Čo je hoax? A ako ho rozpoznať?

Výsledky diskusie

Ako uchopiť koncept hoaxu a jeho charakteristické znaky? A ako ho rozpoznať? Na tieto otázky odpovedalo 403 diskutujúcich z dvoch názorových skupín. Spoločne odovzdali takmer 10,5 tisíc hlasov a 86 originálnych komentárov. Diskusia trvala od 11. do 25. marca 2022.

Predpokladom, s ktorým sme vchádzali do diskusie bola očakávaná zhoda na všeobecnejších definičných znakoch hoaxov a intenzívnejšia polarizácia pri určovaní konkrétnych tvrdení za hoax. V rámci diskusie sme však dokázali nájsť aj konkrétnejšie definičné znaky, na základe ktorých sme vytvorili špecifickejšiu definíciu hoaxu s konsenzuálnou legitimitou.

Napriek rekordnému počtu účastníkov sme v diskusií nechali aj komentáre, ktoré na stanovené otázky priamo neodpovedali. Keďže sa však týkali súvisiacej problematiky – ochrany spoločnosti proti hoaxom – tak sme ich v diskusii ponechali. Prekvapujúca bola zhoda aj na niektorých aspektoch problematiky prevencie a represie voči hoaxom.

Aké názorové skupiny sa teda zúčastnili? A v čom sme napriek nezhodám dokázali nájsť konsenzus?

Kľúčové konsenzuálne závery

  • Pri určovaní čo je hoax musíme brať v ohľad kontext, v ktorom sa tvrdenie šíri. [0]
  • Hoax môže byť len skutkové tvrdenie a nie hodnotiaci úsudok (názor). [1]
  • Názor vyjadruje to, aké by veci mali byť, ale hoaxy hovoria, aké veci údajne sú. [6]
  • Pri hodnotení dôveryhodnosti správy by sme mali zohľadňovať cieľ, ktorý sa jej šírením sleduje. [3]
  • Hoax je výsledkom tvorby názoru na základe povrchného čítania, bez kritického nadhľadu a bez hlbšieho poznania témy. [31]
  • Účelom hoaxov je zneistenie ľudí v tom, kde leží skutočná pravda. [7]
  • Hoaxy úmyselne apelujú na naše emócie, aby sa viac šírili. [5]
  • Aktívne zapájanie do diskusií občanmi a vyvracanie hoaxov obmedzí programové šírenie hoaxov. [19]
  • Regulácia hoaxov je nutná, ale riziko chybnej regulácie je obrovské.[26]
  • Ľudia nahrádzajú nedostatok poznania skutočnosti, či nedostatok vedomostí tým, že sa priklonia k informácii, ktorá vyvolá emočnú odozvu. [32]
  • V prvom rade by médiá museli šíriť a komentovať reálne správy a nie propagandu a nemali by slúžiť vymývaniu mozgov a nálepkovaniu. [33]
  • Hoax je možné identifikovať poctivým uvažovaním a zbieraním informácií. Kto toto nepodstúpi, nech neoverené informácie berie s rezervou. [71]

Skupina A

Členovia skupiny A sú zástancami širšej ochrany slobody prejavu. Tá je totiž podľa nich zaručená Ústavou SR a „akékoľvek obmedzovanie slobody slova cenzúrou je protiústavné a trestné”. [59] V tomto kontexte zastávajú liberálny postoj, podľa ktorého každý má mať možnosť vybrať (aj hoax) a z toho si vytvoriť svoj názor. [56] Na základe vlastných skúseností totiž hodnotia, že „pandémia ukázala, že včerajší hoax môže byť zajtrajšou skutočnosťou”. [37] To sa premieta aj na presvedčení, že tvrdenie „vakcína je sloboda” je hoaxom. [9] Z uvedeného tak zrejme plynie aj presvedčenie, že by sme mali uznať pôvodný význam anglického slova hoax ako žart, mystifikácia, či trik a nezneužívať slovo na iné účely. [41]

V boji proti dezinformáciám vidia tichý vzostup novej totality jediného názoru. [24] Členovia skupiny A sú totiž presvedčení, že momentálne je za hoax uvedené všetko, čo je mimo mainstream. [46] Nedôveru voči médiám hlavného prúdu zrejme podčiarkuje aj presvedčenie, že „úroveň žurnalistiky je taká slabá, že za slovo hoax skrývajú lenivosť – nedostatok štúdia problematiky či overenia si skutočnosti”. [43]

