Rozhodujeme o zahranično-politickom smerovaní Slovenska a chceme prezidenta, ktorý bude lídrom. (Výsledky diskusie)

V prvom rade sme zistili, že aj napriek kampani, s ktorou nie sme spokojní, budeme tentoraz vyberať hlavu štátu bez vnútorných dilem. Zhodli sme sa, že si medzi kandidátmi vieme nájsť takého, ktorého budeme voliť „bez pochybností”. Napriek tomu je „s verejnou diskusiou a kampaňou” spokojná len tretina ľudí.

Okrem kandidátov, ktorých snahou je sa len zviditeľniť, nám na tejto kampani najviac prekážala prílišná nevýraznosť a netransparentnosť. Problém vidíme aj v „skrytej kampani”, kedy kandidát zneužíva personálne a materiálne kapacity štátu súvisiace s jeho aktuálnou verejnou funkciou.

Jednoznačne najväčší problém prezidentskej kampane diskutujúci videli v nedostatku „spoločných diskusií samotných kandidátov, kde by mohli svoje myšlienky vzájomne konfrontovať”.

Nízka úroveň verejnej diskusie v kampani podľa diskutujúcich „vyplýva aj z toho, že sa málo diskutuje o mnohých dôležitých témach”. A zhodli sme sa tiež na tom, že „pre politika je jednoduchšie sám si natočiť video pre svojich fanúšikov než byť konfrontovaný v diskusii aj s nepríjemnými otázkami”. Časť diskutujúcich ale favorita volieb obhajuje s tým, že aj nediskutovať je legitímna stratégia.

Aké sú však dôležité témy týchto volieb a ktorá je tá najdôležitejšia? „Úplné ovládnutie Slovenska” alebo snaha o „politickú ,všejednotu' na všetkých úrovniach”? Až takmer 40 % diskutujúcich uviedlo, že nevie, „aká je hlavná téma týchto prezidentských volieb”. Relatívnu zhodu sme našli na tom, že „v týchto prezidentských voľbách ide najmä o budúce zahranično-politické smerovanie Slovenska”.

Zistili sme tiež, že témou dňa nie je ani zmena právomocí hlavy štátu a že v tejto funkcii chceme človeka so schopnosťami a vlastnosťami lídra, ktorý bude dbať o blaho občanov viac ako o podporu svojich politických spojencov.

Čo nás rozdeľovalo?

Veľká väčšina diskutujúcich už našla kandidáta, ktorého bude voliť za prezidenta bez pochybností. Zároveň však nie sme spokojní s verejnou diskusiou a kampaňou. Zhodujeme sa na potrebe transparentného financovania a chýbajú nám najmä vzájomné diskusie kandidátov, kde by mohli svoje myšlienky konfrontovať.

Do diskusie, ktorá bola otvorená od 10. do 22. marca, sa zapojilo viac ako 370 hlasujúcich, z ktorých bolo 244 automaticky zoskupených do dvoch názorových skupín – A a B. Všetci spoločne odovzdali takmer 7 400 hlasov.

Diskutujúci sa pri hodnotení tejto prezidentskej kampane delili najmä v pohľade na úroveň verejnej diskusie, ako aj na aktuálny význam výberu prezidenta. Podľa svojich názorov boli automaticky rozdelení do dvoch názorových skupín.

Skupina A je charakteristická spokojnosťou s tým, že táto prezidentská kampaň nie je v porovnaní s nedávnymi parlamentnými voľbami až taká vyhrotená. S verejnou diskusiou v kampani sú skôr spokojní.

Diskutujúci združení do skupiny A odmietajú názor, že tieto voľby sú súbojom o úplné ovládnutie Slovenska, a naopak tvrdia, že Slovensko potrebuje na všetkých úrovniach zjednotené politické vedenie.

Skupinu B tvoria najmä ľudia, ktorí sú s kampaňou jednoznačne nespokojní a považujú ju za menej výraznú. Chýbajú im spoločné diskusie kandidátov, kde by mohli svoje myšlienky vzájomne konfrontovať. Sú totiž presvedčení, že ak sa kandidát vyhýba diskusii s protikandidátmi, znižuje tým úroveň verejnej diskusie a tiež oberá občanov o možnosť uvedomelo a informovane sa rozhodnúť.

V skupine B tiež tie prevláda názor, že v týchto prezidentských voľbách ide najmä o budúce zahranično-politické smerovanie Slovenska, a že voľby sú tiež súbojom o úplné ovládnutie Slovenska. Od prezidenta totiž jednoznačne očakávajú, že bude okrem iných úloh aj vyvažovať mocenské sily v štáte.

