojil?
V diskusii nachádzame pestré zastúpenie dvoch názorových skupín (A a B). Skupiny boli vytvorené automaticky na základe hlasovania 220 účastníkov. Hlavný názorový konflikt sa tak ukázal pri otázke dôvery v mimovládny sektor a vo vnímaní jeho politického charakteru.
Skupina A spravidla MNO dôveruje a je presvedčená, že sú pilierom zdravej demokracie. Táto skupina si zároveň uvedomuje, že „aj mimovládne organizácie sú politickým aktérom v demokracii”. A to napríklad preto, že by mali „podporovať účasť občanov na demokratických procesoch” či preto, že kontrolujú politikov. Démonizáciu mimovládok vnímajú ako dôsledok neznalosti podstaty MNO, či „manipulácie populistickými politikmi, ktorí si našli nového nepriateľa”. 54 percent členov tejto skupiny sa stretáva s prácou MNO celkom často, 21 percent pôsobí v mimovládnom sektore.
V názorovom kontraste stojí skupina B, ktorá sa vyznačuje vysokou nedôverou v mimovládny sektor - až 70% nedôveruje „žiadnym mimovládkam”. Ich prácu vnímajú ako manipuláciu, či ovplyvňovanie verejnosti, pričom rozlišujú medzi „politickými” a „nepolitickými” MNO. Tie „politické” by sa nemali vyjadrovať k spoločenským otázkam, a mali by sme ich „obmedziť”, zakázať či rovno „zrušiť”. Len 27% tejto skupiny sa stretáva s prácou MNO a 6% pôsobí v tomto sektore.
Zdieľame spoločné hodnoty
Napriek značnej polarizácii konsenzus existuje. Nevyhnutným predpokladom vecnej diskusie je ujasnenie si spoločných hodnôt. V tomto ohľade drvivá väčšina účastníkov (v oboch skupinách) podporuje základné piliere demokratickej a slobodnej spoločnosti. Zhodne nám záleží na „zdravej demokracii a spoločnosti” pričom „podporujeme slobodu prejavu”. Slobodnú súťaž názorov vnímame ako nevyhnutnosť. Azda aj preto si zhodne myslíme, že „každý má právo zúčastňovať sa verejného života a združovať sa aj v (mimovládnych) organizáciách”. Skupiny zhodne nesúhlasia s výrokom: „nepáči sa mi, že mimovládky presadzujú hodnoty demokracie a právneho štátu”.
To všetko nám opäť potvrdzuje, že nejde o hodnotový konflikt a v tejto rovine sme na jednej lodi. Problémom sa javí byť to, akými nástrojmi tieto hodnoty chceme realizovať a odlišná interpretácia slov. Spoločne však máme na čom stavať.
„Politické” nedorozumenia
Aj vďaka aktuálnej diskusii sme pochopili, že problém debát o MNO spočíva v dramaticky odlišnom vnímaní politiky. Zatiaľ čo jedni si pod ňou predstavujú len vysokú stranícku politiku, iní ju vnímajú širšie - aj ako presadzovanie požiadaviek občanmi.
V tomto kontexte sa domnievame, že ide o problém slovenského jazyka. Angličtina napríklad rozlišuje koncepty policy (ako verejné politiky, zákony a pod.), politics (ako obsah, politické kapane, lobizmus, atď..) a polity (ako inštitucionálny spoločenský rámec, v ktorom sa prijímajú policy prostredníctvom politics). V slovenčine však všetky tieto koncepty nerozlišuje - máme len „politiku”. Aj vďaka tomu vznikajú nedorozumenia pri vnímaní vzťahu občianskej spoločnosti a politiky. V tomto rámci sú teda MNO súčasťou polity, a tak ako bežní občania majú právo požadovať a vyjadrovať sa k tvorbe politík (policy). Nemali by však byť politické v zmysle presadzovania konkrétnych kandidátov na volené miesta, keďže sa neuchádzajú o moc a nezúčastňujú sa volieb. Preto je v tomto kontexte relevantnejšia nestraníckosť než apolitickosť.
Z odlišného vnímania potom zrejme vyplývajú konfliktné a antidemokratické požiadavky o obmedzení, zakázaní či zrušení „politických” mimovládok. Napriek tomu sa črtá pochopenie - väčšina v každej názorovej skupine si zhodne uvedomuje, že „vykresliť hranice politiky, ktorá je všade okolo nás je nemožné”. Zároveň si 51% zo všetkých zúčastnených myslí, že „aj mimovládne organizácie sú politickým aktérom v demokracii”.
Skutočne sú tak požiadavky na zrušenie MNO, ktoré sa vyjadrujú k spoločenským problémom legitímne? Nejde náhodou o príkry rozpor s hodnotami slobodnej súťaže názorov a slobody prejavu? A ako dospieť k vzájomnému porozumeniu podstaty demokracie a politiky?
Rozvíjame dialóg
Misiou DEMDIS je nachádzanie konsenzu a vzájomného porozumenia. Aj preto sme výsledky aktuálnej diskusie rozvíjali na DEMDIS workshope, ktorý prebiehal v rámci konferencie Parti Party 2023 organizovanej Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti (11.8.). Workshopu sa zúčastnilo približne 30 predstaviteľov mimovládneho sektora, verejnej správy a akademického prostredia. Jeho účelom bola sebareflexia, rozvoj porozumenia a hľadanie nástrojov budovania dôvery v občiansku spoločnosť.
Výsledky Polis diskusie na workshope nám potvrdili, že ani v sektore nemáme celkom jasno vo vnímaní vzťahu MNO a politiky. No zhodujeme sa, že by sme mali odlišovať medzi politics, policies a polity. Účastníci si tiež zhodne uvedomili, že verejnosti často nie je jasné, za akým účelom MNO vznikajú a čo robia, pričom slabo propagujú svoju činnosť.
Napriek nezhode na tom, či aj sektor má svoj podiel na negatívnom vnímaní, a na podstate politiky, našli účastníci mnohé konsenzuálne riešenia. A to napríklad v tom, že „komunikácia MNO by mala byť vecná a bez prehnaných emócií”, alebo že je „potrebné sa vyhnúť pohŕdaniu a zbaviť sa pocitu vlastnej neomylnosti”. Mali by sme sa „naučiť sa počúvať, formulovať argumenty nedefenzívnym spôsobom” a „komunikáciu stavať na argumentoch so zhodou”.
Čo si myslíte Vy? Majú tieto riešenia kapacitu navrátiť dôveru medzi mimovládnym sektorom a širšou spoločnosťou? A existujú ďalšie?
Zapojte sa do pokračovania diskusie!
O projekte
DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Diskusie organizujeme dobrovoľne, pretože nám záleží na slušnej a vecnej diskusii. Viac informácií a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku. Live report aktuálnej diskusie nájdete tu.