Okrem toho, hoaxy podľa skupiny A vznikajú vtedy, keď je prezentovaný len jeden názor ako jediný správny, bez možnosti verejnej diskusie s opačným názorom. [44]

Napriek tomu, že si členovia skupiny A uvedomujú rozdiel medzi názorom a hoaxom, [0] sú obavy z potláčania nevhodných názorov pod záštitou boja proti hoaxom značne prítomné. To potvrdzuje aj značná podpora názoru, že „ani po roku 1969 neboli názory odlišné od toho oficiálneho tak dehonestované ako dnes.” [53]

Absencia dôvery voči prísnejšiemu zakročeniu proti hoaxom podčiarkuje aj podpora názoru, že „regulácia hoaxov je nutná, ale riziko chybnej regulácie je obrovské. Napríklad pri pandémii COVID-19 boli oficiálnym názorom neoverené informácie. [26]

Skupina B

Predstavitelia skupiny B sú názoru, že bezbrehá sloboda prejavu sa dnes zneužíva a v nekontrolovateľnom šírení hoaxov vidia bezpečnostné riziko. [16] Ich nebezpečnosť sa zvyšuje najmä počas krízovej situácie, pretože sa častejšie šíria a ľudia sú náchylnejší im v takejto situácii uveriť. [22] Oproti skupine A sa teda nestotožňujú s tým, že význam slova hoax sa dnes preháňa. [40]

Z týchto dôvodov by riešenie videli v efektívnejšej moderácii sociálnych sietí, či verejných diskusii, z ktorých by hoaxy mali byť odstraňované. [18] Okrem toho je podľa nich nevyhnutná regulácia sociálnych sietí aspoň “do času, kým občanov naučíme mediálnej gramotnosti”. [25]

Programovému šíreniu by podľa nich mohlo zamedziť aj aktívne nahlasovanie podozrivých príspevkov orgánom činným v trestnom konaní. [20] Bezpečnostné zložky totiž podľa skupiny A musia vyhodnocovať obsah verejných diskusií. [21]

Podľa skupiny B by na druhej strane by nikto nemal byť postihovaný za svoj názor. Hoaxy však podľa nich nie sú “názorom, ale lžou tváriacou sa ako fakt”. [38]

Konsenzus

Diskusia o identifikácii hoaxov potvrdila naše predpoklady, ako aj opäť značne prekvapila. Napriek tomu, že hlavné otázky do diskusie sa orientovali na to, čo je hoax a ako ho rozpoznať, diskutujúci hľadali odpovede aj na otázky ich regulácie. Konsenzuálne výsledky diskusie tak nasledovne rozdelíme do týchto troch tematických kategórií.

Čo je hoax?

Hoax:

  • je len skutkové tvrdenie a nie hodnotiaci úsudok (názor). [13]
  • sleduje zneistenie ľudí v tom, kde leží skutočná pravda. [7]
  • je nutné regulovať, ale riziko chybnej regulácie je obrovské. [26]
  • je výsledkom povrchného čítania, bez kritického nadhľadu a bez hlbšieho poznania témy. [31]
  • je úmyselná lož, alebo prekrútená pravda za účelom manipulácie občanmi prostredníctvom skorumpovaných politikov. [61]
  • je možné identifikovať poctivým uvažovaním a zbieraním informácií. Kto toto nepodstúpi, nech neoverené informácie berie s rezervou. [71]
  • úmyselne apeluje na naše emócie, aby sa viac šíril. [5]

Hlavným cieľom tejto diskusie bolo nájdenie konsenzuálnej definície hoaxu. Siedmy najkonsenzuálnejší komentár jasne nastavuje základné východisko, že hoax môže byť len skutkové tvrdenie a nie hodnotiaci úsudok (názor). [1] Toto presvedčenie potvrdzuje aj zhoda na tom, že hoax nemôže byť názorom, pretože názor vyjadruje to, aké by veci mali byť, ale hoaxy hovoria, aké veci údajne sú. [6] Okrem toho si spoločne uvedomujeme, že nie každé nepravdivé tvrdenie je hoaxom. [8]

Druhý najkonsenzuálnejší komentár hovorí zas o tom, že pri určovaní toho, čo je hoax, by sme mali brať v ohľad kontext, v ktorom sa tvrdenie šíri. [0] Z diskusie zároveň vyplynulo, že týmto kontextom je cieľ či úmysel, ktorý sa šírením sleduje, a prostriedky, akými sa stanovený cieľ napĺňa.