Aj napriek biednej kampani budeme voliť a s radosťou

Až 83 % diskutujúcich sa chystá voliť v oboch kolách prezidentských volieb (19), pričom v skupine B je tento pomer vyšší než v skupine A, kde je aj viac nerozhodnutých ľudí. Naopak len 4 % diskutujúcich uviedlo, že v týchto prezidentských voľbách neodovzdajú svoj hlas nikomu. (15)

Zároveň v oboch skupinách viac ako 75 % ľudí deklaruje, že medzi kandidátmi našli takého, ktorého budú „voliť bez pochybností”. (14) Pomerne vysokú spokojnosť s výberom kandidátov tak potvrdzuje nízka podpora tvrdenia, že „v tejto prezidentskej kampani nemám kandidáta, ktorý by spĺňal všetky moje očakávania od budúcej hlavy štátu”. (13)

Napriek všeobecnej spokojnosti s výberom kandidátov však už ani zďaleka nepanuje rovnako všeobecná spokojnosť s verejnou diskusiou a kampaňou pred rozhodovaním o našom ďalšom prezidentovi.

Na primárnu otázku našej diskusie, teda či sme spokojní „s verejnou diskusiou a kampaňou,” totiž neodpovedala kladne ani len tretina ľudí. (0) Zároveň v tejto otázke vidíme aj zásadný rozdiel medzi oboma názorovými skupinami.

Zhruba polovica diskutujúcich hľadá príčinu aj vo veľkom predstihu dvojice hlavných favoritov do druhého kola. (17) Viac ako 70 % ľudí uviedlo, že kampaň krivia „kandidáti, ktorí nemôžu vyhrať a chcú sa len zviditeľniť alebo kandidatúru využiť ako odrazový mostík pred ďalšiu politickú kariéru”. (24)

Túto kritiku potvrdzuje aj nezvyčajná situácia, keď jedno parlamentné hnutie podporilo kandidatúru až dvoch uchádzačov o post hlavy štátu. Obaja navyše od začiatku nemali ani ambíciu ani šancu na zvolenie. „Ak strana podporí viacerých kandidátov, prejavuje tým svoju politickú dezorientáciu,” (23) myslí si až 62 % diskutujúcich.

Nudná či pokojná kampaň?

Absolútna väčšina diskutujúcich teda deklaruje, že pôjde voliť jedného z dvoch hlavných favoritov „bez pochybností” a zároveň zhodne odsudzujú neserióznu kandidatúru niektorých politikov len za účelom zviditeľniť sa.

Aj pre veľký náskok dvojice favorizovaných kandidátov a stabilitu ich podporu sa stala kampaň pred prvým kolom volieb určite menej dynamickou a vzrušujúcou.  Až 68 % diskutujúcich preto uviedlo, že sa im „táto prezidentská kampaň zdá v porovnaní s ostatnými menej výrazná”. (8)

Vyššiu podporu si toto tvrdenie získalo v skupine B, ktorá je vo všeobecnosti menej spokojná aj úrovňou verejnej diskusie v rámci kampane. Až 75 % diskutujúcich v skupine B si myslí, že „nie je dobré, keď je prezidentská kampaň nevýrazná. Znamená to, že je niečo zle”. (39)

Naopak v skupine A dominuje v tomto ohľade jednoznačná spokojnosť a v porovnaní s ostatnými parlamentnými voľbami istú pokojnosť kampane oceňuje aj tretina diskutujúcich zo skupiny B.

Transparentnosť a „skrytá” kampaň

Relatívna väčšina ľudí vyjadrila nespokojnosť s kampaňou aj na úrovni transparentnosti. „Táto kampaň nie je dostatočne transparentná. Vedenie niektorých transparentných účtov je výsmechom občanov”, (34) myslí si 63 % diskutujúcich.

Potvrdzuje to aj jednoznačne najkonsenzuálnejší komentár tejto diskusie. S názorom, že „kampaň by mala byť transparentná, aby bolo vidieť odkiaľ a od koho financie išli a kam”, súhlasí až 91 % diskutujúcich.

Cez 75 % diskutujúcich tiež zdôraznilo, že „prvý človek štátu by mal byť čestný. Ak hneď na začiatku niečo zatajuje a podvádza, bude sa tak správať aj počas celého päťročného obdobia”. (45) Len o niečo menej, 69 % ich uviedlo, že „z toho ako kandidát narába s peniazmi, odkiaľ ich má, ako ich použije, sa dá odvodiť, či si váži transparentnosť, zákony a či je úprimný”. (44) V porovnaní so všeobecným volaním po transparentnosti ale paradoxne každý štvrtý v skupine A s týmito výrokmi nesúhlasil.

