Ako funguje akademická samospráva?
Verejné vysoké školy sú inštitúcie čiastočne samosprávne a čiastočne nesamosprávne. Preto sa hovorí o ich zmiešanom charaktere. Prirodzene, kvalita vysokoškolského vzdelávania a vedy má pre spoločnosť taký význam, že štát si zachováva určité právne mechanizmy, ktoré by mali vytvoriť podmienky na garanciu kvality výkonu hlavného poslania vysokých škôl. Ide o právnu úpravu celkom konkrétnych právnych inštitútov, spomedzi ktorých dominantné postavenie nadobúda inštitút akreditácie, ale aj registrácie vnútorných predpisov verejných vysokých škôl.
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
a) akademický senát verejnej vysokej školy,
b) rektor,
c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy,
d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov.
Orgány akademickej samosprávy fakulty sú:
a) akademický senát fakulty,
b) dekan,
c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty,
d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov.
Popri samosprávnych orgánoch univerzity pôsobí aj Správna rada verejnej vysokej školy, ktorá podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom. V súčasnosti sa skladá zo 14 členov. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister školstva po vyjadrení rektora. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy.
Správna rada dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola nadobudnúť nehnuteľný majetok, nadobudnúť hnuteľnú vec ak ich cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok. Okrem toho dáva súhlas na zriadenie vecného bremena alebo predkupného práva k majetku verejnej vysokej školy, na založenie inej právnickej osoby, na vloženie peňažného vklad alebo nepeňažného vkladu do nej alebo do iných právnických osôb, či na uzavretie zmluvy o čerpaní úveru.
Čo navrhuje ministerstvo?
Cieľom návrhu je riešenie týchto oblastí:
- komplikovaný a neefektívny systém riadenia škôl,
- neefektívne rozlišovanie štandardnej dĺžky štúdia podľa toho, či sa študijný program uskutočňuje v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia,
- stagnácia úrovne poskytovania vysokoškolského vzdelávania,
- zastaraný systém funkcii docentov a profesorov,
- netransparentnosť v procese voľby rektora a nereflektovanie na skutočné potreby príslušnej vysokej školy,
- nedostatočné financovanie vysokého školstva, resp. poskytovanie rovnakého objemu finančných prostriedkov bez ohľadu na kvalitu poskytovania vysokoškolského vzdelania a plnenie merateľných ukazovateľov kvality poskytovania vysokoškolského vzdelávania,
- trieštenie vysokých škôl.
Aktuálne znenie novely zákona o VŠ po MPK:
Porovnanie stará a nová verzia zákona o VŠ:
Dôvodová správa:
Aké sú reakcie zo strany akademickej obce?
Stanoviská akademickej obce k novele Zákona o vysokých školách
Stanovisko Rady vysokých škôl na Slovensku
Pripomienky Slovenskej rektorskej konferencie
Stanovisko Predsedníctva Študentskej rady vysokých škôl k novele