Zhodne identifikovaný cieľ spočíva najmä v zneisťovaní ľudí v tom, kde leží skutočná pravda, [7] a účel v manipulácii občanov prostredníctvom skorumpovaných politikov. [61]

Prostriedkom napĺňania cieľu je apelovanie na naše emócie, aby sa hoaxy viac šírili. [5] Efektivitu tohto nástroja potvrdzuje aj zhoda na tom, že „ľudia nahrádzajú nedostatok poznania skutočnosti, či nedostatok vedomostí tým, že sa priklonia k informácii, ktorá vyvolá emočnú odozvu.” [32]

Jasná zhoda panuje taktiež na tom, že „hoax je výsledkom tvorby názoru na základe povrchného čítania, bez kritického nadhľadu a bez hlbšieho poznania témy.” [31] Okrem toho sa diskutujúci zhodujú na tom, že „hoax je možné identifikovať poctivým uvažovaním a zbieraním informácií. Kto toto nepodstúpi, nech neoverené informácie berie s rezervou.” [71]

Na základe konsenzuálnej podpory komentárov ohľadom identifikácie hoaxu, tak vytvárame konsenzuálne akceptovanú definíciu hoaxu.

Hoax je nepravdivé skutkové tvrdenie, neoverená informácia, či prekrútený fakt, ktorého úmyselné šírenie má za cieľ podviesť, manipulovať, či zneisťovať občanov prostredníctvom vyvolávania intenzívnych emocionálnych reakcií a relativizovaním toho, kde leží skutočná pravda (faktov).

Relatívny konsenzus sa našiel i na alternatívnej definícii hoaxu, ktorý má podľa diskutujúcich aj tri ďalšie významy: 1. pobaviť sa a nachytať nepozorných, 2. mienkotvorné triky politikov, 3. zaužívaný, akceptovaný ale nepravdivý fakt. [39] V kontexte dnešnej diskusie a problematiky šírenia hoaxov sa však v nasledujúcej časti zameriame na konkrétne príklady a nástroje ochrany spoločnosti pred hoaxmi, ktoré spĺňajú konsenzuálnu definíciu.

Kedy je tvrdenie hoaxom?

Výsledky diskusie ukázali zhodu na jasnej definícii hoaxu a cieľov, ktoré sa jeho šírením sledujú. Predpokladom, s ktorým sme vchádzali do diskusie bol očakávaný konsenzus na všeobecnejších definičných znakoch hoaxov.

Rovnako sme však predpokladali, že vzájomné a konsenzuálne určenie hoaxov, resp. dezinformačných naratívov sa nám nepodarí. V konverzácii sa vyskytol mix niektorých dominantných naratívov, ktoré členovia jednotlivých skupín považujú za príklady hoaxov. Konkrétne išlo o komentáre:

  • Tvrdenie, že za vojnu môžu všetci Rusi je hoax. [14]
  • Hoaxom je tvrdenie, že ukrajinské obete vojny sú len najatými hercami. [45]
  • Hoaxom je tvrdenie, že vakcína je sloboda. [9]
  • Tvrdenie, že za vojnu na Východe sú primárne zodpovedné Spojené štáty je hoax. [10]
  • Hoaxom je napríklad tvrdenie, že Ukrajina vykonávala masovú genocídu civilistov. [11]
  • Hoax je tvrdenie, že Ruská federácia nemala inú možnosť ako zaútočiť. [12]
  • Epidémia neočkovaných je hoax. [27]
  • Tvrdenie: “Jednou z úloh Spojených štátov je vytvorenie bioagentov na selektívne infikovanie Slovanov” – je hoax. [23]

Jednoznačný konsenzus pri označení konkrétnych výrokov za hoax sa našiel len pri naratíve, že „za vojnu môžu všetci Rusi”. [14] Na druhom mieste sa ocitol komentár „hoaxom je tvrdenie, že ukrajinské obete vojny sú len najatými hercami”, ktorý získal v rámci skupiny A podporu 30%. [45] Pri ostatných označeniach hoaxov je polarizácia už len výraznejšia.

Ako si teda vysvetliť tento rozpor medzi všeobecným a konkrétnym, respektíve medzi teoretickým a aplikovaným? Napriek tomu, že jednoznačnú odpoveď nepoznáme, vysvetlenia môžu byť dve. Buď diskutujúci aplikujú pravidlá kritického myslenia a overovania informácií selektívne, alebo príliš prísne.

