Demokratické voľby sú srdcom demokracie. Nemôže však tĺcť len raz za štyri roky. Mali by sme usilovať, aby bilo aj priebežne – ak by už aj nehorelo, malo by aspoň tlieť. Ideálne tak, aby sme aj mali prínos z úsilia, ktoré vkladáme do jeho života.
Demokracia je forma sociálneho učenia obrusovania hrán a nachádzania spoločného dobra. Ak sa nedokážeme učiť na vlastných chybách, zlyhávame. Frustrácia z bezmocnosti sa mení v násilie.
Demokracia je diskusia. Do dominantných platformiem súčasného spočenského diskurzu vstupujeme s príliš veľkou vervou a bez premýšľania. Míňame príliš veľa energie kričaním na hluché miesta a od stien sa nám vracia len vlastná ozvena.
Máme pocit, že vyjadrujeme svoj názor, pritom len kŕmime algoritmy, či peňaženky internetových gigantov. Úspešne a opakovane triafame do terčov, ktoré sú od tepien na míľe vzdialené.
História pritom opakovane ukazuje, že máme aj naviac. Opakovane sme ukázali, že v boji za spoločné hodnoty vieme vzájomné rozdiely odsunúť bokom. Nešťastie dnešných čias však spočíva v tom, že rozdiely nie sú v hodnotách, jedine v prostriedkoch, akými ich chceme napĺňať a chrániť. Preto by sme mali diskutovať o tom, aké nástroje použiť a nie, či zastávame protichodné hodnoty