Transparentnosť tejto kampane však okrem vedenia účtov poznačilo aj kampaňovanie kandidáta v jednej z najvyšších ústavných funkcií štátu. Cez 70 % diskutujúcich je presvedčených, že „ak je kandidát štátnym funkcionárom, nemal by na kampaň využívať aj ľudské a materiálne kapacity štátu súvisiace s jeho funkciou”. (22) Zároveň však tiež vo väčšine uznávame, že „skrytej” kampani, tváriacej sa ako výkon pracovných povinností, nemožno úplne zabrániť. (21)

Obavy z diskusie

Jednoznačne najväčší problém prezidentskej kampane diskutujúci videli v nedostatku vzájomnej konfrontácie medzi kandidátmi, čo potvrdzuje jeden z najkonsenzuálnejších názorov tejto diskusie. Takmer 70 % ľudí uviedlo, že im chýba „viac spoločných diskusií samotných kandidátov, kde by mohli svoje myšlienky vzájomne konfrontovať”. (9)

Relatívna väčšina diskutujúcich si tiež myslí, že „ak sa kandidát vyhýba diskusnej konfrontácii s protikandidátmi, oberá občanov o možnosť uvedomelo a informovane sa rozhodnúť”. (10) A tiež relatívna väčšina uvádza, že „keď sa favorit volieb vyhýba konfrontácii s protikandidátmi, znižuje tým úroveň verejnej diskusie”. (11)

Diskutujúci tiež v komentároch poukázali na to, čo platilo ešte aj týždeň pred prvým kolom volieb, že „prvýkrát v histórii priamej voľby prezidenta zažívame situáciu, že líder volieb sa ani raz nestretol v debate so svojimi protikandidátmi. (48) (Pozn. red.: Prvá predvolebná debata medzi najhorúcejšími kandidátmi sa uskutočnila až 18. marca.)

Až 71 % zhoda panuje na tom, že „nízka úroveň verejnej diskusie v kampani vyplýva aj z toho, že sa málo diskutuje o mnohých dôležitých témach”. (41) Zároveň až 76 % diskutujúcich uznáva, že „pre politika je jednoduchšie sám si natočiť video pre svojich fanúšikov než byť konfrontovaný v diskusii aj s nepríjemnými otázkami”. (40)

Pri téme vyhýbania sa diskusii sme zaznamenali výrazné rozdiely medzi skupinami A a B. V skupine B jednoznačne prevláda názor, že „skutočný líder sa nebojí diskutovať s oponentmi. Naopak tým potvrdzuje, že sám verí správnosti toho, o čom chce presvedčiť aj ľudí”. (38)

Naopak pre skupinu A je zas dominantné presvedčenie, že „vyhýbať sa diskusii s oponentom v kampani je legitímna politická stratégia pre favorita volieb”. (42) Ako zhodne vysvetľujú, nie je vlastne o čom diskutovať, lebo „každý vie, kam patria dvaja najrozhodujúcejší kandidáti. A ostatní sú tam aj tak len do počtu. (49)

O čom sú voľby a prezidentský úrad?

Podobne ako pri téme absentujúcej diskusie aj otázka určujúcej témy týchto prezidentských volieb bola skôr polarizujúca. Napriek tomu sme našli viaceré dôležité zhody na tom, akého by sme chceli prezidenta.

Jedna časť diskutujúcich sa domnieva, že „tieto voľby sú súbojom o úplné ovládnutie Slovenska,” (3) a druhá naopak, že „Slovensko potrebuje na všetkých úrovniach zjednotené politické vedenie”. (4) Relatívna zhoda však panuje na tom, že „v týchto prezidentských voľbách ide najmä o budúce zahranično-politické smerovanie Slovenska”. (6)

Až takmer 40 % ľudí uviedlo, že nevie, „aká je hlavná téma týchto prezidentských volieb”. (7) Napriek tomu sme však v relatívnu zhodu našli na tom, že nechceme zmenu právomocí hlavy štátu (31) a jednoznačné vzájomné porozumenie sa objavilo aj v tom, aká by mala byť primárna starosť prezidenta.

Až 80 % diskutujúcich tiež jasne deklarovalo, že hlava štátu by mala byť schopnosti a vlastnosti lídra (37) a len o niečo menej ich odmietlo akceptovať servilnosť, keď zhodne deklarovali, že „prezident by mal byť aj líder, nie len niekoho večný miništrant”. (32)

O projekte

DEMDIS je občianskym združením, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto linku.