Prvé vysvetlenie môže spočívať v selektívnom aplikovaní kritického myslenia a overovania informácií na základe zdroja informácie či správy. Na strane druhej zdroje, ktoré nepožívajú dôveru recipienta sú apriórne označované za nepravdivé, či nedôveryhodné bez ohľadu na individuálne overenie informácie.

Alebo inak, za pravdivé označujeme len tie informácie, ktoré zapadajú do nášho videnia sveta, pričom protichodné informácie automaticky označíme za nepravdivé, neoverené, či za hoax. Toto vysvetlenie potvrdzuje konsenzus, že „ľudia nahrádzajú nedostatok poznania skutočnosti, či nedostatok vedomostí tým, že sa priklonia k informácii, ktorá vyvolá emočnú odozvu”. [32]

Druhé vysvetlenie môže mať korene v kolektívne vytvorenej definícií hoaxu, do ktorej uvedené príklady úplne nezapadajú. Chýba totiž úmysel manipulácie a kontext konštruktívnej diskusie činí nebezpečnosť hoaxu minimálnou.

Druhý najkonsenzuálnejší komentár totiž hovorí o tom, že pri určovaní toho, čo je hoax musíme brať v ohľad kontext, v ktorom sa tvrdenie šíri [0] a cieľ, ktorý sa jeho šírením sleduje. [3]

Vymedzenie konceptu hoaxu je tak na základe uvedeného užšie, ako len nepravdivé skutkové tvrdenie vytrhnuté z kontextu. To podčiarkuje aj zhoda na tom, že nie každé nepravdivé tvrdenie je hoaxom. [8]

Ak teda vezmeme v úvahu tieto definičné faktory, možno dospieť k záveru, že napríklad tvrdenie „Ruská federácia nemala inú možnosť ako zaútočiť” [12] v kontexte ostatnej diskusie teda nie je hoaxom na základe konsenzuálnej definície.

Cieľom tohto komentára totiž nebola manipulácia občanov, či snaha zneisťovať ľudí v tom, kde leží skutočná pravda, ale využitie spoločného úsilia a férovej diskusie na zvýšenie odolnosti spoločnosti pred podvodným informáciami. Kontext zdieľaného tvrdenia tak nenapĺňal konsenzuálnu definíciu hoaxu. Na strane druhej však možno oponovať, že celospoločenský kontext prebiehajúcej vojny na Ukrajine by mal byť dostatočným kontextuálnym podkladom na určenie, že ide o hoax.

I keď definitívnu odpoveď na rozpor medzi všeobecným a konkrétnym stanoviť nemožno, najpravdepodobnejšie ide o mix vyššie uvedených vysvetlení. Stanovenie vyčerpávajúcej odpovede si však vyžaduje hlbšiu diskusiu. Primárnou otázkou tak je, či si overujeme správy, ktoré sa k nám dostávajú a kedy len dôverujeme v ich hodnovernosť.

Ako sa chrániť pred hoaxmi?

Napriek tomu, že diskusia nehľadala priamo odpoveď na prostriedky, akými by sa spoločnosť mala chrániť pred podvodnými informáciami, diskusia vyplavila na povrch ďalšie konsenzuálne riešenia.

Nevyhnutným predpokladom osvety a konštruktívnej výmeny názorov aj na tému dezinformácií je diskusia. Jednoznačná zhoda totiž panuje na tom, že “aktívne zapájanie do diskusií občanmi a vyvracanie hoaxov obmedzí programové šírenie hoaxov”. [19] Nedostatočná diskusia bez možnosti konfrontácie je taktiež podľa diskutujúcich živnou pôdou pre hoaxy.

Okrem diskusie však ľudia vnímajú aj potrebu istej formy regulácie verejnej diskusie. Komentár “Regulácia hoaxov je nutná, ale riziko chybnej regulácie je obrovské. Napríklad pri COVID pandémii boli oficiálnym názorom neoverené informácie,” [26] získal nadpolovičnú podporu v rámci oboch polarizovaných skupín.

Diskutujúci sa taktiež zhodujú na význame práce médií, ktoré sú pri riešení problematiky hoaxov dôležitým hráčom. “V prvom rade by média museli šíriť a komentovať reálne správy a nie propagandu a nemali by slúžiť vymývaniu mozgov a nálepkovaniu.” [33]

Záver

Diskusia o identifikácii hoaxov naplnila naše očakávania. Predpokladaná zhoda na definičných kritériách hoaxov však bola širšia ako sme predpokladali. Vzájomnou diskusiou sme dokázali dospieť k spoločnej definícii hoaxu s konsenzuálnou legitimitou.

Hoax je nepravdivé skutkové tvrdenie, neoverená informácia, či prekrútený fakt, ktorého úmyselné šírenie má za cieľ podviesť, manipulovať, či zneisťovať občanov prostredníctvom vyvolávania intenzívnych emocionálnych reakcií a relativizovaním toho, kde leží skutočná pravda (faktov).

Okrem toho sme spoločne načrtli postup myšlienkového procesu pri individuálnom vyhodnocovaní podvodných správ. Väčšina sa totiž zhoduje, že „hoax je možné identifikovať poctivým uvažovaním a zbieraním informácií. Kto toto nepodstúpi, nech neoverené informácie berie s rezervou”.

Napriek tomu sme však v diskusii nedokázali nájsť zhodu na identifikácii konkrétnych dezinformačných naratívov. Výsledky diskusie ukazujú dve možné vysvetlenia tohto rozporu.

Prvým je selektívne aplikovanie „poctivého uvažovania” a „overovania informácii” pri správach zo zdrojov, ktorým dôverujeme. Následne tak máme tendenciu nekriticky preberať všetko, čo zdieľajú subjektívne dôveryhodné zdroje. Na strane druhej sa môže vyskytovať tendencia automaticky zamietať pravdivosť tvrdení, ktoré nezapadajú do nášho videnia sveta. Túto teóriu podporuje napríklad identifikovaný konsenzus na tom, že „ľudia nahrádzajú nedostatok poznania skutočnosti, či nedostatok vedomostí tým, že sa priklonia k informácii, ktorá vyvolá emočnú odozvu”. [32]

Druhé vysvetlenie môže spočívať naopak v prísnejšej aplikácii definície na konkrétne príklady. Jasná zhoda vyplývajúca z najkonsenzuálnejších komentárov totiž jasne hovorí o tom, že pri určovaní čo je hoax musíme brať v ohľad kontext, v ktorom sa tvrdenie šíri a cieľ, ktorý sa jeho šírením sleduje. Keďže v kontexte poslednej DemDis konverzácie bolo cieľom zvyšovanie odolnosti spoločnosti proti podvodným informáciám tak dezinformačné naratívy vytrhnuté z kontextu nenapĺňali vyčerpávajúco stanovenú definíciu.

V každom prípade ostatná diskusia ukázala, že nám všetkým záleží na tom, aby sme informácie vyhodnocovali s kritickým nadhľadom a poctivým uvažovaním. A to je nevyhnutným predpokladom konštruktívnej diskusie na akúkoľvek tému.

Zdroje

Celý Pol.is report z diskusie nájdete na https://pol.is/report/r7dhydjfadhmdyc5wn8sm

Komentáre

Vyradené komentáre

  1. pochádzajúci z poznania a diskusie
    • Komentár nie je zreteľný a mimo témy diskusie.
  2. Potrebné pre slobodnú diskusiu sú všetky tri, aj skúsenosti, aj názory, aj návrhy…
    • Komentár nie je k téme.
  3. Pravdu nezistite hlasovaním,najmä pri cenzure a propagande.Pravda sa dá zistiť iba v prírodnych vedách.Experimentami.História je plná lží.
    • Komentár nie je samostatnou myšlienkou.
  4. Dodávky zbraní na Ukrajinu iba zvýšia počet obetí. Na mieste by bola iba diplomatická cesta.Ako kedysi Kubánska kríza.
    • Komentár zásadným spôsobom odbáča od témy diskusie.
  5. Čo je Hoax – diskusia je tiež zneužiteľná. Ak pápež súhlasí s potratmi, je macír. Je to Hoax?
    • Komentár nie je zreteľný a obsahuje otázku.
  6. Ak minister nazve ľudí opicami, je to Hoax?
    • Komentár je otázkou a nie oznamovacou vetou.
  7. originálna perspektíva, či skúsenosť
    • Komentár nie je zreteľný a zásadne odbáča od témy diskusie.
  8. Ako môžeme bojovať proti hoaxom, keď vysokopostavený štátny úradník Jakub G. šíril hoaxy v alternatívnom médiu HS za účelom dis

Prečítajte si aj

Get 15% off

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.